TOP

Matky si neuvedomujú, koľko sa toho naučili počas materskej

Za projektom Pracujúce mamy stoja, ako inak, dve ženy – Terézia Miháliková a Patrícia Hirschnerová. Obe si prešli rokmi na materskej i návratom do práce a spolu so svojim tímom dnes pomáhajú mamám i firmám na tejto neľahkej ceste. V rozhovore sa dozviete, prečo by sa mamy mali zbaviť statusu „obete“, prečo je pre firmy výhodné prijať ako zamestnankyňu práve mamu po materskej dovolenke či prečo by mamy nemali váhať a konečne investovať do seba nielen čas, ale aj financie.

Čo pre vás znamená materstvo?

Terézia: Radosť, zodpovednosť, vďačnosť, niekedy aj strach.  Čoraz viac si uvedomujem, že deti nepotrebujú dokonalých rodičov, ale bezpečné prostredie, v ktorom môžu rásť. A to ma aj napriek občasným výchovným zaváhaniam motivuje k tomu, aby som odovzdávala našim dcéram to najlepšie zo mňa, aby z nich vyrástli dobré a sebavedomé ženy, ktoré budú prinášať hodnotu svojmu okoliu.

Patrícia: Priznávam, že boli časy, keď som ho vnímala ako „projekt“, niečo, na čo sa pripravím, aplikujem stratégiu a vychytávam chyby. V určitom bode som však bola konfrontovaná s tým, aký priepastný rozdiel je medzi mojimi predstavami a realitou. Môj pohľad sa postupne menil, dnes sa viac stotožňujem s myšlienkou, že materstvo je pre mňa privilégiom priviesť na svet nesmrteľnú dušu a podieľať sa na jej aktualizácii, na jej „rozkvete“.

V neposlednom rade je to pre mňa veľmi intenzívny rast – po osobnostnej aj duchovnej stránke. V mnohých hraničných situáciách mi dáva materstvo príležitosť odpúšťať (najmä sama sebe) a nachádzať radosť z prítomnosti. Samozrejme, moja zručnosť projektového manažmentu a aktívneho empatického počúvania sa cibrí tiež.

 

Kedy ste si uvedomili, že pri materskej sa váš pracovný život nemusí stenčiť na nulu? Ako na to reagovalo vaše okolie?

Terézia: Paradoxne, ja som počas mojej reťazovej materskej neriešila prácu. Väčšinu tohto obdobia sme prežili v Írsku, kde sa narodili aj obe dievčatá. Odišli sme tam kvôli manželovej práci a keďže sme tam boli sami, ani mi nenapadlo hľadať si nejaké zamestnanie. Byť „full-time“ doma mi vyhovovalo a to obdobie som si celkom užívala. Horšie to potom bolo s návratom do práce. Už len myšlienka na návrat ma stresovala a snažila som sa to oddialiť najviac ako sa dalo. Spätne vidím, aké dôležité je pripravovať sa na návrat postupne a nenechávať si to na poslednú chvíľu.

Patrícia: Ja som bola presne opačný prípad, s Terkou sa riadne dopĺňame! Ešte pred otehotnením s prvým dieťaťom som si kládla otázku, čo so mnou bude, keď „pôjdem na materskú“. Vnímala som silnú túžbu po rodine, zároveň ma dosť desila predstava toho, že po pôrode sa moja existencia zúži na servis okolo nemluvňaťa. Mnohé mladé ženy v mojom okolí to mali podobne. Dnes vidím, že to bola falošná dilema, pretože práve odchod na materskú bol pre mňa príležitosťou profesne rásť. Samozrejme, tempo a smer sa dosť menili, ale dnes zo žartu zvyknem hovoriť, že v tej pôrodnici mi mozog nevymenili, že som to stále ja, aj keď mi pribudla v živote jedna nádherná rola – rola matky.

Moje okolie to vnímalo rôzne, dostávala som miestami dosť nevyžiadaných rád aj priateľských napomínaní o tom, aby som nebola kariéristka a nehnala ženy do práce. Postupne som si uvedomila, že to tí ľudia nemysleli zle, len do mňa projektovali vlastné frustrácie a strachy. Ja som sa zároveň potrebovala naučiť lepšie komunikovať to, v čom spočíva moja práca a pridaná hodnota Pracujúcich mám. Tiež som sa stretla s tým takým „ja ti to tak závidím, ale v dobrom“ od iných mamičiek. To mi vždy pripomenulo, ako veľa práce nás ešte čaká pri budovaní zdravého sebavedomia žien a ich prechodu z „som obeť a môžem len závidieť“ na „som hrdá na to, kým som a nemusím sa porovnávať s inými“.

 

 

SKRÁTENÉ ÚVÄZKY SÚ NIEČO NORMÁLNE

Hľadali ste inšpiráciu aj niekde v zahraničí?

Terézia: Už dlhodobo som registrovala, že v zahraničí nie je problém s čiastočnými úväzkami. Samozrejme, uvedomujem si aj iný kontext v týchto krajinách – ak ženy majú materskú pol roka, logicky tam história skrátených úväzkov bude oveľa rozšírenejšia ako v krajine, kde ženy zostávajú dlhé roky doma. Neznamená to však, že riešenie je hneď skracovať dĺžku materskej. Od zahraničia sa vieme inšpirovať postojom, že skrátené úväzky sú niečo normálne a sú výhodné aj pre zamestnávateľa. Aby aj u nás platilo, že ak má žena na materskej kapacitu a chuť pracovať, tak by mala mať možnosť vybrať si podľa svojich preferencií – či už ide o skrátený úväzok alebo inú formu úväzku, ktorý by jej poskytol potrebnú flexibilitu.

Patrícia: Vždy som sa profesne pohybovala v medzinárodnom prostredí a práve to mi pomohlo vnímať vďačnosť za „luxus“ trojročnej materskej a zároveň nemrhať potenciálom, ktorý sa v mamách vracajúcich sa do zamestnania skrýva. Samozrejme, inšpirácia zahraničím je veľká, koniec koncov, naša myšlienka skutočne nie je raketová veda – toto riešia ženy a firmy na celom svete, len v trochu inom kontexte. Osobne som v kontakte so zakladateľkami podobných projektov prevažne v UK a USA a keď vidím, kam to dotiahli, v slabšej chvíli je to pre mňa veľkým povzbudením.

 

Prečo by sa zamestnávatelia mali rozhodnúť prijať aj matky na materskej? Čo k tomu potrebujú?

Terézia: Ja by som odpoveď možno rozšírila o matky nielen na materskej, ale aj po materskej/rodičovskej, lebo tých sa to týka tiež. Zamestnávatelia sa častokrát pozerajú na mamy cez optiku problémov a vidinu častých OČR. My sa snažíme ukázať iný pohľad – ak zamestnávateľ staví na otvorenú komunikáciu a hľadanie riešení, aj napriek občasným detským chorobám vie z dlhodobého pohľadu získať lojálnu a efektívnu zamestnankyňu. Nehovoriac o tom, že hoci to niektorí používajú ako klišé, mamy naozaj počas materskej získajú veľa zručností, z ktorých potom môže čerpať aj zamestnávateľ.

Patrícia: Veľa sa dnes hovorí o diverzite talentov na pracovisku a jej vplyve na ekonomické výsledky firiem. Sú na to rôzne štúdie, ale myslím, že každý, kto aspoň raz pracoval v nejakom tíme (či už na školskom zadaní alebo v práci), tomu bude rozumieť na základe vlastnej skúsenosti.

Najlepšie veci totiž vznikajú vtedy, keď na nich pracuje skupina ľudí, z ktorých každý má nejaký iný talent, iný skúsenostný rámec. Práve ženy-mamy sú preto v tímoch dôležité – či kvôli spomínanému skúsenostnému rámcu (marketéri vedia, že ak chcú predať nový model auta, potrebujú komunikáciu nastaviť na ženu, ktorá v rodine robí často finálne rozhodnutie), alebo vďaka vycibrenej empatii a schopnosti efektívne spraviť, čo treba.

 

Aká je najlepšia forma práce popri materskej – čiastočný úväzok, dohoda alebo niečo iné?

Terézia: Je to naozaj individuálne, závisí od situácie, v akej sa daná žena nachádza a aj od možností, ktoré má. Bez ohľadu na to, pre akú formu sa rozhodne, je dôležité, aby ona sama mala pocit, že tá práca je v súlade s ňou a jej rodinným životom.

Z našich skúseností vidíme, že veľa žien práve počas materskej začne uvažovať o niečom vlastnom. Najprv je to možno koníček, ale časom sa z toho stáva biznis. Málokto sa nad tým takto zamýšľa, ale materská je vlastne luxusná príležitosť zamyslieť sa, akým kariérnym smerovaním chce žena pokračovať.

Patrícia: Súhlasím s Terkou, kľúčové je neponáhľať sa a možno sa aj vysporiadať s prípadným tlakom okolia, ktoré buď komunikuje, že ako matka nie je „dosť“ alebo naopak, že žena nemá popri deťoch myslieť na iné.

 

V niektorých krajinách sa medzi matkami rozmáha job-sharing (delenie práce). Čo to vlastne je a ako to v praxi vyzerá?

Terézia: Job sharing / Delenie pracovného miesta umožňuje náš zákonník práce už od roku 2011, ale využíva sa minimálne. Veľa zamestnávateľov o ňom ani nevie. Ide o takú formu zamestnania, kde na jednom pracovnom mieste sú dvaja alebo viac zamestnancov. V praxi to napríklad môže vyzerať aj tak, že na pracovnom mieste, ktoré si vyžaduje človeka na 8 hodín, sa striedajú dvaja zamestnanci. Dopredu si dohodnú, kto je za čo zodpovedný a kto kedy príde do práce. Zamestnávateľ sa pozerá na výsledok, aby pracovné úlohy zostali pokryté. Takíto zamestnanci sa majú povinnosť v prípade neprítomnosti zastupovať, takže zamestnávateľovi odpadá hľadanie zástupu. Aj keď to zo začiatku možno vyžaduje viac energie na zosúladenie, v konečnom dôsledku je to veľmi efektívny spôsob, ako si udržať zamestnancov, ktorí nemajú kapacitu pracovať na plný pracovný úväzok. Skúsenosti zo zahraničia napovedajú, že job sharing je veľmi obľúbený spôsob zamestnávania. Zamestnanci sa navzájom obohacujú, keďže každý je dobrý v niečom inom, pracovné úlohy si môžu rozdeliť podľa svojich osobných preferencií a v konečnom dôsledku urobia aj viac práce, lebo sú oddýchnutí.

Patrícia: Ja by som len doplnila, že to môže fungovať aj v kombinácii mama po materskej a zamestnanec junior. Mama je spokojná, lebo robí skrátený úväzok, zároveň je vyriešený mentoring, lebo svoje skúsenosti odovzdáva juniorovi.

 

MAMY BY SI MALI UVEDOMIŤ SVOJU HODNOTU NA TRHU PRÁCE

Začínali ste ako dvojica, aktuálne je vo vašom tíme šesť ľudí. Predstavíte nám ich? Čomu sa venujú ostatné členky a čím sú pre váš tím obohatením?

Terézia: Náš tím rástol postupne, bolo to veľmi prirodzené a som veľmi vďačná za každú z nás. Prvá prišla do tímu Zuzka Pokrivčáková, ktorá zastrešuje marketingovú stratégiu. Jej skúsenosti z oblasti marketingu nás posúvajú dopredu raketovými  krokmi a aj vďaka nej vieme komunikovať našu  myšlienku čoraz širšiemu počtu ľudí. Po nej prišla Ema Harant, ktorá má momentálne pauzu. Prešla si viacerými oblasťami od copywritingu, viedla konverzácie anglického jazyka a isté obdobie zastrešovala aj job portál. Jej energia je veľmi chytľavá a svojím nadšením vie strhnúť aj nás ostatných. Ela Gemzová je naša copywriterka, ktorá má pod palcom texty. Vie s ľahkosťou a triezvym pohľadom ísť na koreň veci, pomenovať podstatu a ešte to aj pretaviť do pútavého textu. Zuzka Martišová zastrešuje sociálne médiá a pripravuje grafiky na jednotlivé posty. Má kopec dobrých nápadov ako komunikovať jednotlivé témy. Najnovšie budeme rozširovať tím o niekoho, kto by si zobral pod palec job portál, aby sme vedeli aj vo väčšej miere sprostredkovať mamám flexibilnú prácu, kde sa na pohovoroch nemusia stresovať z toho, ako vysvetlia „dieru v životopise“.

Keď hovoríme o tíme, rada by som spomenula aj jednorazovejšie spolupráce. Veľká vďaka Dominike Mikulášikovej, ktorá nám pomohla s vytvorením vizuálnej identity a navrhla nám dizajn manuál, na základe ktorého teraz vieme komunikovať obsah v „našich farbách“.

A potom sú tu naši manželia, síce zatiaľ neviditeľní, ale prinášajú veľkú podporu a pomoc s IT záležitosťami či dátovou analytikou.

Patrícia: Áno, naši muži sú v tom do veľkej miery s nami – je to skúsenosť, za ktorú som ja osobne veľmi vďačná. Paradoxne, poznám viacero príbehov žien, ktoré popri deťoch začali podnikať a nakoniec to išlo tak dobre, že ich manželia nechali stabilné zamestnania a pridali sa do firmy.

 

Tiež som mama – a tiež som na materskej, teda v realite na rodičovskom. Pád z materskej na rodičovský príspevok je celkom drastický. Chcela by som nejako prispievať do rodinného rozpočtu. Aké mám možnosti?

Patrícia: Od dohody so zamestnávateľom, že vás zamestná na čiastočný úväzok na inú pozíciu, kým z pôvodnej ste „na materskej“, až po živnosť alebo dohodu o vykonaní práce. Celkom dobre je to zhrnuté tu. Nuáns je tam mnoho, všetko záleží od typu práce, otázky, či chcete čiastočne pracovať pre pôvodného alebo iného zamestnávateľa. V neposlednom rade je na mieste otázka, či budete na reťazovej materskej.

 

Čo vlastne ponúkate mamám, ktoré by sa chceli počas materskej alebo po materskej zamestnať?

Terézia: Snažíme sa mamám pomáhať, aby boli čo najlepšie pripravené na návrat do práce. Bez ohľadu na to, kedy sa chcú vrátiť, aby si uvedomovali svoju hodnotu na trhu práce a vedeli ju aj „predať“ zamestnávateľovi. Doteraz sme pre mamy organizovali jednorazové webináre na rôzne témy: ako si urobiť LinkedIn profil, koučing o nájdení ideálnej práce, praktický sprievodca návratu do práce, talenty, vyjednávanie či Excel. Uskutočnili sme aj sériu inšpiratívnych rozhovorov s „mamami z vedľajšieho vchodu“ o hľadaní rovnováhy medzi materstvom a prácou. Ten názov má vyjadrovať skutočnosť, že je kopec mám, ktoré možno denne stretávame v bežnom živote; nie sú celebrity, ale prinášajú veľmi inšpiratívne príbehy, ktoré nás môžu obohatiť.

No a v neposlednom rade sme spustili  job portál, kde zverejňujeme „mama-friendly“ ponuky. Také, kde zamestnávateľ už dopredu komunikuje, že si na tej pozícii vie predstaviť aj mamu a ponúka istý druh flexibility. My to voláme „flexi faktor“, z ktorého je pri každom inzeráte zrejmé, o aký druh flexibility ide.

Patrícia: Okrem toho v spolupráci s kariérnou koučkou Federikou Plesník aktuálne štartujeme aj komplexný 14-týždňový kurz, kde s vami celú cestu krok po kroku prejdeme a k dispozícii budete mať aj podpornú online skupinu žien, s ktorými ste na jednej lodi, lebo sú v kurze s vami.

 

MAMY MAJÚ ZÁBRANY INVESTOVAŤ DO SEBA

Spolupracujete aj s konkrétnymi zamestnávateľmi? S kým konkrétne a ako ste rozbiehali prvú spoluprácu?

Patrícia: Áno, to je moja srdcovka, keďže celá myšlienka Pracujúcich mám je o tom, aby si firmy a mamy lepšie rozumeli. Prvou lastovičkou, ktorá sa nám „zverila do rúk“, bola spoločnosť Curaprox, ktorá má veľmi silné pro-rodinné opatrenia, samotná riaditeľka si vyskúšala, čo je to viesť firmu pri malom dieťati. S Curaproxom sme začali v komornejšej atmosfére, facilitovali sme diskusiu o jednotlivých „mama-friendly“ opatreniach a aké pozitívne aj negatívne aspekty obnášajú. Bolo krásne vidieť, že keď sa otvorene pomenujú aj veci, ktoré vyzerajú pekne na papieri, ale v skutočnosti škrípu, v zdravo nastavenej kultúre sa dá opätovne nájsť takzvaný „win-win“, teda riešenie výhodné pre obe strany. Následne sme s nimi prešli koncepty zo zahraničia, ktoré by sme im odporučili a riešili sme ďalšie kroky v ich implementácii.

V oveľa väčšom merítku sme následne začali spolupracovať aj s korporátnejšími klientami, napríklad so spoločnosťou Dell. Tam sme najprv na základe ich zozbieraných dát a našej skúsenosti vytvorili na mieru šité školenie pre mamy vracajúce sa do Dell v horizonte najbližších mesiacov. Následne sme mali focus groups s rôznymi levelmi manažmentu, kde sme identifikovali kľúčové faktory a výzvy ovplyvňujúce „úspešný“ návrat zamestnankyne aj z pohľadu jej nadriadeného. Na základe týchto vstupov sme v spolupráci s ich HR opäť našili na mieru školenie pre všetky úrovne manažmentu a tiež konkrétne akčné kroky, ktoré im pomôžu ešte efektívnejšie začleňovať mamičky, a to aj z pohľadu manažmentu.

 

Nedávno ste začali spolupracovať s koučkou Federikou Plesník. Prezradíte nám, na akom projekte?

Terézia: Už 15. marca spúšťame náš spoločný kurz Spokojná v práci. Veľmi sa teším z tejto spolupráce s Federikou, lebo sa nám v ňom podarilo spojiť naše skúsenosti a prax do jedného hodnotného projektu, v ktorom sa navzájom dopĺňame.

Kurz je určený pre všetky mamy, ktoré sa cítia pracovne stratené. Už dlhšie sme mali túžbu ponúknuť mamám nielen jednorazové webináre, ale aj niečo ucelenejšie, aby za čo najkratší čas mohli nájsť všetky informácie a podporu, ktorú potrebujú pri hľadaní takej práce, v ktorej by boli spokojné. V kurze sa budeme venovať sebaspoznávacím témam, aby vedeli mamy definovať, v čom sú dobré, čo by chceli robiť. Toto je často kameň úrazu pre mamy, lebo sa im postupne menia hodnoty a veci, ktoré považovali za dôležité pred materstvom, zrazu nahrádzajú nové.

Budeme sa venovať aj praktickým témam – ako všetky zistenia o sebe dať do pútavého životopisu a ako to prezentovať pred zamestnávateľom. Rozoberieme si aj asertívnu komunikáciu a vyjednávania, aby mamy vedeli s rešpektom vyjadriť svoje potreby.

 

Koľko taký kurz stojí?

Patrícia: Suma sa líši v závislosti od balíčka a tiež od toho, či ste si ho kúpili v predpredaji alebo na poslednú chvíľu, ale bavíme sa v stovkách eur.

 

Ak by si to niektorá mama nemohla dovoliť zaplatiť v celku, má nejaké možnosti? A prečo by sa vôbec mamy mali rozhodnúť investovať ušetrené peniaze do takejto veci?

Terézia: Z našej praxe vnímame, že mamy celkovo majú zábranu investovať do seba, oveľa jednoduchšie dajú peniaze na svoje deti alebo na potreby druhých. Snažíme sa povzbudzovať ženy – a bez ohľadu na to, či ide o tento kurz alebo o nejaký iný –, aby nezabúdali na seba. Ak majú potrebu vzdelávať sa v nejakej oblasti, tak nech za tým idú.

Uvedomujeme si, že nie každý má možnosť zaplatiť celú sumu naraz. Preto ponúkame možnosť splátok, ktoré dohadujeme už s každým individuálne tak, aby to bolo pre danú ženu únosné.

Patrícia: Faktom je, že zvlášť pre domácnosti, kde je žena na rodičovskej, je to vysoká suma, práve preto splátky. Ale keďže máme overené, že to, čo ponúkame, naozaj funguje, s čistým svedomím dopredu hovoríme, že ak žena kurz poctivo absolvuje celý a napriek tomu sa nikam nepohla, celú zaplatenú sumu jej vrátime.

 

Keď som si pozerala aktuálne ponuky práce, tak mi vyskočila jedna neprehliadnuteľná vec. Väčšina pracovných ponúk na part-time alebo flexibilnú pracovnú dobu je v Bratislave. Prečo? 

Terézia: Dopyt po flexibilite je všade, bez ohľadu na región. Verím, že hoci sú ponuky momentálne hlavne z Bratislavy, je to len prechodný stav a postupne sa to rozšíri aj do vzdialenejších regiónov.

Patrícia: Tá situácia kopíruje pomer „znalostnej“ a „industriálnej“ ekonomiky na celom Slovensku. Je prirodzené, že čím väčší pomer znalostnej ekonomiky je v regióne, tým viac príležitostí na prácu z domu, alebo job-sharing. Trendy však ukazujú, že je len otázkou času, kedy sa tento pomer bude postupne meniť aj v iných regiónoch.

 

 

A ČO Z TOHO BUDE MAŤ ZAMESTNÁVATEĽ?

Ako presvedčiť, prípadne motivovať zamestnávateľa, aby bol ochotný súhlasiť s home-officeom alebo flexibilnou pracovnou dobou?

Terézia: Ísť do vyjednávania flexibilných podmienok je pre mnohé mamy nepredstaviteľné a majú z toho veľký stres. Majú pocit, že ony nemajú na vyjednávanie pozíciu a môžu byť rady, ak nejakú ponuku vôbec dostanú. Vždy je to však o nastavení. Žena hlavne musí poznať svoju hodnotu a potom ju musí vedieť aj odkomunikovať. Zároveň je tam však potrebné aj poznanie obáv zo strany zamestnávateľa a proaktívne prísť s riešením, aby sa odstránilo čo najviac bariér. Lebo aj keď sa to nezdá, aj pre zamestnávateľov to môže byť stresujúce. Téme vyjednávania sa budeme hĺbkovejšie venovať  aj v kurze Spokojná v práci, lebo z praxe vidíme, že toto je veľmi potrebná téma.

Patrícia: Kľúčové je jasne deklarovať, čo z toho bude mať „tá druhá strana“. Ak si nie som istá, že moja práca, aj keď „s ústupkami“, má reálnu hodnotu pre firmu, šanca, že o tom presvedčím nadriadených je prirodzene nízka. A tu prichádzame k tej najnáročnejšej časti celého procesu, ale verím, že aj najkrajšej. „Sebapoznávanie“ znie možno príliš abstraktne a mnohé ženy si povedia, že na to nemajú mentálnu kapacitu a radšej pri návrate do práce zoberú, čo príde. Keď si však poctivo spravia svoju „domácu úlohu“ a identifikujú, kde sa prekrýva ich talent s ich hodnotami a s potrebou trhu, tak tam je to oveľa radostnejšie – a to nehovoríme o vysoko prestížnych pozíciách. Mnohé ženy napríklad zistia, že chcú robiť tú istú prácu, ale zistia, že pre úplne iný typ organizácie a v inom kolektíve. Čím jasnejšia predstava, tým jednoduchšie sa to potom v realite na trhu práce hľadá, pričom hovoríme najmä o iných kanáloch, ako sú známe pracovné portály.

 

Pre firmy ponúkate workshopy a školenia. O čom?

Terézia: Každá firma je iná, takže aj tá spolupráca môže vyzerať rôzne. Základom je vždy otvorená komunikácia o tom, kde vidia jednotlivé firmy výzvy a v čom by potrebovali pomôcť. Na základe toho si stanovíme plán presne šitý na danú firmu. Môže ísť o jednorazovú spoluprácu vo forme workshopu – či už pre ich zamestnankyne mamy/rodičov alebo manažérov, ale aj dlhodobejšiu spoluprácu a pomoc s nastavovaním jednotlivých procesov. Návrat po materskej je stresujúci pre obe strany – či už ide o zamestnávateľa alebo samotnú zamestnankyňu. Ak sa presne stanovia procesné body, na ktorých sa dá popracovať, výsledkom môže byť jednoduchší a efektívnejší návrat žien po materskej dovolenke. Veľký dôraz kladieme na vyjasnenie si vzájomných obáv a očakávaní a hľadanie riešení, ako by to mohlo fungovať.

 

Čo to bude danú firmu stáť?

Patrícia: Na cene sa dohadujeme až po úvodnej konzultácii, kde zisťujeme, aké sú predstavy danej firmy a v čom by sme vedeli pomôcť. Na základe toho zhodnotíme časovú náročnosť projektu a teda aj cenovú ponuku.

 

Mamičky po dlhých rokoch na materskej alebo rodičovskej zväčša trpia tým, že podceňujú svoje schopnosti. V čom podľa vás spočíva ich najväčšia sila?

Terézia: Je úplne pochopiteľné, že ženy, ktoré sú dlhšie doma, si neveria v pracovnej oblasti. Svoju „pracovnú hodnotu“ spájajú výlučne s určitými zručnosťami, ktoré sa nadobúdajú v práci. Neuvedomujú si však, koľko sa toho naučili počas materskej. A tým nemyslím len nové recepty, ale aj charakterové vlastnosti či iné zručnosti, v rámci ktorých sa posunuli výrazne vpred. Mnohé z nich sú veci, ktoré sú automatické. Vedia napríklad s nadhľadom zvládať stresové situácie, v krátkom čase sa  rozhodnúť pre najlepšiu alternatívu. Vedia byť veľmi flexibilné a zároveň stále efektívne, keďže tých „nepredvídateľných“ situácií zažili počas materskej dosť.

Poviem to na príklade: možno žena po materskej neovláda najnovší software, ktorý sa v danej firme používa, ale ten sa dokáže za krátky čas doučiť. Do zamestnania však prinesie nadhľad nad vecou a senioritu v rozhodovaní, čo môže byť v niektorých zamestnaniach kľúčové. To sa nedá naučiť za pár mesiacov, dá sa to nabrať skúsenosťami. Keďže mamy už majú „upratané priority“ a nestrácajú čas zbytočnosťami, prejaví sa to aj vo zvýšenej efektivite.

Patrícia: Zvyknem im hovoriť, že keď ste prežili pôrod a prerezávanie zubov, prípadne prvú pubertu detí, tak akákoľvek otázka na pohovore bude už malina. Ale vážne – najväčšia sila je v tom, že sa vedia pozerať za horizont vlastných túžob. Bolo by nefér hovoriť, že každá mamička je apriori výkladná skriňa efektivity a rozvahy. Mnohé potrebujú ešte prejsť dlhú cestu, aby sa zbavili pozície obete a získali zdravé sebavedomie (čo však v konečnom dôsledku platí o každom, mama-nemama). Skúsenosť, že veci niekedy nie sú tak, ako by sme chceli a predsa je to podstatné zachované… to považujem za dôležitú zručnosť a intenzívny čas s deťmi doma je na ňu asi najlepším výcvikovým pracoviskom.

 

Čo je podľa vás najväčším prínosom matiek pre spoločnosť?

Terézia: My, matky, máme veľký dosah na to, ako bude vyzerať naša spoločnosť v budúcnosti. Preto si prajem, aby sme mali dostatok múdrosti, trpezlivosti a sebalásky. Aby sme aj svojím príkladom vedeli vychovávať deti k tým dôležitým hodnotám.

Patrícia: Ak platí, že základnou bunkou spoločnosti je rodina, tak práve mamy majú v rukách kľúč od zdravia budúcich generácií. Nielen fyzického, ale aj mentálneho a duchovného. Tak ako hovorí Terka, chcem podčiarknuť to, že byť príkladom svojím vlastným životom je to najdôležitejšie. Nie v zmysle, že keď sa veľmi snažím, tak dosiahnem dokonalosť a teda napodobňujte ma. Ale ak mám naozaj zdravé sebavedomie, som schopná odpustiť zlyhania sebe aj ostatným. A empatia je viac, než niečo „sladké“, je to základná vlastnosť skutočných lídrov.

Viac o projekte a možnostiach spolupráce sa dozviete na www.pracujucemamy.sk

 

Komentáre

v Slovo+ od roku 2014 Vyštudovala filmovú a televíznu réžiu na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Absolvovala stáž v YAP Italia v Ríme a Erazmus+ na Rome University of Fine Arts. Od strednej školy sa venovala písaniu pre Don Bosco dnes a do roku 2022 bola lektorkou a garantkou programu Mediálna škola. Dva roky pôsobila na Základnej škole v Turni nad Bodvou v rámci programu Teach for Slovakia. Je autorkou kníh Príbehy spoza katedry a Ruže uprostred zimy. Miluje Boha, svojho manžela, svoje deti a kávu. Venuje sa písaniu, fotografovaniu i nakrúcaniu videí a nebojí sa otvárať aj kontroverzné témy. Má vášeň pre čítanie kníh, vzdelávanie, storytelling a digitálny marketing.