TOP

Margita Vanovčanová: Ochrana života nie je výsostná téma katolíkov

Pracuje pre Fórum života a zabezpečuje jeho PR a komunikáciu, aj keď mala spočiatku voči nemu predsudky. Je obrankyňou života a usiluje sa (nielen) mediálne sprostredkovať, že ochrana a obrana života nie je len vecou náboženstva. Manželka, matka dvoch synov Margita Vanovčanová.

Dnes pracujete ako PR manažérka Fóra života. Kde ste pracovali predtým?

Mám za sebou viacero zamestnaní. Začínala som ako redaktorka a moderátorka v Slovenskom rozhlase, v Rádiu Devín. Odtiaľ som prešla k arcibiskupovi Bezákovi, hľadal si hovorkyňu. To bol taký prelom v mojom profesijnom živote, začala som sa väčšmi orientovať na vzťahy s verejnosťou, komunikáciu a trochu aj marketing. Ešte pred jeho odvolaním som išla na materskú a rodičovskú dovolenku, mám dvoch synov.

 

Pôsobili ste aj popri materskej v tomto odbore?

Popri materskej som pracovala ako dobrovoľníčka pre neziskovú organizáciu Doma u kapucínov a odtiaľ som nastúpila do reklamno-umeleckej agentúry Krištáľové krídlo. Tam som zabezpečovala galavečer udeľovania ocenení významným osobnostiam z komunikačnej stránky. Kvôli rodine som pracovala na skrátený úväzok.

 

O FÓRE ŽIVOTA SOM VLASTNE NEVEDELA NIČ

Ako ste sa dostali do organizácie Fórum života?

Prišlo mi priame pozvanie, aby som u nich pracovala. Ale ja som tam, pravdupovediac, vôbec nechcela ísť pracovať, mala som predsudky o tom, aká je to organizácia. Myslela som si totiž, že cieľom Fóra života (FŽ) je iba dosiahnuť zákaz potratov a ďalej sa už nepozerajú. Pár rozhovorov s ich predsedníčkou Marcelou Dobešovou o tom, čo znamená „byť za život“ a čo „byť proti potratom“ , toto moje presvedčenie zmenilo.

 

V čom?

Uvedomila som si, že hoci viem o samotnej existencii FŽ, vlastne o ňom nič neviem. Len som otvárala oči, keď som zistila, že Fórum života chodí každý rok na Pohodu, že desať rokov úspešne funguje projekt Zachráňme životy… Dokonca prvá vec, ktorú som pracovne riešila, bola ozajstná fundraisingová online kampaň. Toto všetko dokázali ľudia, ktorí tam pracovali dávno predo mnou.

 

Prečo ste sa teda napokon rozhodli pre prácu vo Fóre života?

Túto prácu beriem ako profesionálnu výzvu. Môj osobný cieľ je prispieť k tomu, aby sa Fórum života vnímalo ako profesionálna inštitúcia, ktorá zodpovedne a s rešpektom pracuje vo svojej oblasti a dosahuje výsledky. Ide mi hlavne o budovanie rešpektu a povedomia v širšej spoločnosti, aby sme o dôležitosti ochrany života viac nehovorili ako o výsostnej téme katolíkov. My všetci sme boli raz počatí mužom a ženou, a to je biologický fakt, nie vec viery.

 

Za čo konkrétne tu zodpovedáte?

Mám na starosti najmä vzťahy s verejnosťou a komunikáciu. Mojou úlohou je v spolupráci s kolegyňami a jedným kolegom otvárať témy, hovoriť o nich, vysvetľovať a komunikovať navonok, ale aj smerom dovnútra, to znamená s viac ako päťdesiatimi organizáciami a sto sedemdesiatimi štyrmi jednotlivcami, ktorí sú členmi občianskeho združenia Fórum života. Práve tu vidím najväčšiu výzvu.

 

 

Prečo?

Pretože týchto ľudí spája spoločná vízia spoločnosti, kde ľudský život a jeho dôstojnosť sú absolútne chránené. Prostriedky na dosiahnutie tohto stavu sú rôzne a ja sa snažím vytvoriť také prostredie a podporu, aby sme sa počúvali, vnímali jeden druhého a nerobili chybné kroky, hoci aj s dobrým úmyslom.

 

ŽIVOT PO POTRATE UŽ NIKDY NIE JE TAKÝ ISTÝ AKO PREDTÝM

Aké témy spadajú pod Fórum života?

Je to v prvom rade ochrana života od počatia po prirodzenú smrť. To je však veľmi široký priestor, ktorý sa netýka len často spomínaných potratov. Myslím si, že ak budeme ako spoločnosť správne nastavení naozaj chrániť ľudský život a jeho dôstojnosť, aj ten počatý, tak potom nielen prirodzene odmietneme potrat na požiadanie, ale ženy budú mať citlivé prostredie pri pôrodoch, postaráme sa ako spoločnosť o to, aby neboli finančne nútené dať dieťa do jasieľ a naši rodičia budú v pokoji odchádzať z tohto sveta vo vlastnej posteli, obklopení blízkymi. Okrem toho Fórum života rieši aj advokáciu, to znamená pozorne sledujeme legislatívu a ak treba, ozveme sa. V oblasti prevencie sa sústreďujeme predovšetkým na vzdelávanie.

 

Ak sa posunieme od tém k aktivitám, aké organizujete?

Azda najviditeľnejšie sú práve dve kampane – jesenná Sviečka za nenarodené deti, ktorá je priestorom vniesť viac citlivosti do nás samých a vnímať, že je veľa detí, ktoré sa z rôznych dôvodov nenarodili. Žije s tým toľko žien a my o tom hovoríme veľmi málo. Život po potrate – či už chcenom alebo nechcenom – už nikdy nie je taký istý ako predtým. Potom je tu kampaň k 25. marcu – Dňu počatého dieťaťa. Je to informačná kampaň, ktorej cieľom je udržať hladinu pozornosti pri právach počatého dieťaťa.

 

 

Práve vďaka týmto dvom kampaniam je Fórum života asi najviditeľnejšie. Predpokladám však, že máte aj ďalšie projekty, aktivity…

Z ďalších aktivít sú to projekty konkrétnej pomoci – z Fóra života vzišla teraz už samostatná neziskovka Poradňa Alexis. Sprevádza ženy, ktoré sa tehotenstvom dostali do náročnej životnej situácie. Projekt Zachráňme životy je ďalšou možnosťou, kam sa žena – mama s dieťaťom môže obrátiť a hľadať pomoc pre seba a svoje deti. Z Fóra života vzišli aj gynekologické ambulancie Gianna, n. o v Žiline, a Terezka, n. o. v Poprade. Ďalším projektom konkrétnej pomoci sú poradne Femina v Leviciach, v Prešove a v Snine. Implementujme projekt financovaný z OP EVS Medzigeneračná solidarita a ochrana ľudskej dôstojnosti, v ktorom sieťujeme organizácie pomáhajúce rodinám a jednotlivcom na celom území Slovenska.

 

Máte aj nejakú novinku, najnovší projekt?

Áno, je to projekt Tlakový hrniec, v ktorom sa naša kolegyňa pravidelne stretáva so stredoškolskými študentmi a debatujú na témy interrupcie, nevera, manželstvo a podobne. Vyvinula vlastný spôsob, ako s nimi efektívne debatovať tak, aby počas vyučovacej hodiny zvládli sformulovať svoj názor a správne ho obhájiť. Toto sú najvýraznejšie aktivity.

 

NIKTO NEPOVIE, ŽE POTRAT JE VÝBORNÉ RIEŠENIE

Prečo je dôležité mať na Slovensku organizáciu, ako je Fórum života?

Túto otázku si často kladiem aj ja. Je dobré, že sa na to pýtame. Myslím si, že je užitočné pozrieť sa na veci tak, ako sú. Klamali by sme sami seba, ak by sme popierali, že potraty nikdy neexistovali. Vždy boli a nech bude legislatíva akákoľvek, nezmiznú. Ale ak sa chceme vnímať ako civilizovaná spoločnosť, nemôže to byť priama možnosť, alebo dokonca priamo či nepriamo navádzať na takéto riešenie. A čím viac iných, systémových opatrení bude fungovať, bude sa o nich vedieť a budú dostupné, tým bude potratov menej. Nikdy som ešte nepočula niekoho povedať, že potrat ako taký je výborné riešenie. To je spoločné východisko pre celú spoločnosť.

 

A aké je spoločné východisko pre spoločnosť?

Možno môžeme smerovať k tomu, aby sme ako spoločnosť dospeli do bodu, že sa nám všetkým bude zdať absurdné nechať nový život v maternici zabiť, keď je predsa toľko možností, ktoré si môžeme vybrať, aby to dieťa zmysluplne žilo a žena nikdy nebola nútená stáť pred možnosťou buď – alebo, bez výsmechu, ponižovania a odsudzovania. Na toto je potrebné, aby Fórum života bolo. A tiež na to, aby ukazovalo smer v slušnej diskusii na tieto témy. Viac ako pätnásť rokov skúseností v oblasti pomoci predovšetkým ženám je výborné východisko do konštruktívnej debaty s názorovými oponentmi.

 

 

ÚSTAVA SR HOVORÍ O OCHRANE ŽIVOTA OD POČATIA

Ako interpretovať hodnotu ľudského života už od počatia neveriacim? Čo nám v tom môže pomôcť?

Tých spôsobov je podľa mňa niekoľko a žiadny nie je stopercentný, dôležité je hlavne počúvať. Najjednoduchšie sa dá hovoriť o faktoch. Tváriť sa, že nenarodené dieťa nežije, alebo nie je človekom, je predsa z logického hľadiska nezmysel, ktorý však v diskusii stále zaznieva. Nepohne s nami ani informácia, že ľudskému životu v ženskej maternici už v 6. týždni tehotenstva, teda v 4. týždni od počatia, bije srdce. Ozajstné srdce, ktoré mám ja aj vy. Niekoho môže podnietiť k úvahe napríklad článok 15 z nášho najvyššieho zákona, Ústavy SR z roku 1992.

 

Nie je azda príliš známe, že by sa veta o ochrane nenarodených nachádzala aj v našej ústave…

Spomínaný zákon hovorí o tom, že ľudský život je hodný ochrany už od počatia. Ako je teda možné, že aj napriek nej stále platí zákon z roku 1986 a v tejto krajine ho mnohí považujú za dobrý? Ten zákon vraví, že počatý život môžeme na žiadosť zahubiť. Ale stále neviem, či je to dosť, či nás to môže presvedčiť. Niekedy sa mi zdá, že tá téma je taká nástojčivá a ťažká vybrať si buď – alebo, že si radšej povieme – mňa sa to netýka, nech si tá žena s počatým dieťaťom robí, čo chce. Je veľmi jednoduché preniesť celú zodpovednosť na jednu ženu, navyše tehotnú, a ešte to aj otočiť, že aké skvelé právo na rozhodnutie má. Sme v tomto rôzni a podnietiť zmenu myslenia chce veľa kreativity. Nesmieme hlavne robiť takú chybu, že naša komunikácia druhých zablokuje. Mám pomerne dosť kamarátok, ktoré nemajú vzťah s Bohom. Od nich často počúvam, že potrat na žiadosť vôbec nepovažujú za dobrú možnosť a zároveň sú rady, že sa žena môže rozhodnúť. Tak ja neviem – nie je to vôbec dobrá možnosť, ale som rada, že sa môžem rozhodnúť aj pre zlú možnosť?

 

 

BIELA STUŽKA AKO VLASTNÝ POSTOJ

Vráťme sa späť k aktivitám, konkrétne ku Dňu počatého dieťaťa, ktorým žije Fórum života a Slovensko v tomto mesiaci. Aké podujatia v rámci neho chystáte?

Chceme zas a znova povedať, že počatý život je životom ozajstným a že na tom záleží. Chystáme podujatia, ktoré sú súčasťou kampane každý rok – putovanie za život do Rajeckej Lesnej, benefičný Koncert za život v Bratislave. Ten bude tento rok prvýkrát spojený s udeľovaním Ceny Antona Neuwirtha výnimočným ľuďom, ktorí chránia život. Pripravujeme aj konferenciu Vyber si život, tento rok sa zameriame na ochranu života na rôznych úrovniach politiky. Chceme vysvetliť a pomenovať, čo znamená v dnešných časoch ochrana života a zároveň hovoriť o tom, aké sú v tejto oblasti kompetencie politikov na rôznych úrovniach – v európskom rozmere, v národnom (parlament, vláda) a v samospráve. Okrem toho sa budeme v debatách projektu Tlakový hrniec sústreďovať najmä na tému umelého ukončenia tehotenstva. A máme aj novinku – tento rok sa nám na festivale Pohoda, kam Fórum chodí každý rok, osvedčila edukatívna pomôcka o rôznych faktoch vyvíjajúceho sa života. Vymysleli ju kolegovia a zdá sa nám taká parádna, že ju chceme ponúkať ďalej.

 

Čo vyjadrujeme pripnutím bielej stužky na svoje oblečenia?

Vlastný postoj. Ak ho máme sformovaný. Za posledný rok na Slovensku vzniklo veľa iniciatív, všetci sme si na Facebooku pridávali odznačiky, keď bolo treba povedať, že sme zdesení z vraždy novinára a jeho snúbenice, alebo keď sme všetci boli lesom. Táto stužka, či už ozajstná na kabáte alebo ako obrázok na Facebooku, je jasným vyjadrením postoja. Tu vnímam aj niečo, čo ma vyrušuje – akoby sa téma ochrany života stala kontroverznou a bude lepšie verejne sa k nej príliš nehlásiť. Pohybujem sa v kresťanských kruhoch a za posledné roky som videla asi troch svojich kamarátov, ktorí tú bielu stužku aj naozaj mali. Nechcem sa dotknúť tých, ktorí si ju pripli – ale som si istá, že je tu obrovská sivá zóna ľudí, ktorí si možno v tichosti myslia, že ľudský život je naozaj hodný ochrany už v maternici, ale z rôznych dôvodov o tom nechcú hovoriť.

 

TRI SPÔSOBY, AKO BRÁNIŤ NENARODENÝCH

Ako môžeme v praxi brániť každý počatý život?

Zodpovednosťou za druhých a starostlivosťou o vlastné vzťahy. To je prvý krok, mať úctu a rešpekt k sebe i k druhým. Počúvam dosť často, že ženy sa cítia do potratu dotlačené nedostatkom podpory a tiež preto, lebo nevidia možnosti, ako možno aj ďalšie, nečakané dieťa prijať a všetko s ním zvládnuť. Tu je druhá eventualita – byť vnímavý. Treťou je vedieť o konkrétnych možnostiach, ako takúto životnú situáciu riešiť. A hlavne – nič nerobiť nasilu, direktívne, ale vnímavo, vedome a citlivo. Nikdy sami nevieme, aké situácie nám život prinesie.

 

Čo môže každý z nás urobiť na ochranu nenarodených?

Dobrý spôsob, ako si utriasť myšlienky, je dozvedieť sa čo najviac faktov. Takže prvý bod by bol – vzdelávať sa. Vidieť súvislosti a prepojenia, vedieť s rešpektom argumentovať a neodsudzovať oponentov. Druhým bodom, ktorý je pomerne ľahký všetkým pracujúcim, je podporovať ochranu života finančne. My tu hovoríme o takých ťažkých témach, že si životné situácie žien, ktoré sú naozaj zúfalé z toho, že čakajú dieťa, skrátka nevieme predstaviť. Našťastie, je tu skupina ľudí, ktorí veľa zažili a pochopili. Z nich vychádza nádej na to, že sa ženy nemusia trápiť, či áno, či nie. Ale bez finančnej podpory týchto ľudí to jednoducho nepôjde. Vytvárajú hodnotu, ktorá sa vyčísliť nedá, ale oni sami potrebujú podporu vo všetkých formách. Fórum života funguje vyše pätnásť rokov a čím ďalej, tým jasnejšie sa ukazuje, ako veľmi je potrebné hľadať zmysluplné a systémové riešenia. A toto Fórum života robí.

Fotky: forumzivota.sk



Komentáre