Mama jedenástich detí: Oslobodzuje ma vedomie, že v prvom rade sú to Božie deti, až potom naše 

Mama jedenástich detí: Oslobodzuje ma vedomie, že v prvom rade sú to Božie deti, až potom naše 
Ako si dnes veľká časť spoločnosti predstaví matku, ktorá má viac ako tri deti? Pravdepodobne večne nervóznu a unavenú. Asi aj preto vždy dobre naladenej a skvelo vyzerajúcej Silvii Kluchovej (49) nikto nechce veriť, že má jedenásť detí.

Silvia s manželom Jarom vždy túžili po veľkej rodine. I keď to spočiatku vyzeralo tak, že možno nebudú môcť mať deti, napriek nepriaznivým prognózam lekárov sa im podarilo otehotnieť už v prvom roku po svadbe a postupne im Boh požehnal jedenásť zdravých a krásnych ratolestí.

JE TO BOŽIA MILOSŤ

Najmladší Tobias (5) pred dvomi rokmi nastúpil do škôlky, a tak sa Silvia po dvadsiatich piatich rokoch na materskej mohla zamestnať. Pracuje ako recepčná v Cirkevnej základnej škole Jána Krstiteľa v Partizánskom. Zamestnancov, rodičov i hostí školy víta s úsmevom a láskavosťou. Tí si často kladú otázku, ako dokáže byť matka jedenástich detí stále dobre naladená a prívetivá aj napriek množstvu materských povinností, ktoré musí zvládnuť pri starostlivosti o takú veľkú rodinu. „Aj pre mňa je to nepochopiteľné,“ hovorí s úsmevom. „Je to Božia milosť. Boh nám vždy dá dosť sily na to, do čoho nás volá,“ vyznáva Silvia.

I keď to tak možno nevyzerá, ani v jej materstve nejde vždy všetko ako po masle. Najväčším zdrojom sily je pre ňu osobný vzťah s Ježišom a hlavnou psychohygienou každodenná – najlepšie ranná – modlitba.

 

SEBAĽÚTOSŤ A VĎAČNOSŤ, STRACH A DÔVERA

Odkedy sa stala matkou, jej psychickú pohodu najviac ohrozovali a ohrozujú sebaľútosť, úzkostlivý strach o zdravie detí či fixácia na vlastné predstavy o materstve a rodičovstve. „Pocity a myšlienky sebaľútosti prichádzajú, keď sa mi zdá, že je toho na mňa veľa, že to nezvládam.“ Silvia sa s takýmito myšlienkami snaží urobiť krátky proces: „Zriekam sa ich, pretože viem, že ničia moje vzťahy. Následne siaham po vďačnosti. Začnem menovať, za čo som vďačná, a tým ide sebaľútosť úplne bokom.“ Proti úzkostlivému strachu sa jej osvedčilo bojovať upevňovaním svojej dôvery voči Bohu. „Veľmi ma oslobodilo, keď som si uvedomila, že sú to v prvom rade jeho deti, až potom naše.“

 

Mama jedenástich detí: Oslobodzuje ma vedomie, že v prvom rade sú to Božie deti, až potom naše 

 

TICHO, KOLEGOVIA A RUČNÉ PRÁCE

Od materských povinností si Silvia oddýchne v tichu prírody, pri prechádzkach a rozhovoroch s priateľkou, ale tiež v práci. „V zamestnaní sa stretávam s dospelými ľuďmi a dostávam konkrétne formulovanú spätnú väzbu. Deti ti povedia, že ťa ľúbia, čo je úžasné, ale ešte nevedia vyjadriť ocenenia typu: ̓‚V tomto si skvelá. Máš tento úžasný dar. Som rada, že si tu…‘“

Počas materskej dovolenky si zvykla vyventilovať myseľ počúvaním hudby či ručnými prácami. Vyrábala originálne šperky z korálikov, ktoré sa stali obľúbenými aj v širšom okolí. „To bola pre mňa psychohygiena, pretože materstvo je naozaj často o tom, že navaríš – zje sa, upraceš – rozhádže sa. Často nemáš pocit, že by po tebe niečo ostávalo. Tu som videla, že som niečo vytvorila, niekoho potešila.“ Veľmi rada si tiež prečítala dobrú knihu. Obľubovala najmä knihy o výchove z pera iných mám. „Pomohli mi uvedomiť si, že nie som sama, kto s tými problémami zápasí, a našla som tam užitočné výchovné tipy.“

 

ČO BY UROBILA INAK

Načerpaním nových síl bol pre ňu počas materskej dovolenky, a naďalej je, najmä čas s manželom. Hodinka-dve, ktoré mohli sami dvaja stráviť na prechádzke v prírode či rozhovorom. Na otázku, čo by v oblasti psychohygieny počas materskej dovolenky spravila inak, Silvia jednoznačne odpovedá, že by viac investovala práve do spoločného času s manželom. Určite by chcela, aby si takéto krátke úniky z rodičovskej reality zámerne plánovali a aby boli pravidelné, nielen príležitostné.

 

PRIŽMÚRIŤ OČI NAD NEPORIADKOM

Mnohé mamičky možno vedia, čím by si vyventilovali myseľ od materských povinností, no nevedia si vyčleniť čas na oddych. Silvii pomohlo uvedomiť si, že psychohygiena musí byť jednou z jej priorít. „Je to ako čas na jedenie. Tak ako si musím nájsť čas jesť, musím si ho nájsť aj na oddych, aby som potom bola v pohode, aby som vládala. Často som teda zavrela oči nad tým, že nemám upratané tak, ako by som si predstavovala, a venovala som sa napríklad tvorbe šperkov.“
Na záver zdôrazňuje, že jej materská psychická pohoda, respektíve nepohoda sa nikdy neodvíjala od počtu detí, ktoré vychovávala. Či mali tri deti, šesť alebo jedenásť, „moja psychická pohoda závisela od toho, ako som bola blízko Bohu“.

 

 

 

 

 

Slovensko+

Najnovší podcast+

Invalid Date

0:00

Obchod+