Kapucín Martin Borkovský: Muž komunikuje svoju sexualitu cez zrak, žena cez ucho

Brat kapucín Martin Borkovský sa roky venuje sprevádzaniu ľudí, ktorí sú závislí od pornografie či sexu. Aktuálne pôsobí v Bratislave ako magister študentov, venuje sa tiež formácii mládeže a duchovným cvičeniam pre mužov. Rozprávali sme sa s ním o sexualite, sexualite v celibáte, rozdieloch medzi sexualitou u muža a ženy, o sexualite muža či o tom, ako môže žena v tejto oblasti mužovi viac porozumieť.

Ako ste sa dostali k téme sexuality?

Tým, že stále pracujem s ľuďmi, zistil som, že sexualita je prepojená s celým životom človeka. Preto je veľmi dôležité a  zásadné, ako k nej ľudia pristupujú.

 

 

Vo svojom sprevádzaní sa venujete aj ľuďom, ktorí sú závislí od pornografie či sexu, najmä mužom. Je toto sprevádzanie v niečom špecifické?

Keby som to mal veľmi zjednodušiť, povedal by som, že ženy sa na sexualitu pozerajú viac cez vzťahovosť a muži v nej hľadajú svoju hodnotu. Preto je sexualita dobrým zrkadlom, kde sa nachádzam. V Katechizme Katolíckej cirkvi máme veľmi pekne napísané, že cieľom čistoty je zrelosť, svätosť, a to je celoživotný proces. Mne pri sprevádzaní najviac pomohlo, že som prestal vnímať sexualitu ako niečo výnimočné, tajomné. Sexualita je súčasťou človeka, je dobrým indikátorom zrelosti, celistvosti človeka. Keď začneme sexualitu čítať v širšom príbehu človeka, zrazu to dostáva iný zmysel, čím sa otvoria dvere ku slobode.

 

V súvislosti s tým sa ľudia neraz pýtajú, ako sa dá žiť sexualita v celibáte.

Je to problém vnímania sexuality. My mnoho ráz pod sexualitou myslíme len pohlavný akt alebo nejaké pohlavné vzrušenie. Ale sexualita je celý človek. Je to muž a žena – to sú dve vyjadrenia sexuality. Každé je jedinečné a fascinujúce. Kresťanstvo nezužuje človeka len na orgazmus, do ktorého dnešný svet premieta príliš veľa nádeje, no toľko očakávané naplnenie sa napokon nedostaví. Sexualita nás priam vytláča do vzťahu k druhým. Aj v celibáte a zasvätenom živote je to o darovaní seba – seba ako sexuálnej bytosti, ktorou stále som. Ide o darovanie sa Bohu aj so svojou sexualitou. Ľudia si neuvedomujú, že nejdem do kláštora pre to, aby som sa trýznil, že nemôžem žiť sexuálne, ale pre to, že chcem žiť s Bohom a celý mu patriť, so všetkým, čo k tomu patrí. Vstupujem do vzťahu, kde má to druhé „Ty“ na mňa obrovský vplyv. My len potrebujeme do zasväteného života vrátiť princíp, že darovanie sa je celoživotný proces, rast a dozrievanie. Tak ako aj v manželstve. Keď manželia prestanú rásť, ich manželstvo začne zakrpatievať. Lebo len na čisto genitálnom prežívaní sa vzťah postaviť nedá. Dokonca to môže byť zneužívanie partnera len na vlastné uspokojovanie.

 

 

MUŽI OD TOHO, AKO V TEJTO OBLASTI VYHRÁVAJÚ ALEBO PREHRÁVAJÚ, ODVODZUJÚ SVOJU HODNOTU

Poďme k mužskej sexualite, ktorá je aj témou Bratislavských Hanusových dní. V čom je pre mužov boj s vlastnou sexualitou najťažší?

Asi najväčší problém vidím v tom, že muži odvodzujú svoju hodnotu od toho, v akej oblasti vyhrávajú alebo prehrávajú. Lebo ak prehrám, spojím si s tým, že som zlý. A to je problém: lebo ak som zlý, nie som schopný rásť. Skutočný rast s pádmi počíta, ale počíta aj s opätovným vstávaním.

 

Súvisí to aj s tým, prečo sa mnohí uchyľujú k pornografii či masturbácii?

Pornografia a masturbácia je nejaký únik. Ženy vedia svoje emócie lepšie vyjadrovať, prirodzenejšie vstúpia do rozhovoru, kde zažívajú prijatie. Nie že by emócie muži nemali, ale nik ich neučil vyjadrovať. Sexualita prináša mužovi kokteil hormónov šťastia, ktoré však jeho problém neriešia, skôr ho vedú do slepej uličky. Prijatie, ktoré hľadá aj muž, by mal zažiť v úplne iných rovinách. Potrebuje zažiť prijatie seba spojené aj s tým, že nie je dokonalý a padá, no pritom má stále hodnotu. To je veľmi zásadná vec.

 

 

Ako sa v tomto kontexte pozerať na hriech a boj s ním?

Dnes sme odstránili pojem hriech, lebo nie je moderný. To, čo bolo kedysi hriechom, sa dnes stáva normálnym. Cnosti obrátime na neresti, neresti na cnosti. Boh nám ponúka iný pohľad: prijíma nás, aj keď sme hriešni. Len keď prijmem, že som hriešny, môžem začať rásť a dozrievať, čo je veľmi oslobodzujúce. My sme však z Boha spravili neskutočného teroristického fundamentalistu: „Buď si dobrý a vtedy ťa budem mať rád, a keď trošku padneš, vtedy ťa zavrhnem.“ S týmto obrazom Boha je problém. A nie je pravdivý.

Ako vidíme v Starom aj Novom zákone, je to Boh, ktorý je človeku stále verný. Boh vie, čím sme. Vie, že nie sme schopní sa zachrániť sami. Spiritualita nám ponúka niečo fascinujúce, oslobodzujúce, že môžeme na tej ceste rásť tým tempom, ktoré potrebujeme. Potrebujeme mužom poskytnúť priestor rastu, do ktorého patrí pád i vstávanie a dodať im istotu, že Boh ich miluje práve pre ten samotný zápas. Keď ma môj vlastný hriech znechutí a zabráni mi rásť, hriech docielil to, čo chcel. Cieľom hriechu je, aby sme to vzdali. Príliš sme sa zamerali na bezchybnosť, ale nikto z nás nie je bezchybný. Všetci sme na ceste a máme si vzájomne pomáhať. Veľmi pekne o tom hovorí Richard Rohr: „Nesmieme nenávidieť pád ani z neho mať strach.“ To je v mužskej spiritualite kľúčové.

 

V akom zmysle?

Keď spojíme so svojím pádom nenávisť a budeme mať zo svojho pádu strach, tak máme zviazané ruky aj nohy. To najviac bráni láske.

 

 

MUŽ SVOJU SEXUALITU PREŽÍVA ÚPLNE INAK AKO ŽENA

Čo by mala žena vedieť o téme mužskej sexuality, aby porozumela mužovi?

Muž svoju sexualitu prežíva úplne inak ako žena. Toto je to najzásadnejšie. Muž komunikuje cez zrak, žena cez ucho. Preto je pornografia skôr mužský problém, lebo to súvisí so zrakom, obrazom. Niekedy už aj to, ako sa žena oblečie, má nejaký vplyv, či si to uvedomuje alebo nie. Takisto aj muž si musí uvedomiť, že keď niečo hovorí žene, musí si vážiť, čo hovorí, lebo môže ženu zviesť. Prístupy sú rôzne. Je dobré to vnímať.

Mnoho mužov je v oblasti sexuality neskutočne zahanbených. To, čo môže žena spraviť, je podržať muža v tomto zápase bez toho, aby ho zahanbila. Muž, ktorý naozaj vedie poctivý zápas so svojou sexualitou, si zaslúži našu podporu. Lebo v dnešnej dobe viesť zápas o čisté srdce je naozaj čosi obdivuhodné. Svet nás totiž tlačí do niečoho úplne iného.

 

Poďme ešte k zdržanlivosti, ktorá dnes nie je veľmi v kurze. Ako ju môžu muži posilniť, ak sa im nedarí s ňou bojovať?

Keď Sväté písmo hovorí o čistote srdca, hovorí o slobode srdca. To je kľúčové na pochopenie. Ide o srdce. Boh hovorí, že nám dá živé srdce, lebo máme kamenné srdce. Náš problém je, že máme neslobodné srdce, ktoré nevie robiť správne rozhodnutia. Boh nám hovorí, že aj tu nám dáva slobodu, aby sme vedeli s touto mohutnosťou správne zaobchádzať.

My pod zdržanlivosťou a čistotou rozumieme nerobenie istých sexuálnych skutkov. Otázka je, či sme slobodní, aby sme sa dokázali rozhodnúť nerobiť ich. Slobodné srdce, ktoré nám dáva Boh, je srdce, o ktorom hovorí svätý Pavol: „Všetko môžem, ale nie všetko mi osoží.“ A inde hovorí, že sa nedá ničím zotročiť. Slobodné srdce je múdre srdce, ktoré rozmýšľa, či to, čo robím, mi vezme slobodu alebo nevezme. Hriechy sú dôsledkom neslobodného srdca. Niekedy chceme akoby vypnúť sexualitu, aby sme neprežívali pokušenia. Pokiaľ sme tu na zemi, žena aj muž budú prežívať sexuálne pokušenia, ktoré samé osebe ešte nie sú zlé.