TOP

Lucia Krčméry: Nechcem, aby ma deti vnímali ako slúžku

Doma trávime množstvo času, no kto z nás sa zamyslel nad tým, či sa v tom domove cítime dobre? O tom, čo prispieva k domácej pohode, sme sa zhovárali s Luciou Krčméry. Mama štyroch detí v rozhovore vysvetľuje, ako doma udržujú poriadok, ako sa starajú o vzťahy, aj to, ktorá kniha a stránka jej pomohli ešte lepšie si usporiadať domácnosť.

Autorka: Soňa Leitnerová

Čo vám napadne ako prvé, keď sa povie domov?

Predstavujem si pocit z miesta, kde sa cítim bezpečne, pohodlne a kde mi je dobre. A kde sú ľudia, ktorých mám rada. Niekedy si predstavím domov aj ako miesto, kde sa môžem stretávať s ďalšími ľuďmi – je to miesto stretnutia a prijatia.

 

Čo potom pre vás znamená vytváranie domova?

Myslím, že je to jedna z úloh, ktorá je výsostným privilégiom ženy. Rada si veci plánujem a tak v mojom diári po svadbe pribudol stĺpček gazdiná, tak som si ho nazvala. Keďže vytváranie domova zaberá nemalý čas, je dobré si ho vopred vyhradiť a rátať s ním.

 

Asi sa ľahšie s tvorkyňami domova identifikujeme počas sviatkov, keď to okolnosti od nás vyžadujú.

Áno, no tvorkyňou domova sa dá byť po celý rok. Jednoducho len vytvárať také miesto, kde sa vy sami aj návštevy cítia dobre, miesto, kde vám vie padnúť pohľad na niečo pekné. Pre mňa osobne to teda úzko súvisí s priestorom a poriadkom.

 

Čo sú podľa vás domov-tvoriace prvky? Ktoré sú tie vaše?

V prvom rade je to atmosféra a sú podľa mňa ženy, ktoré majú dar vytvoriť ju aj v neupratanom byte. Ja do tejto šťastnej kategórie nepatrím. Takže u nás majú všetky veci svoje miesto. Svoje miesto má aj neporiadok – po dome máme rozmiestnené koše a keď nestíham, len do nich rozhádzané veci, zväčša hračky, vhodím. Mám doma aj jednu skrinku na veci, ktoré treba niekomu vrátiť, zaniesť do knižnice, zašiť.

Snažím sa mať dostatok priestoru na „prechodný pobyt“ vecí. Napríklad v detskej majú deti dve prázdne poličky – niekedy sú na nich gaštanové postavičky, niekedy požičaná bábika. Tiež sa sústredíme na to, aby bol náš domov prispôsobený pre návštevy – máme rozkladací gauč, prázdnu poličku len na hosťovské veci, veľký stôl.

 

Máte ešte ďalšie vychytávky?

Svetlo a svetielka, na tie som skoro zabudla. Sviečky (so zápalkami poruke) máme v obývačke na modlitbu, v spálni na romantiku a v chodbe v aromalampe s dobrým esenciálnym olejom podľa nálady/potreby. V kuchyni nemáme centrálny luster, ale zvlášť svetlo pre linku, zvlášť pre stôl. Svetelný LED pás máme v pracovni, v kuchyni, v spálni, v chodbe, aj nad vaňou. V žiarovkách sa dá meniť farba i intenzita svetla. A malé lampičky. Podľa toho, ako sa u nás svieti, sa dá povedať, aká je u nás nálada či pohoda.

 

 

 

PORIADOK NEROBÍME, LEN HO UDRŽUJEME

Ste skôr minimalista alebo zberateľ?

Skôr minimalista. Veľmi veľa sa snažím triediť, aby sa mi nič nehromadilo. Nechávam si len to, čo potrebujem a čo mám rada. To platí napríklad aj o knihách. Jedného dňa som ich radikálne pretriedila. Bývame šiesti v trojizbáku. Ak by sme mali veľa vecí, nezmestili by sme sa tam my.

 

Ako sa u vás upratuje?

Poriadok nerobíme, len ho udržujeme. A udržujeme ho priebežne, žiadne veľké upratovanie v sobotu doobeda. Na oko je u nás poriadok vždy, úplne dôkladne upratujeme asi raz do mesiaca. A vďaka poriadku „na oko“ sa aj to poriadne upratovanie robí ľahko – stačí len umyť podlahy, poutierať prach v poličkách a biele plochy (dvere a skrinky).

Veľmi si pochvaľujem robotický vysávač, každý deň cez obed povysáva celý byt a večer ešte druhýkrát iba kuchyňu. Aby mohol vysávať tak, ako treba, nesmie mu nič zavadzať – teda musí byť upratané. Ten vysávač mi vyhral boj s legom, lebo je nekompromisný. A ešte jedna zjednodušujúca vychytávka: nemáme doma nič do počtu, dokonca ani taniere a poháre.

 

Nechýbajú vám tie taniere navyše?

„Nič do počtu“ znamená, že máme taniere pre nás šiestich a ešte pre návštevu. Mám dve sady šálok na kávu a čaj, pár detských a to je celé. Reklamné šálky si nenechávam. Ak niečoho potrebujeme viac, požičiame si od susedov. A ešte sa snažím mať doma minimum vecí, ktoré slúžia len na jeden účel.

 

Čiže u vás sa nepovaľujú perá, magnetky, …

Nie. Magnetky sa chvíľu potešia a potom ich vyhadzujem a perá posielam manželovi do práce.

 

Tiež sa snažím triediť a nemať nič nazvyš, no niekedy mám obavu, že nastane situácia, keď tú vyhodenú vec budem naozaj potrebovať.

Už sa mi to stalo. Buď sa vynájdem alebo si tú vec požičiam. Vyhodila som napríklad plech na muffiny, lebo bol jednoúčelový a zas tak často muffiny nepečiem. A ako naschvál som ho o tri týždne potrebovala. Tak som si urobila košíčky z alobalu.

 

KAŽDÝ SI UPRATUJE PO SEBE

Ako sa do udržiavania poriadku zapájajú deti?

Trvám na tom, aby si po príchode zo školy dali čapicu na svoje miesto. Rukavice, šály, topánky, každé má svoj box. Jednoducho funguje princíp, že si každý upratuje po sebe. Napríklad aj zubné kefky a pasta patria do skrinky, takisto aj sprchový gél. Osprchujem sa a schovám ho do šuplíka. To isté robia aj deti.

 

Naozaj?

Áno, robia to tak aj ony. Vždy pred odchodom sa vedia pozrieť na jednotlivé miestnosti a vidieť, čo v nich nie je na svojom mieste. Tie staršie vedia aj to, kam čo patrí. Samozrejme, nie vždy to tak aj upracú… A niekedy upratujú až príliš. Teraz napríklad schovala dvojročná Júlia čiapku chlapca, ktorý bol u nás na návšteve, do nášho šuplíka na čiapky (úsmev). Podstatné pre mňa je, aby chápali, že ak so starostlivosťou o domácnosť pomôžu, zostane nám viac spoločného času na zábavnejšie aktivity.

 

Váš domov je vyzdobený kvetmi. Je to pre vás prirodzené alebo to robíte vedome, aby ste sa doma cítili dobre?

Tým, že som na materskej a trávim doma veľa času, chcem, aby ma v ňom vždy niečo potešilo. Čo mi chýba, keď už nemám, sú živé kvety. Môj manžel mi ich rád nosí a už sa stalo, že sa mi nahromadili. Rozdistribuovala som ich po byte a keď zvädli, chýbali mi na tých miestach, kde predtým boli. Tak to odvtedy udržiavam – živú kyticu mám vo vstupnej chodbe, v kúpeľni vedľa mydla, na dreze vedľa saponátu, v obývačke v modlitebnom kútiku aj v kuchyni na stole, a niekedy aj na nočnom stolíku.

 

Naozaj máte stále doma rezané kvety?

Väčšinou áno. No dcéra ma naučila, že to pokojne môžu byť aj konáriky alebo rôzna iná zeleň z prechádzok či zo záhrady. V uplynulom medziobdobí som mala v kúpeľni vo váze konáriky z tuje. Od novembra do februára sme tam mali čečinu. Teraz tam máme odrezky z jarného rezu ovocných stromov. Jednoducho, hocičo živé a zelené človeku urobí dobre na duši.

 

 

 

KRÍŽ VŠADE NA DOHĽAD

Prejdime k nemateriálnym prvkom tvorby domova, rovno k Bohu. Kde má Boh u vás miesto?

Čo sa priestoru týka, snažili sme sa, aby sme hocikde v byte mali na dohľad kríž.

Potom máme na dverách nápis Hosť do domu, Boh do domu. Taká drobnosť, no zakaždým mi tá tabuľka pripomenie, že to tak má byť. V obývačke máme tiež malý modlitebný kútik, na ktorý dbám, aby nebol nikdy zahatený inými vecami. V spálni máme oproti posteli kríž a viacero ikon, to je moje duchovné miesto.

 

A odhliadnuc od priestoru?

Manžel drží viac „formálny“ duchovný život – všetky modlitby, ktoré naše deti vedia, ich naučil práve Michal. Pri mne je to skôr o neformálnych modlitbách, napríklad ležíme doma na tráve a vravím deťom: pozrite, ako krásne Boh pre nás všetko stvoril, ako nás má rád, že nám dopraje trávu, kvety, oblohu. Myslím, že v tom sa s manželom dobre dopĺňame.

 

Máte aj nejaké modlitebné zvyky?

Všetci spoločne sa stretávame pri večernej modlitbe, modlievame sa aj na cestách v aute. Nesmie u nás chýbať ani modlitba pred jedlom.

 

NÁVŠTEVÁM DÁVAME NAJAVO, ŽE NÁM NEZAVADZAJÚ

Ako sa staráte o vzťahy?

Snažím sa, aby sa u nás doma vytvárali pekné zážitky, spomienky. A tie sa vytvárajú, keď niečo robíme spolu. Je iné, keď dcére poviem: Uprac si svoje šuplíky, a je iné, keď ich upratujeme spolu. Je to potom spoločný zážitok a nie robota, ktorú mi dala mama. Deti sú teraz v hašterivom veku medzi sebou navzájom a ja sa často pýtam, čo ma tým chce Pán Boh naučiť. Preto si často pripomíname, že ten druhý vedľa nás je náš Boží brat/Božia sestra a ak ho urážame, urážame tým Pána Boha.

 

Čo sa vám vo vytváraní domova nedarí?

Z toho všetkého, čo by som chcela, sa mi najmenej darí mať spoločný duchovný život s manželom.

 

Aký máte vzťah s mamou a čo ste prebrali zo svojej pôvodnej domácnosti?

Mama mi celý život hovorí, že som lajdák a bordelár. Minule bola u nás a hovorí mi: Ja som celkom prekvapená, že ty tu máš pri štyroch deťoch poriadok. To považujem za najväčší kompliment, aký mi kedy dala (smiech). Ale teda čo robím ja ináč je, že upratujeme priebežne a nie napríklad nárazovo v sobotu. Sobota je čas pre našu rodinu a nie pre upratovanie.

 

A čo robíte rovnako?

Posteľ musí byť ráno vždy ustlaná a drez prázdny.

 

Sv. Ján Zlatoústy hovorí, že najdôležitejšou vlastnosťou ženy pri výbere do manželstva je pohostinnosť. Ako prežívate pohostinnosť vy?

S manželom sme si všimli, že najviac, ak nie jedine, doma odpočívame vtedy, keď máme návštevu, „vegetíme“ s nimi. Takže návštevy sa snažíme mať často. Sú to tak trochu sebecké pohnútky (úsmev).

 

Neťaží vás príprava na návštevu?

V detstve som vnímala, že návštevy boli vítané, ale kvôli prípravám predsa len aj stresorom. My sa snažíme návštevu začleniť do nášho bežného života – obedujeme spolu alebo chystáme brunch (pozn.: raňajko-obed, z angl. breakfast + lunch), alebo večeru. Nejedna naša návšteva s nami čistila zemiaky na obed a popritom sme sa porozprávali.

Chceme, aby sa u nás návštevy cítili dobre. Preto máme pre návštevu osobitnú poličku, miesto na sedenie, na odloženie tašiek a oblečenia. Tým všetkým chceme dať návštevám najavo, že nám nezavadzajú, ale sú u nás doma vítaní.

 

 

 

KEĎ NIEČO ROBÍM, DETI TO ROBIA SO MNOU

Aké rituály doma pestujete?

Podstatné pre mňa je, že keď niekto odchádza z domu, rozlúči sa s ostatnými. Takisto sa každého ráno snažím privítať v dni a vyjadriť mu, že som rada, že je tu s nami. Manžel vezie deti do školy, ja sa postarám o menších dvoch. Podvečer čakáme na Michala z práce, dáme si spoločnú večeru, on sa postará o hygienu detí, ja o záhradu, nasleduje spoločné čítanie, modlitba a spánok. Potom sa s Michalom niekedy dlhšie, niekedy kratšie porozprávame, ako sa máme a čo sme prežili.

 

Máte čas aj na hru s deťmi?

S deťmi sa podľa mňa hrám veľmi málo, s hračkami maximálne jeden, dvakrát do týždňa. Ale keď niečo robím, tak to robia so mnou. Keď presádzam kvety, presádzajú tiež, keď vykladám umývačku, vykladajú tiež. Nechcem, aby to bolo o tom, že ja robím a slúžim im a ony si robia svoje. Nedajbože, že ja upratujem a ony rozhadzujú. Zdá sa mi, že je veľmi dôležité, aby sme sa o priestor a ľudí starali všetci spoločne.

 

Kde pri tvorbe domova čerpáte inšpiráciu?

Veľmi mi pomohla kniha Kúzelné upratovanie. Vďaka nej som pretriedila všetky naše veci a stále to z času na čas robievam. Volám to „debordelizovanie“. Ešte mi pomohla stránka Terapie domova. Tam som našla kopec praktických vecí, napríklad že v dome treba mať miesto, kam pôjdu mobily, peňaženky, pošta. Alebo že upratovanie musí byť jednoduché na zrealizovanie – u nás zvládne vysávanie aj päťročný Jakub, pretože si ľahko vysávač sám vytiahne, aj ho schová. Alebo v kúpeľni mám handričku a keď sa deti vo vani kúpu, šikovne ňou utriem umývadlá i zrkadlá.

Zo všetkého najdôležitejšie bolo pre mňa uvedomenie, že podstatou je zorganizovať si domácnosť tak, aby sa v nej poriadok len udržiaval a nie musel robiť.

 

Tento článok vznikol v rámci mediálnej podpory Ženskej katolíckej konferencie

 

Komentáre