Manželia Čaučíkovci: Ak by Boh chcel, mali by sme veľa detí

Zuzana (Z) a Marián (M) Čaučíkovci sú manželmi už dvadsať rokov. Nemajú vlastné deti, ale ich srdcia sú otvorené pre mnohé deti aj cez eRko a Dobrú novinu. Rozprávali sme sa o tom, ako byť plodnými v neplodnosti.

S akými plánmi ste vstupovali do manželstva?

Do manželstva sme vstupovali po tridsiatke. Chápali sme, že všetky plány nie sú v našich rukách, preto sme príliš neplánovali, ale tešili sme sa na veľkú rodinu.

V eRku sme sa v tom čase intenzívne venovali prolife problematike. Vzišla z neho kampaň 25. marec – Deň počatého dieťaťa či Sviečka za nenarodené deti. Pri vstupe do manželstva sme tušili, že budeme musieť toto presvedčenie dosvedčiť svojím životom. Skôr sme mali rešpekt pred tým, že budeme mať možno postihnuté detičky, že nebudeme dobre zvládať situáciu… Nenapadlo nám, že ostaneme sami.

 

Kedy ste zistili, že ste neplodní? Aká bola vaša reakcia?

Z: Keď som dlhšie nemohla otehotnieť, začali sme to riešiť a radili sme sa s lekármi. Keď mi lekárka ponúkla ako ideálne riešenie umelé oplodnenie, vedeli sme, že to je pre nás za hranicou a do takej formy liečby neplodnosti nechceme ísť.

 

 

PLODNOSŤ NEMÁME CELKOM VO SVOJICH RUKÁCH

Ako ste zvykli odpovedať na otázku okolia, či už čakáte bábätko?

Z: Našťastie, s takouto otázkou sme sa veľmi nestretávali. Keď som pracovala v nemocnici na detskom oddelení, maminy sa ma automaticky pýtali, koľko máme detí, keď to tak s nimi viem, čo ma vždy potešilo. (úsmev) Často sa dostaneme do situácie, keď sa ľudia pri predstavovaní pýtajú, koľko máme detí. Pri odpovedi, že deti nemáme, sa zarazia, ale je to prirodzené.

 

 

Zvažovali ste adopciu?

Z: Zvažovali ako určite každý bezdetný pár. Adopcia je veľké a krásne rozhodnutie. Keby sme mali jedno dieťa, určite by sme chceli, aby malo viac súrodencov, vtedy by to bolo pre nás jasnejšie. Keď sme ostali sami, bola pred nami otázka, aká je naša cesta. Či chceme prijať túto situáciu a byť k dispozícii širšie, alebo ísť iba za svojou predstavou. Ak by Pán Boh chcel, mali by sme veľa detí. Snažili sme sa hľadať a naplniť to, čo on od nás chce. Možno ak by sme boli v bežných zamestnaniach, viac by sme uvažovali nad adopciou. Keď sme pracovali v eRku a Dobrej novine, chápali sme to tak, že sa máme viac venovať deťom a mladým z iných rodín.

 

Vnímate naplnenie otcovstva a materstva aj vo vašej službe? Ako?
M: Vnímame naplnenie nášho manželstva aj vo vytváraní spoločenstva s tými, ktorí sú na našej ceste. Pre nás to boli hlavne eRkári, mladí animátori, ktorých sprevádzame pri ich službe deťom. Máme tiež viac času a väčšiu kapacitu vnímať ľudí, ktorí sa nám stali blízkymi napríklad vo farnosti či v našom okolí. Môžeme viac na nich myslieť, deliť sa s nimi o radostné i ťažké veci v ich životoch.

 

 

OTCOVA PROZRETEĽNOSŤ ZARIAĎUJE VŠETKO PRE NAŠE DOBRO

Čo by mali podľa vás vedieť snúbenci o neplodnosti ešte pred svadbou?
M: Keď budú pred oltárom sľubovať, že budú otvorení prijatiu detí, mali by počítať aj s tým, že deti mať nebudú. Sľubujú si vzájomnú vernosť – a túto vec nebudú mať celkom vo svojich rukách.

 

Čo by ste poradili manželom, ktorí tiež nemôžu mať deti?

M: Aby prijali aj takú možnosť vo svojich životoch. Je to síce veľmi náročné, ale je lepšie pripustiť, že naša cesta môže byť iná, ako mať stres a snažiť sa všemožne o počatie dieťaťa. Páter Jacques Philippe hovorí v jednej z jeho kníh aj o „poslušnosti životným udalostiam“, teda prijímať prežívané situácie s dôverou a istotou, že Otcova prozreteľnosť zariaďuje všetko pre naše dobro.

 

Kde ste načerpali silu a odhodlanie ísť ďalej aj v ťažkých chvíľach?

Z: V modlitbe, službe druhým a vo vzájomnej pomoci žiť naše životy v otvorenosti a vďačnosti za Božie dary.

 

 

Aké ovocie sa zrodilo z vašej služby?

M: To by asi lepšie mohli posúdiť iní. Tešíme sa z ľudí, s ktorými sme sa spoznali a prešli kus života v spoločenstve eRka, v Dobrej novine či v spevokole. Radi priložíme ruku k iniciatívam, ktoré sa venujú ľuďom v núdzi, sme otvorení aj pre verejnú službu v politike.

Z: Dôležité je prijatie konkrétnych životných situácií. Až keď nejakú výzvu prijmeme, alebo sa ju snažíme prijať, sme disponovanejší žiť život naplno a naša služba môže priniesť ovocie. V našom okolí je mnoho slobodných, ktorých si vieme predstaviť ako super rodičov – a z rôznych dôvodov ostanú sami. Každé trápenie nám trochu otvára srdce a pomáha byť blízko druhým. Môžeme si byť navzájom povzbudením. Pre každého má Pán Boh plán, či je sám, či sú v manželstve dvaja, alebo s niekoľkými deťmi.

 

Snímky: archív eRka a Čaučíkovcov