Mária Lukácsová: Naším cieľom je, aby Boh skrze spev a hudbu pôsobil v srdciach detí a mladých

„Kto spieva, dvakrát sa modlí.“ Tento známy výrok sv. Augustína si určite berie za svoj každý spevácky zbor, ktorý svojou službou nádherne obohacuje priebeh liturgického slávenia. Spevácky zbor Radosť zo Senca už od roku 1987 pripravuje pre všetkých nezabudnuteľný zážitok, ktorý zahreje pri srdci, naplní dušu svetlom a prinesie radosť. Viac o tomto zbore nám prezradila jeho vedúca Mária Lukácsová. 

Mária, váš spevácky zbor má naozaj dlhú históriu. Zakladateľom bol váš otec. Prečo a kedy vlastne zbor vznikol?

Zbor Radosť vznikol na podnet saleziána Ivana Grófa a zakladateľom je môj ocko František Podolský. Cieľom vzniku tohto zboru bolo skrze hudbu a spev privádzať deti k Bohu bližšie. O dva roky to bude štyridsať rokov, čo zbor nepretržite funguje. Vnímam to ako jedno požehnané saleziánske dielo.

Predstavte nám ho, kto všetko je jeho súčasťou?

Momentálne máme 110 detí a mladých vo veku od štyroch do dvadsať rokov. Okrem toho v zbore slúži veľké množstvo animátorov, hudobníkov a rodičov. Je to otvorené spoločenstvo pre všetkých, ktorí do neho chcú patriť.

Ako sa menil váš zbor v priebehu rokov?

Deti a mladí do zboru prirodzene prichádzali a odchádzali. Sme viacgeneračný zbor, čo z neho robí jedinečné spoločenstvo. Máme kapelu zloženú z rodičov našich detí, väčšinou sú to profesionálni hudobníci, ktorí cítia túžbu vložiť svoje dary do služby. Takto spoločne vytvárame jednu veľkú rodinu. Vďaka tomu sa môžeme púšťať aj do náročnejších skladieb a aranžmánov, čo je podľa mňa pre spevákov motivujúce. Sprevádzajú nás na klavíri, akustickej a basovej gitare, husliach, violončele a cajone.

Máte v zbore nejaké obľúbené piesne?

Určite, v každom období inú, ale momentálne sú to Awesome God, Spievaj Pánovi, Naveky svätý, Pán vyvýšený a Joyful.

KAŽDÉ NAŠE VYSTÚPENIE JE PRE MŇA SILNÝM DUCHOVNÝM ZÁŽITKOM

S vaším speváckym zborom sa okrem iného zúčastňujete aj rôznych kultúrnych podujatí. Kde všade ste už mali možnosť spievať?

Za tridsaťosem rokov sme toho pochodili už veľa. Veľmi emotívnym momentom pre mňa bolo, keď mi ocko po tridsiatich rokoch odovzdával pomyselnú dirigentskú paličku alebo zážitok z leta, keď sme s mladými mali možnosť spievať v Assisi pri telesných pozostatkoch sv. Carla Acutisa.

V poslednom čase, keď pred sebou vidím deti a mladých, ako v sile, jednote a radosti chvália Boha, uvedomujúc si pritom obety, ktoré bolo treba priniesť, aby takéto momenty mohli vzniknúť, je pre mňa každé naše vystúpenie silným duchovným zážitkom.

Spolupracovali ste aj so speváčkou Máriou Čírovou…

S Máriou sme spolužiačky z konzervatória a poznáme sa už vyše dvadsať rokov. Zbor Radosť je už siedmy rok súčasťou jej turné Moje Vianoce a každoročne je to pre nás veľká srdcovka. Spolupráca s ňou aj s celým jej tímom je skvelá, sú to veľkí profesionáli a náš zbor pri nej získava nielen krásne zážitky, ale aj cenné skúsenosti.

Navyše, v zákulisí vládne veľmi priateľská až rodinná atmosféra.

V nedávnej dobe sme spolupracovali aj s Jurajom Bačom, Petrom Adamovom, Jankom Gallovičom, Monikou Ližbetin, Slávkou Tkáčovou, Robom Opatovským či zborom Technik.

Cítite, že aj cez hudbu dokáže váš zbor priviesť veriacich bližšie k Bohu?

Určite áno a veľmi silno. Často sa mi stáva, že po svätých omšiach či vystúpeniach ma oslovia aj neznámi ľudia, alebo mi napíšu na sociálnych sieťach, ako ich náš spev hlboko zasiahol a pomohol im.
Naším hlavným cieľom však je, aby Boh skrze spev, hudbu, službu a spoločenstvo, ktoré spolu vytvárame, pôsobil predovšetkým v srdciach detí, mladých a v ich rodinách.

A čo samotné deti a mladí, čo pre nich znamená byť súčasťou zboru?

Najlepšie by na to asi vedeli odpovedať oni sami. Ja však verím, že v zbore zažívajú prijatie a pocit spolupatričnosti. Vznikajú tu priateľstvá, spoločné spomienky a zážitky, ktoré ich formujú. Učia sa zodpovednosti a službe a zároveň patria do spoločenstva, kde je duchovný život prirodzenou súčasťou a kde ich spájajú spoločné hodnoty a smerovanie.
Krásnou spätnou väzbou po rokoch je, že bývalí členovia privádzajú do zboru svoje deti, aby aj ony mohli byť súčasťou spoločenstva, ktoré bolo kompasom v detstve a mladosti im.

Máte nejaký hudobný cieľ, ku ktorému svoj zbor smerujete v tomto období?

Hudobné sny sa mi so zborom plnia tak, že o nich nesnívam a sami prichádzajú. No mojím tajným snom je vydať album. Už len si na to nájsť čas a prostriedky, aby sa radosť mohla šíriť ďalej.

A čo duchovný cieľ?

Naším duchovným cieľom je, aby Boh pôsobil v srdciach detí a mladých, ktorých nám zveruje. Túžime, aby skrze nich konal aj v ich rodinách a komunitách. Všetku našu službu konáme s túžbou po ich duchovnom raste, pre ich dobro a spásu.

VEDENIE ZBORU VNÍMAM AKO DAR, POSLANIE A RADOSŤ

Čo pre vás samu znamená, že vediete tento zbor?                                                         

Už od malička som cítila Božie vedenie a vnuknutia, ktoré ma postupne privádzali k tejto službe. Je to niečo krásne, ale zároveň aj veľmi náročné. Vedenie zboru vnímam ako dar, poslanie a radosť. Sama som to doma ako dieťa zažívala, teda som vedela, čo ma čaká. Veľkou oporou a súčasťou tejto služby sú moji rodičia, manžel a našich päť detí. Byť v tom spolu je pre mňa kľúčové, bez nich by to nebolo možné.

Ktoré radosti a výzvy najčastejšie sprevádzajú vašu službu so zborom?

Náš zbor nie je len hudobné teleso, aj keď na prvý pohľad to tak môže vyzerať. Skúšky máme v nedeľu poobede všetci spolu, potom nasledujú stretká, kde sa deti rozdelia do menších skupiniek. A práve toto je pre mňa najväčšou radosťou – spoločenstvo. V zbore slúžime viacerí, každý svojím darom, a práve vďaka tejto spolupráci to tak funguje.

Aké výzvy vás čakajú do budúcna?

Prvou je konzistentnosť, vytrvalosť, stálosť a pravidelnosť, bez ktorých by zbor nemohol fungovať toľké roky. Toto ma naučil môj ocko a dodnes sa tým riadim. Druhou výzvou sú pre mňa vzťahy, neustále pracovať na ich prehlbovaní a zlepšovaní.

Foto: archív respondentky