TOP

Luxusný čas

Čo môže byť pre pracujúcu ženu, manželku, matku viac, ako tri dni prázdny byt a 72 hodín ticha, s ktorým si môže naložiť podľa Bohom danej slobody? Malým zádrhom je len viróza… (úsmev), ktorá nastavuje isté mantinely. Spať, čítať, modliť sa, pozerať filmy. To sa volá dar. Dar, ktorý sa však dá aj zahodiť, aj zneužiť, ale aj zveľadiť a užiť.

Po prvotnom ustúpení či utlmení bolestí liekmi som začala vysávaním (keď ja tak neznášam chodiť po omrvinkách a chuchvalcoch prachu!), vyložením umývačky (a naložením + spustením ďalšieho riadu – každá žena ma pochopí, čo by tam bolo po troch ignorantských dňoch?) a hneď po tom som už skutočne zaliezla do postele.

Štyri hodiny blahodarného spánku ma zase „postavili na nohy“ – len metafora, nie, nie, už som nechodila, neupratovala, doslova posadili ku knižke – ku krátkej publikácii o otcoch a dcérach, ktorú som na jeden šup jazykovo skorigovala. Hneď na to som siahla po rozčítanej praktickej psychológii osvojených detí a dala si kapitolku o klamaní a agresivite. Čítanie podobných vecí ma vždy vedie k Bohu, ktorého pozývam do nášho života, aby som sa nezbláznila a aby sa nezbláznili zo mňa naši dvaja. Potom som siahla po DVD-čku s nežným rodinným filmom Benny a Joon, pri ktorom som sa tiež modlila – cez filmy ku mne Pán už dávno hovorí. A konečne mám čas na ten internetový Vox.

Dobré dielko, len pracujúca matka nestíha nasávať všetko dobré. Wow! Ako dobre mi padli Krvavé sonety nášho velikána, zopakovanie životopisu sv. Konštantína, úvaha nad svetovým šialeným feminizmom, rozhovor s režisérom slovenského dokumentu o detičkách s Downovým syndrómom, výklad jednej ikony – podarené vydanie! Odtiaľ som si to nasmerovala k telke, lebo ma zaujímajú tí naši desiati poslední kandidáti na Najväčšieho Slováka – včera šiel Štúrov portrét, čo mňa ako slovenčinárku oslovuje.

 

 

Pri ňom som si zajedla čerstvo rozmrazené žemličky s tofu-syrom a vypila 2 deci bieleho suchého. Konečne mám čas preštudovať tú histamínovú diétu, na ktorú sa musím pripraviť, teda synčeka pripraviť. Ó, to bude boj! Ale až zajtra, dnes ešte oddychujem, vychutnávam ticho, nerušenú Božiu prítomnosť a ďalší podnetný film, tentoraz Obecná škola. Milujem Svěrákovcov, ale ešte väčšmi učiteľa, ktorý mal kľúč k chalanskej duši, vedel zaujať, čo je výzva aj pre mňa od budúceho týždňa. Ale pokoj, teraz si liečim hrdlo a priedušky. Mám právo ležať, ba povinnosť, veď včera – ako bolo v správach – zomrela mladá žena na chrípku.

 

Tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré. Síce som nelyžovala, ako som túžila, ale mám srdce plné dojmov z toho, ako sú naše ľudské príbehy poprepletané s inými i s tými Božími.

 

Alena Ješková

manželka, mama dvoch adoptovaných chlapcov, zakladateľka a šéfredaktorka ženského magazínu Miriam, učiteľka NJ a SJ pre cudzincov, jazyková korektorka

 

 



Komentáre