Manželia Peroví: Keď človek pracuje poctivo, s láskou a vďačnosťou, aj obyčajná práca sa môže stať modlitbou

V Budimíre neďaleko Košíc vyrástlo miesto, kde kvety nie sú len sezónnou dekoráciou, ale spôsobom života. Manželia Katarína a Štefan Peroví premenili svoju vášeň pre pestovanie na kvetinovú farmu, ktorá spája poctivú ručnú prácu, cit pre prírodu a lásku k lokálnym kvetom. V rozhovore hovoria o tom, ako sa rodila ich farma plná farieb, vôní aj každodenných výziev.
Čo bolo hlavným impulzom, kedy ste si povedali, že v Budimíre založíte kvetinovú farmu?
Katarína: Pamätám si jeden moment. Našej pani učiteľke zo škôlky sme ako rodičia venovali kyticu z kvetinovej farmy. Bola úplne iná, než tie, ktoré človek bežne vidí v obchodoch – voňavá, prirodzená, svieža. Vtedy sa vo mne niečo pohlo a nedalo mi spávať. Zároveň som rozmýšľala, čo ďalej po materskej. Túžila som robiť niečo zmysluplné, byť blízko pri deťoch a zároveň som uvažovala, kde je to moje miesto na pracovnom trhu. A tak prišlo rozhodnutie, že to skúsime, založíme kvetinovú farmu a budeme pestovať kvety.
Aká bola vaša cesta od prvého semienka až po dnešnú podobu farmy?
Štefan: Bola to cesta postupných krokov, veľa učenia a aj pokory. Začínali sme už s nejakými pestovateľskými skúsenosťami, no hlavne s veľkým nadšením. Učili sme sa od zahraničných pestovateľov, z kníh, internetu aj vlastných chýb. Príroda človeka rýchlo naučí, že nie všetko ide podľa plánov. Zažili sme mrazy, zničené sadenice, škody od hrabošov aj obdobia neistoty, kam predáme našu úrodu. Ale práve tieto chvíle nás učili väčšej dôvere a trpezlivosti. Dnes, keď sa pozrieme späť, vidíme, že farma nerástla len navonok, popri kvetoch rástli aj naše vzťahy, rodina a my sami.

Prečo práve názov „Kvetinky májové“? Má to nejaký súvis so známou mariánskou piesňou?
Katarína: Áno, má. Tá pieseň v sebe nesie radosť z kvetov, odovzdanosť a úctu k Panne Márii, a to nám bolo veľmi blízke.
Ako máte doma v rodine rozdelené úlohy? Zapájate do práce i svoje deti?
Štefan: Farma je naozaj spoločným dielom celej rodiny. Každý robí to, čo mu je blízke a čo je práve potrebné. Katka sa venuje najmä pestovaniu, komunikácii so zákazníkmi a viazaniu kytíc, teda tvorivej stránke farmy. Ja riešim technické veci, prípravu pôdy, závlahy, organizáciu a logistiku. Deti prirodzene vyrastajú popri tom všetkom. Pomáhajú pri zbere, vysievaní, upratovaní, či drobných prácach. Nejde nám o výkon, ale o spoločný čas a o to, aby videli, že krásne veci vznikajú cez trpezlivosť, námahu a spoluprácu.
Čo všetko vaša farma ponúka, aké kvety?
Katarína: Ponúkame sezónne rezané kvety od jari do jesene. Pestujeme tulipány, iskerníky, pivónie, georgíny, astry, gladioly, cínie a ešte viac ako sto iných druhov letničiek či trvaliek vhodných na rez. Každé obdobie má svoje farby a svoju atmosféru. Okrem čerstvých kytíc robíme aj sezónne dekorácie, sušené aranžmány a vence. Veľmi radi tvoríme z toho, čo práve prirodzene rastie okolo nás, na čo je sezóna.

KVETY SPREVÁDZAJÚ ĽUDÍ V RÔZNYCH ŽIVOTNÝCH CHVÍĽACH, PRI RADOSTI AJ BOLESTI
Na aké príležitosti a kde všade si ľudia u vás môžu objednať kvety?
Katarína: Kvety sprevádzajú ľudí v rôznych životných chvíľach, pri radosti aj pri bolesti. Pripravujeme svadobné kytice, svadobné výzdoby, výzdoby do kostolov, aranžmány na oslavy, ale aj pietne dekorácie. Veľmi silno si uvedomujeme, že kvety často vstupujú do hlbokých momentov života človeka. Je pre nás vzácne, že môžeme byť ich malou súčasťou. A teší nás aj to, keď si niekto kúpi kvety len tak – pre radosť, pre manželku, mamu alebo aj pre seba.
Ako vyzerá váš bežný deň počas hlavnej sezóny?
Štefan: Počas sezóny sa náš deň začína skoro ráno. Kvety zbierame ešte pred horúčavou, keď sú najčerstvejšie a plné života. Potom nasleduje viazanie kytíc, polievanie, starostlivosť o nové výsadby, o pôdu a menšie opravy.
A samozrejme, nezabudnime ani na „kancelársku prácu“: príprava cenových ponúk, účtovnícke práce, komunikácia so zákazníkmi, príprava, plánovanie a vyhodnocovanie smerovania firmy, starostlivosť o sociálne siete a webovú stránku. Je to intenzívne obdobie, ale zároveň veľmi zaujímavé. Práca v prírode človeka učí žiť viac v prítomnosti a prijímať rytmus stvorenia.
Aký kvet je váš najobľúbenejší?
Katarína: Mám rada modré kvety. Takže na jar je to nezábudka, neskôr nevädza, černucha, delfínium, agapanthus, tvídia a psojazyk. Zároveň milujem voňavé kvety ako narcisy, pivónie, hrachory a ruže.

Vnímate svoju prácu s kvetmi ako dar a povolanie od Boha?
Štefan: Áno, čím viac pracujeme s prírodou, tým viac si uvedomujeme, že život nevytvárame my. Môžeme pripraviť pôdu, zasiať semienko a starať sa, ale rast je dar. Vnímame veľkú vďačnosť za to, že môžeme robiť prácu, ktorá prináša krásu, pokoj a radosť aj iným ľuďom.
Ako vo svojej práci dokážete pozorovať Božiu prítomnosť?
Katarína: Najčastejšie je to v tichých a jednoduchých chvíľach, keď vidím prvý rozkvitnutý kvet, alebo keď dám kvietok malému dievčatku. Ale sú aj chvíle, kedy úpenlivo prosím, aby sa veci zmenili, napríklad keď po dlhom suchu príde dážď alebo keď máme veľa kvetov a prídu aj objednávky. Príroda človeka prirodzene vedie k pokore a vďačnosti. Učí nás, že veľa vecí nedokážeme ovládať a možno práve tam prirodzene vzniká priestor pre dôveru Bohu.
Je pre vás vaša práca aj istým druhom modlitby?
Štefan: Myslím si, že áno. Nie vždy slovami, ale spôsobom života. Keď človek pracuje poctivo, s láskou a vďačnosťou, aj obyčajná práca sa môže stať modlitbou. Sú chvíle, keď v práci cítime veľký pokoj a ticho. Práve vtedy si uvedomujeme, že Boh býva veľmi blízko v obyčajných veciach.

AJ KEĎ VECI NIE VŽDY IDÚ PODĽA NAŠICH PREDSTÁV, BOH NÁS VEDIE ĎALEJ
Ako si zachovávate dôveru v Boha v náročných pracovných obdobiach?
Katarína: Práca s prírodou nás naučila, že nie všetko máme vo svojich rukách, a to je niekedy veľmi ťažké prijať. Človek sa snaží, plánuje, pracuje, a potom príde mráz alebo sucho. Ale práve v takých chvíľach sa učíme väčšej dôvere, že aj keď veci nie vždy idú podľa našich predstáv, Boh nás vedie ďalej. Často až spätne vidíme, že aj náročné obdobia priniesli niečo dobré.
Kvetinová farma nie je len práca, ale určite i životný štýl. Čo vám na vašej práci prináša najväčšiu radosť, keď sa ráno pozriete na rozkvitnutú záhradu?
Štefan: Asi ten pocit života, že z malého semienka môže vyrásť niečo nádherné, a vedomie, že to všetko vzniká uprostred nášho rodinného života. Máme radosť z toho, že naše deti vyrastajú v blízkosti prírody, že môžeme byť spolu a že vytvárame niečo, čo robí radosť ďalším ľuďom.
Ktorá vlastnosť Stvoriteľa vás pri pozorovaní rastu kvetov fascinuje najviac?
Katarína: Napríklad to, koľko krásy, farieb, vôní a detailov existuje v jednom jedinom kvete. A tiež trpezlivosť, lebo v prírode nič nejde nasilu, všetko má svoj čas. To je pre nás veľmi silné posolstvo aj do života.
Farma si vyžaduje spoločnú víziu. Ako sa v tejto práci dopĺňate a čo vás práca s kvetmi naučila o vašom manželstve?
Štefan: Naučila nás viac spolupracovať a počúvať sa. Každý z nás má iné silné stránky a práve v tom sa dopĺňame.
Katarína: Práca s kvetmi nás naučila, že vzťahy sú podobné ako záhrada. Potrebujú čas, starostlivosť, trpezlivosť aj odpustenie. Nie všetko kvitne hneď, ale keď človek vytrvá, prinesie to svoje ovocie. A myslím si, že najväčším darom tejto farmy je práve to, že nás učí byť viac spolu, nielen ako manželia, ale ako rodina.
Foto: archív respondentov

