TOP

Miroslav Saniga: Príroda nás učí žiť!

Hovorí o sebe, že je človekom zamilovaným do prírody od útleho detstva. Ako prírodovedec sa Miroslav Saniga (54) naplno venuje poznávaniu prírody a odovzdávaniu poznatkov nielen študentom, ale prostredníctvom relácií v rozhlase, článkov v novinách a knižných publikácií aj širokým vrstvám záujemcov o prírodu a dianie v jej zátišiach. Niečo o jej tajomstvách prezradil i nám.

Čím je príroda pre vás?

Všetkým. Boh stvoril tu v pozemskom svete všetko pre nás, aby sme boli už tu v časnom jestvovaní šťastní. Nevyhľadávam najvychýrenejšie lokality, ktoré navštevujú davy ľudí, ale zabudnuté zátišia, o ktoré nie je medzi turistami záujem, pretože práve tie ukrývajú najcennejšie prírodné poklady – pokoj, ticho, harmóniu…

Teším sa z nepovšimnutiahodných maličkostí, ktoré oko náhodného návštevníka prírodných zátiší ľahko prehliadne. Moja naveky detská a romantická duša sa vie radovať z tých najvšednejších všedností v zákutiach prírody, ktorým iní, pokiaľ im to oči „nekole“, nevenujú nijakú pozornosť. V zátišiach prírody nachádza moje vnútro takú prepotrebnú oázu pokoja, ticha, harmónie…

Čím si vás príroda získala?

6. januára 1971 o 13.30 hod. som počas hokejového zápasu v našej dedine Liptovské Revúce zahliadol po prvýkrát v živote murárika červenokrídleho, ktorým som bol v tej chvíľke ako sedemročný chlapec nadprirodzene očarený. Tento „operený pustovník v anjelskom rúchu s karmínovým odtieňom“ ma vtedy uriekol a toto „počarovanie“ má nado mnou stále svoju zázračnú moc. Bola to pre mňa „karmínovočervená Betlehemská hviezda“, ktorej prostredníctvom ma Stvoriteľ naviedol na romanticko-poeticko-rozprávkovú púť po prelestných zátišIach nebeského raja…

Spomínate Stvoriteľa. Je možné v prírode nejakým spôsobom nahmatať „otlačky jeho prstov“?

V hociktorom časovom intervale roka alebo dňa, na každom kroku pri prechádzke prírodnými zátišiami možno všetkými zmyslami zreteľne vnímať na úžasnom diele prírody zrkadlenie Stvoriteľa. Niet väčšej nádhery a väčšieho zázraku na tomto našom pozemskom svete, než je príroda. Geniálny Stvoriteľ mal všetko pri stvorení pozemského sveta dokonale premyslené do posledného detailu. Každý rastlinný a živočíšny druh je tu teda pre človeka a nie človek pre tieto prírodniny. Nijaká, ani tá najnenápadnejšia rastlinka, žiadny, ani ten zdanlivo bezvýznamný živočích tu na zemi nie sú zbytočné alebo niečo navyše, čo tu nie je potrebné. Živočíšny druh Homo sapiens, ako najcitovejší a najuvedomelejší obdivovateľ priam nadprirodzených krás a scénok v zátišiach prírody, by sa mal všemožne snažiť prírodu – darkyňu a nositeľku všetkého pozemského života – spoznávať, milovať a chrániť…

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Vnímanie voľným okom postačuje človeku na to, aby pri pozorovaní prírody nevychádzal z úžasu nad nadprirodzenou krásou jej prelestných zátiší, rozmanitosťou prírodnín i fascinujúcimi javmi, ktoré sa na jej scéne odohrávajú v časovom horizonte dňa a roka podľa odvekého rozvrhu stanoveného Stvoriteľom.

Akým spôsobom je možné z prírody čerpať, ale ju nevyčerpať?

Všetko neživé a živé stvoril dobrotivý Boh pre nás ľudí, aby sa nám tu na zemeguli dobre žilo. Tento veľký poklad, ktorého hodnotu nemožno vyčísliť v nijakej mene, zveril Stvoriteľ do opatery nám ľuďom. Je teda na každom z nás, aby sme si tento jeho prenesmierny dar všímali, vážili a všemožne ho aj chránili.

Berieme dnes prírodu vážne? Berieme na ňu ohľad?

Správanie sa ľudí k prírode nie je vonkoncom také, aké by si naša živiteľka zaslúžila. Príroda je od Stvoriteľa pre človeka darom, no mnohí z nás sa k nej správajú macošsky. Niektorí si myslia, že im patrí všetko a že si z nej môžu vziať, čo len chcú, koľko chcú a kedy chcú. Iní zasa pytliačia na vzácne druhy živočíchov či trhajú chránené druhy rastlín. Podaktorí sa neboja zájsť si k lesnému potôčiku a tam si poumývať auto v mylnej domnienke, že to prírode a ani im neublíži.

Je na každom z nás, aby sme sa k prírode – tomuto vzácnemu Božiemu daru –správali citlivo a vzali si vždy z nej len toľko, koľko nevyhnutne potrebujeme, aby v jej zátišiach zostalo vždy dostatok pre založenie nových pokolení. Veď kedysi Noe zachránil pred potopou po jednom páriku z každého druhu. Zachránil ich pre nás, aby sme poznali všetko, čo stvoril Pán. Našou povinnosťou, ktorej sa nemôžeme zriecť v prospech niekoho iného, je zachovať prírodné bohatstvo v jeho rozmanitosti  pre budúce generácie.

Ako žiť v súlade s prírodou v dnešnom modernom svete? Ide to vôbec dokopy?

Ide. V záujme vlastnom, ale obzvlášť budúcich generácií, by ekologické cítenie každého z nás malo byť na takom stupni, aby sme existenciu života na našej planéte chápali ako najväčší zázrak. Ak sa každý stotožní s takýmto ponímaním našej existencie, potom nám nebude ľahostajné, že v potoku, kde sme sa my ako deti kúpavali, sa už naše ratolesti čľapkať nemôžu. Že trávnik, kde sme my hrávali futbal, sa zmenil na nepoznanie – na smetisko. Čo keby sme aspoň jeden deň v roku nechali dýchať stromy a nie autá, vyčistili najbližšie okolie alebo potôčik, zasadili strom.

Ako prežiť bežný deň tak, aby sme sa správali šetrne voči prírode?

V protokole svojho každodenného správania mať na zreteli dodržiavanie nikde vo svetských zákonoch nepísaného ekologického desatora:

  1. Prechovávam k našej živiteľke matičke Zemi patričnú úctu?
  2. Som vďačný Pánu Bohu za dary prírody?
  3. Poznám dostatočne zátišia vnašej prekrásnej slovenskej Záhrade Eden? Viem sa potešiť z výletu či dovolenky u nás doma, alebo hľadám uspokojenie iba v exkluzívnych destináciách za hranicami svojej domoviny?
  4. Záleží mi na tom, v akom stave sa nachádza okolie môjho bydliska, dediny či mesta? Zušľachťujem alebo znečisťujem životné prostredie vo svojom okolí?
  5. Som skromný v nárokoch na neobnoviteľné i obnoviteľné prírodné zdroje? Viem dostatočne šetriť elektrinou, plynom, vodou…?
  6. Minimalizujem a separujem dostatočne odpad v domácnosti a na pracovisku? Neplytvám zbytočne potravinami aprírodnými surovinami?
  7. Viem byť nápomocný prírode, keď to potrebuje? Som ochotný zúčastniť sa ako dobrovoľník na čistení lesného parku, rieky…?
  8. Mám dostatočne citlivo nastavené ekologické svedomie, ktoré mi bráni vpáchaní environmentálnych prehreškov? Pociťujem vo svojom vnútri zábranu, aby som nevysypal domový odpad do prírody či neumýval auto v horskej bystrine?
  9. Pestujem usvojich detí od útleho veku vhodnými metódami ekologické cítenie? Som pre ne v tomto smere ja dobrým príkladom?
  10. Správam sa k prírode a jej obyvateľom v súlade s Božou vôľou? Prosím pred zamýšľanou činnosťou v prírode opožehnanie od Stvoriteľa?

Čo nás môže príroda naučiť? Čo naučila vás?

Všetkému, čo potrebujeme k správnemu životnému štýlu, aby naša pozemská púť napokon vyústila do večného prebývania v nebesiach. Scenáre života, ktoré režisér Stvoriteľ napísal prírodninám, ma naučili pokore, skromnosti, obetovaniu sa druhým…

Máte pre nás nejaký tip na jedno krásne miesto, ktoré sa určite oplatí navštíviť?

Náš chotár pod majestátnym Čiernym kameňom, ktorý je pre mňa odmalička vysnívanou Božou Záhradou Eden…



Komentáre