TOP

Marek Husovský: Pýtal som sa Anky, čo by sa jej páčilo

Na blahorečení Anny Kolesárovej v Košiciach asi nikomu neušlo, aký krásny má relikviár. Statočne ho nieslo niekoľko chlapov a mnohí so zatajeným dychom sledovali, či ho aj v poriadku položia. Tvorcom diela je šperkár a zlatník Marek Husovský (40) z Prešova. Ako na ňom pracoval a či bola jeho tvorba niečím inšpirovaná, to sa dozvieme priamo od neho.

Času bolo málo

Marek sa k dielu nedostal náhodou. Oslovil ho otec Pavol Hudák. Vyhliadol si ho a poprosil, aby Anke navrhol relikviár.

V prvom momente bol Marek veľmi prekvapený z tejto ponuky. „Bol som hlavne potešený. Aj keď už som pár relikviárov vyrobil, pri tejto ponuke som doslova spadol na zadok,“ spomína si Marek na túto výnimočnú a nečakanú chvíľu.

„Tak som začal počúvať prednášky, čítať a viac spoznávať Anku, modlil som sa k Duchu Svätému a prihováral som sa aj k Anke, aby mi ukázala, čo by sa jej páčilo.“

Vyzerá, že spraviť taký relikviár je dosť náročná úloha. Navyše mal Marek na výrobu podľa neho dosť málo času: „Trochu som bol pod tlakom, ale nakoniec sa mi podarilo ho načas vyrobiť. Celková práca mi zabrala asi desať týždňov.“

 

Nápady po modlitbe

Vymyslieť tvar, dostať nápad o relikviári nie je vôbec jednoduché. No kto má dušu umelca a navyše aj načúva Božiemu hlasu, tomu to ide ľahšie. Deň v ateliéri Marek začínal troma Zdravasmi a v modlitbách sa prihováral Anke, aby mu pomáhala.

Predsa len, okrem umeleckej aj z vecnej stránky bol nad všetkým potrebný dohľad. O ten sa postaral otec Pavol Hudák. Marekovi prichádzali nápady najmä po modlitbe. Prežil potom také utvrdenie v tom, že relikviár má mať tvar srdca. „Ďalšie detaily sme s otcom Pavlom doťahovali postupne,“ vysvetľuje, ako pokračovala práca.

Napokon vzniklo krásne symbolické umelecké dielo. Relikviár je vyrobený zo striebra. Tvar srdca podľa Marka symbolizuje obetu a lásku, po ktorej túži každé ľudské srdce. „Každý človek je stvorený z Božej lásky a v hĺbke svojho srdca po láske túži.“

Pri tvorbe relikviára Marek vychádzal z myšlienky: Vzácna perla vzišla z prijatého utrpenia zaobaleného láskou.

 

 

Symboly

V strede srdca urobil sklenenú perlu ako najvzácnejší poklad, ktorým je nebeské kráľovstvo. „Kto ho nájde, chráni si ho aj za cenu života. Anka toto nebeské kráľovstvo našla a stala sa jeho súčasťou, keď prijala utrpenie. Perla prepája utrpenie s láskou.

Za perlou vnútri srdca sú umiestnené Ankine pozostatky. Cez priehľadnú sklenenú perlu je ich možné čiastočne vidieť.

Ankino utrpenie znázorňuje horná časť srdca v podobe konárikov podobajúcich sa Kristovej tŕňovej korune.

Dolná plná časť srdca vyjadruje zaobalenie Božou láskou tohto Ankinho utrpenia.

Okolo perly je venček ako symbol čistoty. V hornej časti venčeka sú tri margarétky, ktoré znázorňujú mladosť a chuť žiť. V ich strede sú vsadené ďalšie Ankine relikvie, a to tri zrnká z jej ruženca, ktoré sa našli v hrobe. Tieto tri zrnká sa našli spojené. Je to veľká symbolika modlitby troch Zdravasov, ktoré sa od začiatku modlievajú vo Vysokej nad Uhom: za múdrosť v povolaní, za čistotu a za živú vieru.

Margarétky majú spolu päťdesiattri lupienkov, ako je Zdravasov v ruženci.

Relikviár je vsadený do kameňa – vápenca, ktorý bol nájdený v prírode ako súčasť vydutého morského dna. Tento kameň znázorňuje ulitu pre túto vzácnu perlu. Ulita ako náš nebesky domov, z ktorého sme vzišli a túžiac k nemu kráčame,“ vysvetľuje Marek význam symbolov, ktoré vytvoril.

 

Ešte tak vyrobiť prsteň

Cez vonkajšiu krásu umelecky stvárneného relikviára by mohli byť veriaci aj väčšmi duchovne naplnení. „Verím, že si ho Anka použije na spásu duší,“ vyjadruje Marek túžbu, aby jeho dielo privádzalo k nadpozemskému cieľu.

Počas práce na relikviári sa Markov život istým spôsobom prepojil s Ankiným. „Veľmi som sa s ňou zblížil, pre mňa je už teraz svätá, obdivujem na nej jednoduchosť, vzťah s Ježišom, že ani na chvíľu nezaváhala a chránila si svoju čistotu. V dnešnom svete je Anka veľmi potrebná blahoslavená. Obetovala vlastný život, aby našla nebeské kráľovstvo a stala sa jeho súčasťou.“

Čo Marek prežíval, keď došlo k blahorečeniu? Bol to preňho určite nezabudnuteľný zážitok. „Radoval som sa, že už je Anka blahoslavená. Sledoval som celý proces a keď relikviár niesli dopredu, bál som sa, aby vydržal stolík, aby ho vojaci vôbec udržali. Ale našťastie všetko dobre dopadlo.“

Pre šikovné ruky Mareka Husovského bola výroba relikviára krásnou skúsenosťou. Čo viac by mohol ešte chcieť alebo o čom sníva? A predsa len má nesplnený sen a vôbec nie hocijaký. Vyrobiť prsteň pre Svätého Otca! Ktovie? Možno mu raz príde aj taká zákazka.

 

Komentáre