Manželia Mojtovci: Mladí bývajú neznalí a zranení, ale plní túžby po pravde
Rozhodnúť sa pre sviatostné manželstvo už nie je ani na katolíckom Slovensku taká samozrejmosť ako voľakedy. Predsa však sa nájdu mladí, ktorí prichádzajú na Kurzy prípravy do manželstva (KPM) a učia sa manželskej teórii. O kurzoch a zážitkoch s mladými hovoria lektori KPM, manželia Peťo a Monika Mojtovci z Pruského.
Trendom je žiť na hromádke. Chcú sa mladí ešte zasnúbiť a sobášiť?
Peter: Tento trend je stále silnejší. Pomer nežijúcich a žijúcich spolu pred svadbou v jednej domácnosti je po 22 rokoch, odkedy sa príprave snúbencov s Monikou venujeme, takmer presne opačný. Navyše, predtým sa žijúci spolu snažili svoj stav skôr tajiť. Teraz sa za „nenormálny“ často považuje v spoločnosti stav nežiť spolu.
Monika: Napriek tomu, že väčšina z nich žije už viac rokov spolu, chcú svoj vzťah niekam posunúť. Niektorí otvorene rozprávajú o tom, že ich vzťah akoby zostal na nehybnom bode. Už prešli fázou zaľúbenia a sú teraz vo fáze všednosti. A možno sa pýtajú: „To už navždy bude iba takéto?“ Oni totiž riešia bežné starosti rodinného života, ale chýba im rozmer zjednotenia, ktorý sa môže získať iba manželstvom slovami manželského sľubu. Na kurze počúvajú svedectvá manželov, ktorí si tiež prešli týmito fázami a ktorí prežívajú aj fázu zjednotenia. Aj my dvaja sme v našom manželstve museli preklenúť ťažké roky.
KBS už vyše desať rokov ponúka okrem prípravy s kňazom aj projekt KPM. Aký je medzi nimi rozdiel?
Peter: Prípravy s kňazom majú veľmi individuálny rozmer. Niektorí kňazi majú osem až desať stretnutí po jednej až dvoch hodinách, iní len dve-tri stretnutia po hodine. KPM majú presne stanovenú štruktúru v rozsahu deviatich tém, ktoré môžu byť z časového hľadiska organizované rôznou formou. Štruktúra je však jednotná na celom Slovensku. Témy sú veľmi všestranné. Postupne prechádzame priblížením opodstatnenosti rozdielov medzi mužom a ženou cez sexualitu, komunikáciu a riešenie konfliktov, až sa dostaneme k duchovnému rozmeru človeka. Mnohí práve na kurze riešia svoj individuálny vzťah k Bohu a posúvajú sa ďalej v duchovnej rovine. Dotýkame sa aj zodpovedného rodičovstva a výchovy detí. Zavŕšením celého býva práve ucelený pohľad na sviatosť manželstva. Vidíme, ako si cenia témy o výchove detí a o komunikácii. Časovo sme veľmi obmedzení, ale aj napriek tomu každú tému rozoberáme z rôznych uhlov pohľadu.
Monika: Na kurzoch ide o spoluprácu manželov i kňazov so snúbencami. Kňazi sú naďalej neodmysliteľnou súčasťou prípravy: prednášajú, vedú dôverné rozhovory s dvojicami a podľa záujmu spovedajú. Ukazuje sa totiž, že o duchovný rozmer kurzov je stále väčší záujem. O duchovnom živote a o svojej viere rozprávajú aj manželia. Cez svoje životné príbehy sa snažia povzbudiť snúbencov, aby zabojovali so svojimi slabosťami a nevzdávali sa ani v tých najťažších chvíľach.
S akými predstavami prichádzajú mladí na kurz?
Peter: Často sa stretávame so stereotypným myslením mnohých mladých ľudí: že na manželstvo sa netreba vôbec pripravovať. O to väčšmi nás potešia snúbenci, ktorí veľmi vážne riešia svoj vzťah a dokonca sa vyzvedajú, kam by ešte mohli ísť, aby si upevnili svoju vzájomnú lásku. Niektorí snúbenci sa v minulosti zúčastnili napríklad na Púti zaľúbených v Šaštíne.
Monika: Na každé povolanie, ktoré chceme vykonávať, sa musíme najskôr dôkladne pripraviť, niekedy dlhými rokmi štúdia. Povolanie do manželstva, podobne ako kňazské či rehoľné povolanie, je voľba na celý život. Na žiadnom kurze sa nepripravia snúbenci na všetky životné situácie, ktoré ich čakajú, ale môžu sa zoznámiť aspoň modelovo so spôsobmi riešenia ťažkostí. O manželstve vedia veľa aj zo svojich pôvodných rodín. Poniektorí majú odvahu povedať aj o svojich zraneniach z rozvodu svojich rodičov, ale zraňujú ich aj rodičovské hádky, závislosti a iné neduhy veľmi dobre známe v našej spoločnosti. Dozvedáme sa, ako toto všetko negatívne vplývalo na rozhodnutie, či uzavrieť sviatosť manželstva. Aj preto sa nám stále posúva vek sobášených snúbencov.
Čo vedia mladí o manželstve z pohľadu Cirkvi?
Monika: Povedala by som, že až kriticky málo. Ich vzťah k Cirkvi je v mnohých smeroch dosť labilný a plný nedôvery. Prídu na kurz a tu zrazu stretnú kňaza, ktorý má na nich čas, rozpráva im, že obaja sú ako vzácne perly či ako práve nájdené diamanty, ktoré sa rokmi vzájomným pôsobením obrúsia na brilianty nevyčísliteľnej hodnoty. Kňaz im ďalej približuje, akú úžasnú hodnotu máme všetci pre Boha, ako veľmi nás miluje a čaká na nás. To sú momenty, keď ja osobne cítim uzdravujúcu moc nášho Boha na vzťah prítomných snúbencov k samotnej Cirkvi. Dovtedy si možno ani veľmi nechceli pripustiť myšlienku, že aj oni sami tvoria Cirkev. Prítomnosť kňaza na kurze je veľmi dôležitá.
Mnohí z nás vychovávame budúcich ženíchov a nevesty. Čo zo skúsenosti KPM odporúčate vniesť do výchovy?
Peter: Všetci, ktorí vychovávame deti, by sme v prvom rade mali byť dobrým príkladom manželského života. Milujeme svojho manžela, manželku tak, aby to „zavnímali“ aj naše deti? Alebo sa neustále pred deťmi hádame? Trávime v radosti s naším životným partnerom čas, alebo sa jeden druhému vyhýbame? Naše deti si z nás berú príklad – pozitívny aj negatívny.
Monika: So snúbencami sa rozprávame aj o ich detstve, o rodičoch. Väčšinou sa vyjadrujú o rodičoch pekne a s láskou, ale poniektorí majú aj bolestné spomienky, lebo vyrastali v neúplných rodinách alebo v prostredí častých nedorozumení medzi rodičmi, prípadne so závislosťami. Veľa by sa toho mohlo zmeniť aj v školách, kde je výchova k manželstvu a rodičovstvu súčasťou školských osnov. Spolu s manželom máme vlastnú skúsenosť s obohacujúcimi besedami pre 15-17-ročných mladých, ktoré sme mali v školách našich detí. Počas týchto besied sme sa však dozvedali, že rodičia sa rozhovorom so svojimi deťmi vyhýbajú a v deťoch zostávajú nezodpovedané otázky. Peter spomenul potrebu vlastného príkladu a ja hovorím o nájdení času na rozhovor so svojimi deťmi o vážnych témach. Nebojme sa počas rozhovoru prejaviť svoje emócie. My mamy si možno so svojimi dcérami aj poplačeme. Tieto slzy nám často pomôžu uvoľniť rokmi hromadené vnútorné napätie a oslobodia nás od strachu žiť naplno a krásne.