Manželia Záhumenskí: Neustále sťahovanie z miesta na miesto nás učí dôvere v Boha

Spoznali sa u saleziánov. Timotej je profesionálny futbalista, ktorý momentálne pôsobí v MFK Dukla Banská Bystrica. Lenka svojho manžela nasledovala do miest, kde hrával, a tak sťahovanie zažili vo svojom manželstve už veľakrát. Ako sa to dá zvládnuť a čo považujú manželia Záhumenskí za to najdôležitejšie pre seba a svojich dvoch synov?

Timotej, ste profesionálnym futbalistom. K športu a konkrétne k futbalu ste mali zrejme už odmalička veľmi blízky vzťah. Kto vás v detstve najviac viedol touto cestou?

Ako dieťa som bol dosť živý, preto ma rodičia prihlásili na futbal. Najviac ma podporovali oni a moji bratia. Vždy sa zo mňa tešili a fandili mi.

Máte za sebou účinkovanie vo viacerých slovenských kluboch i v zahraničí. Momentálne ste sa vrátili domov a pôsobíte v MFK Dukla Banská Bystrica. Ste v klube spokojný?

V Dukle som zatiaľ spokojný, postúpili sme do prvej ligy. Prvý rok v nej sme skončili na piatom mieste a tento rok sa nám zatiaľ darí tiež. Som tu už skoro dva roky, čo je v mojej kariére nezvyčajné. Mnohí sa z toho smejú. (smiech) Futbal je niekedy nepredvídateľný, takže ťažko povedať, ako dlho tu ešte budem.

Lenka, s Timotejom vás spojilo saleziánske spoločenstvo na Miletičovej ulici v Bratislave. Tam ste sa dali dokopy?

Navštevovali sme spolu stretká pre mladých, kde sme sa spoznali. Chodiť sme však spolu začali až po dlhšom čase.

Bola to láska na prvý pohľad?

Nebola, ani z jednej strany. Postupne sme sa spoznávali na stretkách a rôznych akciách, či už v rámci saleziánov, alebo keď sme ako partia niekam spolu išli.

Čím vás Timotej zaujal najviac?

Svojou zásadovosťou, prežívaním viery, komunikatívnosťou, vedel si každého získať. Síce je veľký fešák, ale zaujali ma na ňom najmä vnútorné hodnoty.

Obaja máte teda veľmi blízky vzťah k saleziánom a Don Boscovi a toto spoločenstvo vás oboch formovalo už od detstva. Ako konkrétne?

Timotej: Ja som vyrastal v Banskej Bystrici hneď pri saleziánskom stredisku. Zažil som stavbu oratka a aj kostola. S mojimi bratmi sme každú voľnú chvíľu trávili v Salezku. Postupne som spoznával saleziánov a keď som sa prvýkrát dostal ku knihe Dona Bosca, stal sa pre mňa najväčším vzorom.

Lenka: Nepochádzam z veriacej rodiny, ale so sestrou som sa dostala k saleziánom cez spev v zbore. Neskôr sme začali chodiť na tábory, stretká a viedli sme k tomu aj mladšieho brata. Tak si ma Pán Boh postupne pritiahol k sebe. Našla som sa v animátorstve a saleziánska spiritualita sa mi zapáčila.

DOMOV JE VŠADE TAM, KDE SME SPOLU

Lenka, išli ste do vzťahu s futbalistom. Zrejme ste museli rátať aj s tým, že sa kvôli jeho profesionálnej futbalovej kariére budete musieť často sťahovať z miesta na miesto. Nie je to problém?

Rátala som s tým. Je to celkom dobrodružstvo, lebo s pribúdajúcimi deťmi je náročnejšie vytvoriť pre nás zázemie. Chýba mi moja rodina a kamaráti z Bratislavy, hoci aj tu v Banskej Bystrici máme blízko Timotejovu rodinu aj saleziánov a všade niekoho spoznávame. Neustále sťahovanie z miesta na miesto nás učí dôvere v Boha, keďže sa už stalo, že sme nevedeli, kde budeme o týždeň bývať a Boh sa o nás vždy postaral. Stále si hovoríme, že domov je všade, kde sme spolu, a tak to aj je.

Ste manželmi štyri roky. Čo ste sa za tie roky v manželstve už naučili?

Lenka: Ako sme už spomínali, učíme sa najmä vo všetkom dôverovať Bohu.Snažiť sa vidieť potreby toho druhého a detí. V rodičovstve sme sa toho naučili už veľmi veľa, ale deti dokážu stále prekvapiť.

Čo je podľa vás základom pre zdravo fungujúce manželstvo?

Timotej: Veľmi dôležitá je modlitba a to, aby si manželia našli na seba navzájom čas a rozprávali sa o všetkom.

Dnes sa veľmi často stáva, že dvaja mladí ľudia v manželstve nevedia fungovať a po roku či dvoch príde rozvod. V čom je podľa vás ten najväčší problém?

Timotej: Je to asi dosť individuálne. Možno idú do manželstva a dostatočne sa nepoznajú, nie sú vyzretí, alebo nemajú spoločné hodnoty. Asi najväčší problém môže byť sebectvo, keď každý myslí len na svoje dobro a nehľadí na toho druhého. Neriešia svoje problémy medzi sebou, ale v práci alebo s kamarátmi. V manželstve sa totiž vyskytujú aj problémy, keďže každý jeden je rozdielny, preto treba hľadať pri problémoch kompromisy a nie hneď zutekať.

Je podľa vás dôležité sa na manželstvo dobre pripraviť ešte pred tým, ako doň dvaja ľudia vôbec vstúpia?

Timotej: Áno, určite. Je potrebné tráviť spolu čas aj v rodine partnera/partnerky, tam vidno jeho/jej najprirodzenejšie správanie pri každodennej činnosti. Samozrejme, je dôležité rozprávať sa o témach, ktoré prináša život, či už bývanie, výchova detí, financie, aby ich potom neskôr neprekvapili a neboli vážnym problémom.

Neodmysliteľnou súčasťou v kresťanskom manželstve je určite aj budovanie spoločného duchovného života. Ako konkrétne sa snažíte rozvíjať ten známy manželský trojuholník muž – žena – Boh?

Lenka: Už počas randenia sme sa spolu sami modlievali, najradšej na mariánskom pútnickom mieste v Bratislave na Hlbokej. Skôr ako sme mali deti sme sa často spolu večer modlili alebo si spievali chvály. Teraz je tá modlitba spoločná aj s deťmi. Snažíme sa modliť spolu ako manželia, ale je to už ťažšie. Taktiež chodievame spolu na omšu a neodmysliteľnou súčasťou je u nás spoločný ruženec.

JEŽIŠ MI JE VZOROM, AKO BYŤ DOBRÝ K ĽUĎOM, NA IHRISKU I MIMO NEHO

Máte dvoch synov. Staršieho Timoteja a mladšieho Jána, ktorý sa narodil práve na sviatok svätého Dona Bosca. Život vašej rodiny je s týmto vaším obľúbeným svätcom až prorocky prepletený. Vnímate to tak aj vy?

Timotej: Don Bosco výrazne ovplyvnil naše životy. Dokonca Janka sme si vymodlili na jeho sviatok – modlili sme sa k Don Boscovi novénu za Janíka a dúfali, že sa narodí na jeho sviatok, 31. januára, a nakoniec sa tak aj stalo.

Vyrastali ste u saleziánov, budete k tomuto spoločenstvu viesť aj vašich synov?

Timotej: Samozrejme, aj synov vedieme v láske k Bohu, to je to najlepšie spoločenstvo. Aj chlapci radi chodia do oratka, zahrať sa po omši , či už u nás v Banskej Bystrici, alebo aj v Bratislave. Chlapci už vedia, čo je to oratko, poznajú po mene aj niektorých našich kňazov a za našim farárom, otcom Tiborom, chodia po každej omši na cukríky. (smiech)

Budú raz aj z vašich synov profesionálni futbalisti?

Timotej: Uvidíme, čo z nich bude, ešte sa to v tomto veku nedá predpokladať. Timko chce byť momentálne policajt a Janko, ten chce byť zatiaľ všetko, čo vidí. (smiech) Niekoľkokrát boli aj na futbale, ale väčšinou pozerajú futbal v televízii a v dresoch mi fandia, keďže sa hráva neskoro večer, alebo keď je už zima.

Timotej, ako vám dokáže viera v Boha pomáhať vo vašej profesionálnej futbalovej kariére?

Pomáha mi lepšie znášať krivdy, nespravodlivosti a ťažkosti. Snažím sa ich obetovať na nejaký úmysel. Ježiš mi je vzorom, ako niesť moje ťažkosti a byť dobrý k druhým ľuďom, na ihrisku i mimo neho.

Aké máte ako rodina plány do budúcna?

Timotej: Možno spoločné cestovanie. Usadiť sa a nájsť si miesto, ktoré bude pre nás domovom.

Snímky: archív respondentov