TOP

Mária – Kráľovná neba i zeme

Stále viac sa stretávam s rôznymi názormi veriacich na postavenie Panny Márie v Cirkvi i v samotnom kresťanskom živote. Pokiaľ ide o Ježiša, vo vnímaní jeho Božskej osoby má väčšina kresťanov viac-menej jasno, ale pokiaľ ide o Mári, často sme zmätení a nie sme si istí, akú konkrétnu úlohu zohráva v našom duchovnom živote.

Základné fakty o tom, že Panna Mária je Bohorodičkou nášho Spasiteľa a Vykupiteľa Ježiša Krista, asi všetci veľmi dobre poznáme, preto cieľom tohto článku nie je výklad historických udalostí, ale priblíženie výnimočnej ženy Márie, jej jedinečného spojenia s Bohom v pozícii matky Ježiša Krista a objasnenie kľúčového významu modlitby svätého ruženca v kontexte duchovného boja.

 

Rozpory v cirkvách

Tým, že sa kresťania v rámci svojho učenia rozdelili na dva základné prúdy – tradičný a reformovaný, v ktorých má zastúpenie viacero cirkví, ako napríklad katolícka, pravoslávna, gréckokatolícka, evanjelická alebo protestantská, prirodzene vznikli rozpory aj vo vnímaní a výklade niektorých obsahových častí Biblie, ktorá nám sprostredkováva Božie slovo. Všetci kresťania sa zhodnú na tom, že autorom Biblie je samotný Boh a že jeho Syn Ježiš Kristus je náš Spasiteľ, ktorý nás všetkých vykúpil smrťou na kríži.

V čom už sa však až tak veľmi nezhodneme, je vnímanie postavy Panny Márie. Je pravdou, že niektoré učenia sa snažia Máriu vykresľovať čisto len ako ženu, ktorú si Boh vybral na to, aby porodila Syna Božieho, tvrdia, že bola človekom tak ako všetci ostatní a nič viac v tom nie je. Ale žeby toto bola celá pravda? Žeby si Boh vybral Máriu len na to, aby porodila jeho Syna, bez toho, aby v tomto úžasnom Božom pláne zohrávala významnú a dôležitú úlohu? Poďme sa na to teda pozrieť trochu detailnejšie.

 

Máriino Fiat!

V prvom rade Mária dostala nielen veľkú, ale jedinečnú, doslova unikátnu milosť od Boha, ako sa aj dočítame v Biblii, keď Boh poslal anjela Gabriela, aby jej zvestoval: „Raduj sa, milosti plná! Pán s Tebou.“ (Lk 1, 28) A ďalej anjel pokračoval: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Hľa, počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš.“ (Lk 1, 30-31)

Toto sú slová, ktoré adresoval Boh Márii, a veľmi dôležité je spojenie milosti plná, ktoré naznačuje, že Boh jej udelil nielen niekoľko milostí, ale plnosť milostí, ktoré dostala ako výsadný dar – a prostredníctvom tohto daru sa stala dokonalou vo viere. A Panna Mária reagovala na túto jedinečnú milosť slovami: „Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno.“ (Lk 1, 48-49)

Tento moment navštívenia je kľúčový, pretože tu sa začína odvíjať celá dejová línia dokonalého Božieho plánu s cieľom vykúpiť ľudstvo a spasiť svet. V tejto chvíli Mária dostáva možnosť prijať toto úžasné a mimoriadne poslanie, ktoré špeciálne pre ňu Pán pripravil. Uvedomme si však dôležitú skutočnosť, akou je, že Mária mohla toto pozvanie odmietnuť (keďže Boh nám dal slobodnú vôľu). Mohla povedať, že je príliš mladá, že sa na to „necíti“, mohla mať pochybnosti a milión dôvodov, prečo povedať nie, ale ona poslušne s bázňou a pokorou odpovedá: „Som služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ (Lk 1, 38)

Týmto Mária vyslovila svoje fiat Bohu a vďaka tomuto obdivuhodnému skutku viery, dôvery a odovzdanosti Pánovi získava výnimočné postavenie.

 

Modlitba Zdravasʻ Mária

Už odmalička sa stretávame so základnými modlitbami, bez ktorých si nedokážeme predstaviť priebeh svätej omše či prednášanie svojej osobnej modlitby. Najznámejšou modlitbou je, prirodzene, tá, ktorou velebíme nášho Boha Otca, čiže Otče náš, po ktorej okamžite a úplne prirodzene nasleduje modlitba k Panne Márii, a tou je Zdravasʻ Mária. Nie náhodou odriekame presne tie isté slová, ktoré jej boli zvestované: Zdravasʻ, Mária, milosti plná, Pán s tebou,“ za ktorými nasleduje „požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho Ježiš“, kde sa opäť poukazuje na Máriinu jedinečnosť. „Požehnaná si medzi ženami“ – čo znamená, že niet ženy, ktorej by sa od Boha dostalo väčšieho požehnania ako práve v jej prípade.

Modlitba ďalej pokračuje: „Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych, teraz i v hodinu smrti našej. Amen.“ V tejto časti modlitby svätú Máriu žiadame, aby za nás prosila/orodovala u Boha, pretože okrem spomenutých výsad od nášho Pána dostala aj špeciálnu milosť, ktorou môže za nás (za svoje deti, za svoje potomstvo) orodovať a prihovárať sa u svojho Syna. A prečo? Pretože je naša Matka, ktorá nás nekonečne miluje, ešte viac ako naše vlastné pozemské matky, a chce sa o nás starať a pomáhať nám.

Krásne to bolo vidieť na príklade svadby v Káne Galilejskej, keď Mária požiadala Ježiša, aby premenil vodu na víno. Ježiš síce namietol, že ešte neprišla jeho hodina, napriek tomu však neodoprel svojej matke túto láskavosť, ktorú chcela Mária svadobčanom skrz Ježiša prejaviť. A z akého dôvodu? Z veľmi jednoduchého. Pretože Ježiš svoju matku nekonečne miluje a preto jej nedokáže odoprieť nič z toho, o čo ho prosí (aj v našom mene)!

 

Modlitba svätého ruženca

Určite ste sa už stretli s názormi niektorých ľudí, ktorí namietajú: „Prečo by sme sa mali modliť aj k Panne Márii?“ „Aký význam má modliť sa svätý ruženec?“ „Načo mám omieľať stále dokola tie isté vety?“

V tejto súvislosti je dôležité pripomenúť niekoľko významných skutočností:

  1. Sám Pán Ježiš nás vyzýva, aby sme sa utiekali k jeho matke a prosili ju o pomoc, špeciálne prostredníctvom modlitby svätého ruženca. On sám chce a žiada nás, aby sme jeho matke Márii prejavovali hlbokú úctu, pretože takýmto spôsobom si ctíme a uctievame nielen nebeskú Matku, ale súčasne aj trojjediného Boha – Otca, Syna i Ducha Svätého.
  2. Prečo je mariánska úcta taká dôležitá? Pretože je potrebné si uvedomiť, že náš Pán nám dal Máriu ako dar, ako Prostrednicu milostí plynúcich od Boha k človeku.
  3. Tým, že budeme prosiť o pomoc nielen Boha, ale aj Ježišovu matku, si vieme u Pána prostredníctvom nej vo viacerých prípadoch vymodliť a vyprosiť milosti a požehnania v podstatne kratšom čase a navyše so špeciálnou ochranou, ktorú nám a našim rodinám pravidelnou modlitbou svätého ruženca Panna Mária prisľubuje.
  4. Preblahoslavená Panna Mária teda nie je len naša nebeská Matka, Orodovníčka a Prostrednica milostí, ale zároveň aj naša Ochrankyňa pred útokmi a úkladmi diabla. Totižto diabol Pannu Máriu nielenže nenávidí, ale doslova ju nevie vystáť. Nevie ju vystáť, pretože Mária je priam zosobnením pokory, vlastnosti, ktorou tak veľmi diabol pre svoju obrovskú pýchu opovrhuje. Uteká pred našou nebeskou Matkou (a tým pádom uteká aj od nás, keď sa k nej modlíme), pretože neznesie jej prítomnosť, a práve preto je veľmi múdre, potrebné a nevyhnutné vinúť sa „pod jej ochranný plášť“. Nie nadarmo sa modlíme modlitbu: „Pod tvoju ochranu sa utiekame, svätá Božia Rodička, neodvracaj zrak od našich prosieb, pomôž nám v núdzi a z každého nebezpečenstva nás vysloboď, ty, Panna slávna a požehnaná. Amen.“

 

 

Tajomstvo ruženca – mocná zbraň lásky pre ženy i mužov

Niektorí z vás možno postrehli, že keď sa modlí pred svätou omšou modlitba svätého ruženca, väčšina osôb, ktoré vzývajú Máriino Nepoškvrnené Srdce v tomto veľkom tajomstve lásky, sú ženy. A presne na toto chcem upriamiť pozornosť.

Je zvláštne, že určitá časť mužov nevenuje tejto mocnej modlitbe takmer žiadnu pozornosť. Akoby sa domnievali, že keď nejde o Ježiša (muža), tak sa ich to automaticky netýka.

Toto zanedbávanie svätého ruženca pramení z veľkej časti z ľudskej nevedomosti o význame danej modlitby, z nedostatočného vedenia rodičmi v detstve alebo iba z čistej ľahostajnosti. V niektorých prípadoch sa, žiaľ, jedná aj o obyčajnú mužskú márnomyseľnosť, ktorá niektorým mužom nedovoľuje vzdávať Márii úctu, ktorej je právom hodná. Následne, keď sa dotyčných spýtate na dôvod, prečo sa nemodlia ruženec, svoj ľahkovážny postoj sa snažia „obhájiť“ chronicky otrepanou výhovorkou typu: „Ale veď Panna Mária je skromná a pokorná, ona nechce a vlastne ani nepotrebuje, aby sme ju uprednostňovali pred jej Synom Ježišom.“ A tu chcem podotknúť, že týmto štýlom sa zvyknú vyjadrovať aj niektoré ženy, čo je z môjho pohľadu ešte smutnejšie.

Prepáčte, ale ako môže niekto toto vôbec myslieť vážne? O akom uprednostňovaní sa to tu bavíme? Takže podľa tohto to znamená, že keď sa modlím k svätej Matke, automaticky umenšujem modlitbu k Ježišovi alebo dokonca mu odopieram úctu?

Či sa to niekomu páči, alebo nie, pravda je taká, že v Márii sa oslávil samotný Boh Otec. Vyvolil si ju, aby porodila Syna Božieho, aby sa o neho starala, aby ho spolu s Jozefom vychovávala a viedla. Prejavil Márii milosť, ktorá je taká obrovská, že si to nedokážeme ani len predstaviť. A rovnako ako medzi každou matkou a dieťaťom, aj v tomto prípade vzniklo medzi Máriou a Ježišom obrovské puto a ešte omnoho väčšie a silnejšie, ako je to ľudské, pretože človek sám osebe nie je schopný dokonalej úplnej a bezpodmienečnej lásky.

Avšak toto puto je také ako žiadne iné, pretože sa jedná o puto, v ktorom sa stretla dokonalá a bezpodmienečná láska Matky s dokonale bezpodmienečnou láskou Syna. Preto, tak ako nie je možné od seba odlúčiť tri Božské osoby – Otca, Syna a Ducha Svätého, rovnako nie je možné odlúčiť Máriu od Ježiša.

Z tohto dôvodu je svätá Matka vždy a všade prítomná tam, kde je aj jej Syn. Jej miesto je pri Ježišovi, tam, kde ju chce mať sám Boh. Preto akékoľvek odopieranie, zanedbávanie či ignorovanie Máriinho výnimočného postavenia, ktoré jej Boh právom dal a ktoré sám Ježiš chce, aby sme jej vyznávali, je urážkou samotného Pána, pretože, ako už bolo spomenuté, on nám dal Pannu Máriu ako dar. Kto z vás má tú odvahu pohrdnúť takýmto darom? Navyše, nie náhodou sa uvádza v Desatore Božích príkazní: „Cti otca svojho i matku svoju.“ A preto tak ako si máme ctiť svoju pozemskú matku, sme povinní ctiť si aj tú našu nebeskú.

Taktiež je rovnako absurdné vytvárať dojem určitej formy konkurenčného boja, ako sa to snažia niektorí pomýlení kresťania falošne šíriť. Mária nikdy neupriamovala pozornosť na seba, ale vždy výhradne na svojho Syna, na Ježiša. Nikdy nevystupovala tak, aby niekto mohol tvrdiť, že sa snaží vyrovnať Bohu alebo ho dokonca prevýšiť. Práve naopak, svätá Matka sa celý čas držala v úzadí, ale zároveň blízko Syna, a na tom sa nič nezmenilo.

Keď nás aj žiada o modlitby, v každej jednej upriamuje pozornosť nie na seba, ale na Ježiša, na Pána. Mária netúži po popularite.

Jediné, čo naozaj chce, je byť blízko svojho Syna Ježiša, blízko pri Bohu a zároveň byť nablízku nám ľuďom, svojim milovaným deťom, za ktoré neprestajne oroduje a prihovára sa za nás u Pána.

Z vyššie uvedeného preto logicky vyplýva, že keď sa modlíme k Matke Božej, automaticky sa modlíme aj k jej Synovi Ježišovi, keďže sú vzájomne prepojení nekonečným putom lásky. Jedná sa o priamu úmernosť: keď vzývam s úctou nebeskú Matku, automaticky vzývam a velebím Boha. O čo prosím Máriu, o to prosí Mária v našom mene Ježiša. Čím viac milujeme Matku, tým viac milujeme Syna.

Na záver tejto časti by sme si však mali položiť ešte jednu prostú otázku, z ktorej je, myslím si, všetko úplne jasné.

Kto má k Ježišovi bližšie? Hriešny človek tu na zemi, či jeho nepoškvrnená matka v nebi?

A toto je ten dôvod, prečo sa máme k Bohu prihovárať cez presvätú Matku, pretože ona sama nás k nemu skrze modlitbu svätého ruženca privádza, sprevádza nás po ceste k Ježišovi a popritom nás ešte navyše vyučuje čnostiam, ako je čistá láska, pokora, pokánie a služba blížnym, ktorých vzorom je ona sama.

 

Duchovný boj

Niektorí z nás si uvedomujú a iní, naopak, ani len netušia, že pojem duchovný boj v súčasnej dobe nie je len poetický výraz z minulosti, z čias, keď kresťania boli prenasledovaní a nemilosrdne vraždení pre vieru v Krista, ale že sa jedná o realitu, ktorá pretrváva dodnes (a bude pokračovať aj v budúcnosti).

Tento fakt mnoho ľudí nevníma preto, lebo v súčasnosti máme tendenciu mylne sa domnievať, že v časoch neustále zdôrazňovanej demokracie, kde existuje sloboda slova a prejavu, nám kresťanom nič nehrozí a teda žijeme viac-menej pokojné a „bezpečné“ časy. Toto všetko je však, žiaľ, len ilúzia alebo, možno lepšie povedané, zbožné prianie, ktorým sa chce určitá časť veriacich uchlácholiť a presvedčiť samých seba, že okrem chodenia do kostola a snahy viesť slušný a mravný život viac netreba.

Navyše, ruka v ruke sa vynára aj ďalší problém, ktorý je „chorobou“ tejto doby – zodpovednosť. Prevziať zodpovednosť za seba či iných, to je to, čomu sa mnohí snažia všemožne vyhnúť.

Toľkokrát sme počuli o tom, ako máme byť svetlom tohto sveta a soľou tejto zeme, ako máme šíriť Božie kráľovstvo a prinášať evanjelium ľuďom okolo nás. Ale v momente, keď príde na tieto slová, tak sa radšej tvárime, že sa nás to netýka. Povieme si, to je predsa úloha kňazov, rehoľných sestier a zapálených angažovaných laikov. Otázka však znie: „Kde sme zostali my?“ My sme tu len na to, aby sme sa mlčky prizerali? Aby sme žili kresťanský život sami pre seba? Len vnútri svojich rodín? Je toto to, čomu nás učí Pán Ježiš? Asi ťažko.

Tak veľmi sa bojíme a pochybujeme. Kde je v tomto našom postoji viera? Kam sa stratila? V podvedomí odpoveď na túto otázku každý z nás pozná. Stratila sa za mienku iných ľudí v našom okolí, za mienku tohto sveta; za strach z toho, čo si budú ostatní o nás myslieť, keď povieme nahlas, čo si myslíme, alebo keď konečne nezostaneme mlčať v debate, v ktorej tak často zvyknú iní ľudia prekrúcať pravdu o Ježišovi a našej viere, keď zosmiešňujú nášho Boha i nás samotných.

Máme strach konfrontovať našu vieru, naše názory s mienkou iných, a preto radšej „sklopíme uši“ so samoospravedlňujúcim argumentom o tom, ako sme nechceli zbytočne vyvolávať konflikty. Takto „bojujeme“ za našu vieru? Tým, že sa skrývame a o Ježišovi hovoríme len medzi vlastnými, kde sa cítime v bezpečí? S takýmto postojom by veru asi len ťažko niekto vyhral akúkoľvek, čo i len najmenšiu bitku. A niet pochýb, že by sme sa za seba veľmi hanbili, keby sme svoj súčasný prístup konfrontovali s odvážnym a rozhodným postojom učeníkov a samotných apoštolov Ježišovej doby, ktorým na rozdiel od nás išlo o holý život a napriek tomu sa nebáli konfrontovať.

Bojíme sa, že budeme musieť prinášať obety, máme strach, že Pán od nás bude vyžadovať veľké veci, ale pravdou je, že Boh miluje maličkosti, miluje tie drobné nezištné prejavy našej lásky voči nemu, a my si napriek tomu myslíme, že pokiaľ nemáme odvahu spraviť niečo „veľké“, nemá cenu spraviť ani len to „malé“. Skutočnosťou však je, že to, čo sa možno zdá v ľudských očiach nedôležité, je často začiatkom zásadnej a významnej zmeny v našich životoch.

A práve preto nás tak často Ježišova matka vyzýva k modlitbe, ktorú niektorí považujú zdanlivo za nedôležitú, ale mali by sme si uvedomiť, že je jednou z troch najsilnejších duchovných zbraní.

 

 

Najsilnejšie duchovné zbrane

Medzi tri najsilnejšie a najúčinnejšie zbrane v duchovnom boji sa radí Eucharistia, pôst a ruženec. Ako sami vidíme, nejde o žiadne špeciálne obety, ktoré by od nás Pán Ježiš či svätá Matka žiadali. Eucharistiu máme možnosť prijímať pri každej svätej omši (prirodzene, pokiaľ chodíme na svätú spoveď), pôst si môžeme zvoliť my sami v oblasti, ktorú uznáme za vhodnú (napríklad pôst od jedla, od sociálnych sietí, spánku a podobne). A čo je zaujímavé, opäť sa dostávame k modlitbe svätého ruženca.

Ste prekvapení, že ruženec môže slúžiť ako zbraň? Po tom, čo ste sa dočítali vyššie, by ste už mali vnímať veľkú moc, ktorú v sebe táto modlitba ukrýva.

Prečo nám však túto modlitbu dala naša nebeská Matka ako duchovnú zbraň?

Túto dôležitú a významnú paralelu medzi duchovným bojom, ružencom a Pannou Máriou si odkryjeme v nasledujúcich riadkoch.

Samotný opis duchovného boja nájdeme aj v Biblii a práve ten nám pomôže pochopiť, o čo vlastne ide. „Na nebi sa ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd. Bola tehotná, kričala v pôrodných bolestiach a mukách. Ukázalo sa aj iné znamenie na nebi: Hľa, veľký ohnivočervený drak, ktorý mal sedem hláv a desať rohov, na hlavách sedem diadémov. (…) Drak sa postavil pred ženu, ktorá mala rodiť, aby zožral jej dieťa, len čo ho porodí. A porodila syna, chlapca, ktorý má železnou berlou vládnuť nad všetkými národmi. Jej dieťa však bolo uchvátené k Bohu a k jeho trónu. (…) Na nebi sa strhol boj. Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi; aj drak a jeho anjeli bojovali. No neobstáli a nebolo už pre nich miesto v nebi. Veľký drak, starý had, ktorý sa volá diabol a satan, zvodca celého sveta, bol zvrhnutý na zem a s ním boli zvrhnutí aj jeho anjeli.“ (Zjv 12, 1-9)

Ďalej sa vo Svätom písme uvádza: „Keď drak videl, že bol zvrhnutý na zem, prenasledoval ženu, ktorá porodila chlapca.“ (Zjv 12, 13)

Keď si prečítame aj zvyšok zo Zjavenia Jána v kapitole 12, zistíme, že žena bola pred drakom zachránená, a na záver kapitoly sa dostávame k celej pointe zjavenia, ktorá je aktuálna aj pre súčasný svet: „Drak sa na ženu nahneval a odišiel bojovať proti ostatným z jej potomstva, ktorí zachovávajú Božie prikázania a držia sa Ježišovho svedectva.“ (Zjv 12, 17)

Myslím si, že vôbec nie je ťažké dovtípiť sa, že tou ženou v tomto zjavení je Panna Mária a tým drakom diabol/satan. Aj tu je jasne napísané, že diabol sa na Máriu hnevá. Neznáša ju, pretože porodila Syna Božieho, ktorý nás prišiel vykúpiť z hriechu. Z hriechu, do ktorého satan uvrhol ľudstvo cez Adama a Evu z pomsty Bohu, pretože on sám bol zvrhnutý. Boh ho zvrhol, pretože diabol, pôvodne Boží anjel nazývaný Lucifer, odmietol pre svoju veľkú pýchu slúžiť Stvoriteľovi. Odmietol sa pokoriť. Naopak, Mária povedala Bohu svoje fiat, čím prejavila pokoru a ochotu slúžiť Pánovi. Je to práve Panna Mária, ktorá má k Najvyššiemu zo všetkých najbližšie, pretože nepopierateľným faktom je, že hneď po trojjedinom Bohu má najvyššie postavenie svätá Panna Mária, ktorá je zároveň nad všetkými svätými.

A prečo je to tak? Pretože Mária je jediný človek, ktorý sa narodil bez hriechu, bez dedičného hriechu. Preto sa aj modlíme: „Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás,“ a z tohto dôvodu často v spojení s menom Panny Márie používame prívlastok Nepoškvrnená. Ona je tou jedinou ľudskou osobou, na ktorú diabol nemal nikdy dosah, nad ktorou nemal nikdy žiadnu moc, a ešte ho naviac uráža a pokoruje fakt, že sa jedná o ženu. Toto je to, čo satana tak neskutočne štve a vytáča, pretože na Pannu Máriu nikdy nemal a nikdy ani mať nebude. Nemôže ju vystáť, pretože ho ponižuje jeho vlastná nemohúcnosť voči tej, ktorá sa narodila v jeho očiach len ako obyčajný človek.

Žiarli na ňu a prechováva k nej obrovský hnev za to, že mu svojím orodovaním a ochranou bráni ničiť ľudské duše, že mu bráni dostať sa k našim srdciam a útočiť na nás.

Navyše, aby toho nebolo málo, ešte aj samotný Boh diablovi v podobe hada povedal: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom; ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“ (Gn 3, 15)

A toto všetko je ten skutočný dôvod, prečo sa diabol snaží všemožne zničiť úctu k svätej Panne Márii, k jej Nepoškvrnenému Srdcu a presviedčať samotných kresťanov prostredníctvom falošných prorokov o tom, že prosiť nebeskú Matku o orodovanie u Boha a modliť sa modlitbu svätého ruženca je zbytočné.

Títo ľudia tvrdia, že sa stačí (alebo dokonca vyžaduje) modliť len k Ježišovi, k Bohu. Vykrikujú, že pokiaľ prosíte o pomoc Pannu Máriu alebo iných svätcov, ide o modlárstvo, pričom cielene vytrhávajú z kontextu verše z Biblie, ktoré sa na túto tému odvolávajú. Lenže problém je, že títo akože „pravoverní“ šíria nezmysly, pretože evidentne nemajú Bibliu prečítanú celú, aby dokázali pochopiť skutočný význam veršov, a vyberajú si len to, čo sa im hodí. Následne skutočnú pravdu prekrútia. Presne tak je to aj v kontexte významu modlárstva, ktoré s úctou k svätým nemá absolútne nič spoločné. Modlárstvo je klaňanie sa sochám bôžikov a iným ľudsky zhotoveným napodobeninám Boha.

Rovnako sa môžeme stretnúť aj s názormi, že ide o vyvolávanie duchov mŕtvych a iné výmysly. Kto však má naozaj naštudovanú Bibliu a aj počúva, čo sa káže v kostole, podobným klamstvám nikdy neuverí a nechytí sa na takéto lacné triky.

To, že si ctíme svätých a prosíme ich, aby za nás orodovali u Boha, pretože sú k nemu blízko, pretože majú milosti, ktoré my ako hriešni ľudia nemáme, pretože majú určite významnejšie postavenie a oveľa väčšie zásluhy ako my tu na zemi, nie je absolútne žiadnym modlárstvom.

Vysvetlime si to na jednoduchom príklade. V reálnom živote bežne potrebujeme službu od nejakého človeka (napríklad zháňame maliara či obkladača kvôli stavbe domu) a vieme, že náš známy má takéhoto maliara či obkladača za priateľa. Čo spravíme? Budeme tento fakt ignorovať a skúsime si to u spomínaného človeka vybaviť sami, bez toho, aby sme sa odvolali na spoločného známeho, s ktorým veľmi dobre vychádzajú, alebo oslovíme nášho známeho, aby sa za nás u svojho priateľa prihovoril a spýtal, či by nám pomohol a poskytol potrebnú službu?

Predpokladám, že k logickej odpovedi sme sa určite dopracovali, a táto odpoveď je zároveň aj vysvetlením, prečo sa v mnohých prípadoch nestačí prihovárať len priamo k samotnému Pánovi, ale je potrebné prosiť o pomoc aj priateľov Boha, ktorí sú k nemu oveľa bližšie ako my sami.

 

Záverečné slovo

Po týchto riadkoch sme sa, verím, dopracovali k poznaniu, že duchovný boj je naozaj reálny, stále prebieha a týka sa nás všetkých. Preto majme na pamäti, že na to, aby sme mohli skutočne bojovať a víťaziť, potrebujeme aj svätý ruženec.

Svätý páter Pio si taktiež uvedomoval tento fakt, keď povedal: „Satan sa vždy snaží zničiť ruženec, ale to sa mu nikdy nepodarí.“ Alebo: „Ruženec je zbraň, ktorú nám Mária dala na použitie proti trikom pekelného nepriateľa.“

A nielen svätý páter Pio, ale aj svätý Ján Pavol II. a súčasný pápež František mali a majú Pannu Máriu vo veľmi veľkej úcte. Všetci traja muži veľkej viery, ktorých spája táto dôležitá duchovná črta.

Viete, ktorí muži sú muži s veľkým M? Tí, ktorí držia vo svojich rukách ruženec a v pokore prosia Matku Božiu o pomoc a ochranu s cieľom byť bližšie k Bohu, byť bližšie k Ježišovi.

Na záver chcem uviesť hlbokú myšlienku, ktorú nám zjavila samotná Panna Mária vo Fatime, keď povedala: „Nakoniec moje Nepoškvrnené Srdce zvíťazí.“

A my sme preto povinní jej v tomto duchovnom boji pomáhať. V boji, ktorý zvádza s diablom za nás (za svoje potomstvo, za svoje milované deti), a to práve prostredníctvom Eucharistie, pôstu a modlitby svätého ruženca.

Autor: Mária Šalátová

 

Komentáre

Žije v krásnej dedine pri Trenčíne a je študentom Fakulty informačných technológií VUT v Brne. Veľmi rád cestuje po svete a spoznáva nové miesta. Medzi jeho záľuby patrí technika, čítanie kníh a beh.