TOP

Marián Kolník: Zabudli sme sa pred prácou modliť, mať míľniky, ďakovať a tešiť sa

Vystriedal viacero postov v špičkových firmách, dnes je profesionálnym koučom a pomáha ľuďom okrem iného správne využívať čas. Deň ani práca pre neho nie sú dobré bez stretnutia s Bohom a bez vedomia jeho prítomnosti vo všetkom, čo robí. Marián Kolník (57) si čas užíva ako predzvesť radosti bez konca, ktorá bude raz vo večnosti.

Najčastejšia veta je asi táto: „Nemám na to/na teba teraz čas.“ Prečo?

Mať na niečo/niekoho čas je gramaticky vzaté oxymoron = logický nezmysel. My čas ani nemáme, ani nevlastníme, ani nemanažujeme… Čas, označovaný gréckym slovíčkom chronos, plynie všetkým ľuďom rovnako. Čo ale určite vieme a môžeme robiť, je riadiť svoje aktivity v čase. Ak teda na niečo alebo niekoho nemá človek čas, asi nemal čas na seba – na stretnutie samého so sebou. Totiž iba v takýchto okamihoch si môžeme uvedomiť dôležitosť ľudí alebo vecí  pre náš život a podľa toho sa zariadiť.

 

Svoje robí aj tlak mnohých zamestnávateľov na výkon práce a pocit, že ak práci nedám všetko, nebudem dosť dobrý a nezarobím…

Konzumná spoločnosť je nastavená cez rôznych marketingových guru na stálu obmenu všetkého, čo „vlastníme“. Módne trendy nás nútia vymieňať nielen obsahy šatníkov u žien, ale aj fungujúcich technických pomocníkov rôzneho druhu, dokonca aj partnerov… Bežný smrteľník nie je schopný využiť všetko, čo nové technológie ponúkajú, no reklama už velí vymeniť. Pocit dostatočného „nezarobenia“ je dnes viac vecou nemiernosti konzumu, ako chudoby spoločnosti. To k slovám z konca vašej otázky. Ale práve to zvláštne „all you can eat“ spôsobuje nemiernosť v míňaní a pocit v nedostatočnom zarábaní. Výkon v práci je trochu iná téma. Keď zaznie takáto otázka, často vedome vystavujem publikum dosť provokujúcej myšlienke, že ide „iba o slobodu voľby“! Tlak, ktorý robí či už zamestnávateľ, nadriadený, dokonca aj zdeformovaná – iba na výkon a výsledky orientovaná firemná kultúra – nemusí dnes človek denne znášať ako bremeno. Je slobodou našej voľby, čo robíme, kam chodíme do práce, koho tlaku sa nechávame vystaviť… Ak sa ma pýtajú ľudia na radu, čo majú v takýchto prípadoch robiť, nedám im ju. Len ich povzbudím k tomu, aby si uvedomili svoje výnimočné dary, ktoré dostali od Boha pri narodení do vienka a či ich zveľaďujú a naplno využívajú vo svojej dennej službe iným. Mnohí pochopia a buď si nájdu kvalitnejšie pracovné prostredie, alebo si založia vlastnú podnikateľskú aktivitu.

 

Ako uhrať správny postoj k práci, aby mi „nezožrala“ väčšinu času?

Pokračovanie článku je dostupné iba pre predplatiteľov

Existujeme takmer výhradne vďaka predplatiteľom. Objednajte si naše predplatné a o už niekoľko sekúnd môžete čítať všetky naše články. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť hodnotný obsah.


Vytvoriť účet a objednať predplatnéUž mám účet, prihlásiť

Komentáre