Manželia Dominika a Ján Morávkovci: Čas iba pre nás dvoch? To je základ nášho vzťahu

(Titulná snímka: Kristiána Kóňa)

Dominika a Ján Morávkovci sa spoznali pred desiatimi rokmi a manželmi sú sedem rokov. Majú dve deti: dcéru Amálku a syna Damiána Huga. V rozhovore sme rozoberali priority ich vzťahu, ale aj to, čo predstavuje viera v ich živote.

Ste obaja herci. Rozprávate sa niekedy doma v hereckých replikách?

Áno, niekedy sa hráme a zabávame aj tak, že meníme charaktery. Nevieme vysvetliť prečo, ale väčšinou to vznikne v kuchyni. 

Ako ste sa spoznali?

Dominika: Prvýkrát sme sa zoznámili u kamarátky, ku ktorej som chodila piecť a kde vtedy býval aj Janko. Tam sme sa často stretávali a postupne si nachádzali spoločný čas aj na iných miestach. Tak sme sa zoznámili pred desiatimi rokmi, ale spoznávať sa budeme asi celý život. 

Ako dlho ste spolu chodili?

Dva roky pred svadbou. 

Ak chcete, Janko, prezraďte, ako ste Dominiku požiadali o ruku.

Pozval som ju na luxusnú večeru, kde si dala Dominika mušle, ktoré má veľmi rada. Dohodol som sa s čašníkom, že do jednej z mušlí zakomponuje zásnubný prsteň. Ten, kto trochu lepšie pozná náš humor, vie, že to takto nebolo. Ale bolo to krásne, lebo to bolo naše. Tieto intímne chvíle si chceme nechať hlavne pre seba. 

VĎAKA DEŤOM SPOZNÁVAME SEBA SAMÝCH
Ste už aj rodičmi, čo ste sa naučili od svojich detí?

Vďaka deťom spoznávame seba samých, pretože nás odkrývajú v pravde. V rôznych situáciách nás učia trpezlivosti a láskavosti. Ako sme my súčasťou ich zmien a rastu, tak aj ony sú súčasťou tých našich. Učíme sa od seba navzájom.

Dokážete si nájsť čas aj len vo dvojici? Aké sú priority vášho vzťahu, ktoré sa snažíte dodržiavať?

Čas len pre nás dvoch je esencia nášho vzťahu. Spája nás hudba, komunikácia, vnímanie jeden druhého a vzájomná podpora aj v náročnejších chvíľach. 

Čo predstavuje viera v Boha vo vašom živote?

Prináša nám lásku a prijatie vecí, ktoré často nie sú rozumom uchopiteľné, ale sú tajomstvom, ktorému dávame v živote priestor. 

Máte aj nejaké konkrétne svedectvo, ako vám Boh v živote pomohol?

Svedectvo je v našom rozvoji uvažovania, prepojenia s rodinou, pocitu bezpečia a dôvery v Božiu prozreteľnosť. 

Ako ste zistili, kto má aký jazyk lásky? Je pre vás náročné vyjadrovať to týmto spôsobom voči tomu druhému?

Časom sme zistili, že základom je naše rozhodnutie, že chceme byť spolu vo vzájomnom napojení. Vtedy dokážeme vnímať jazyk lásky toho druhého. 

Odpojenie vzniká stresom a zhonom, takže sa na cestu k sebe neustále vraciame.

Zahrali ste si spolu aj s deťmi v hranej poviedke Ex, Janko v postave Andreja, farára. Janko, prešli ste si niekedy obdobím, keď ste rozmýšľali nad týmto povolaním?

Obdobie to nebolo, ale asi mi to už napadlo a zamyslel som sa nad tým. 

(Snímka: Lucia Tothová) 

NÁVYKOVÁ RADOSŤ
Dominika, už nespievate v zoskupení S Hudbou vesmírnou. Prečo? Chýba vám to?

Odišla som z viacerých dôvodov, jedným z nich je môj prirodzený posun, záujem o čas s rodinou, priestor pre seba. Tie chvíle S Hudbou vesmírnou budú vždy mojou súčasťou, nestratia sa zo spomienok. Bolo príjemné robiť radosť toľkým ľuďom a veľa radosti dostávať aj späť. Je to návykové, preto si dnes doslova hrám, kade chodím. Hudba mi robí naďalej radosť, či už samej, s Jankom alebo aj spolu s deťmi.

Dominika, prečo je pre vás dôležité spraviť si školu popôrodnej duly? Čo vám to dáva? 

Každý človek nesie nejakú svoju tému, ja aktuálne cítim, že toto je tá moja. Dáva mi to zmysel. Vedieť viac o sebe, žene, matke, dieťati, rozumieť viac prírode a touto cestou sa podeliť aj s ďalšími ženami, že sa dá pripraviť na starostlivosť o seba a bábätko v období šestonedelia.

Mala by to byť podľa vás súčasť vyučovania na školách?

To by bolokrásne a zaujímavé, keby sa to učili už dievčatá na škole. Pokojne aj chlapci, aby neskôr chápali svoje ženy a poznali aj svoju dôležitú úlohu, ale to už znie asi ako veľké klišé. No prečo nie. (úsmev)

Ostatné neoznačené snímky: Archív respondentov