Misionár Peter Kučák: Nie je nič radostnejšie, ako keď sa hriešny človek pretvorí vďaka Božiemu milosrdenstvu

Otec Peter Kučák je rodákom z Čadce. Je prvým slovenským misionárom, ktorý vstúpil do Kongregácie misionárov lásky, ktorú založila Matka Tereza. Zo Slovenska odišiel pred vyše dvadsiatimi dvoma rokmi, aby sa mohol naplno venovať ľuďom na okraji spoločnosti. Ponúkame vám rozhovor o jeho misionárskej činnosti, o stretnutí so svätou Matkou Terezou a Božom milosrdenstve.

Otec Peter, ste prvým slovenským misionárom, ktorý vstúpil do Kongregácie misionárov lásky. Akým spôsobom vás sem Pán Boh zavolal?

Moje povolanie sa zrodilo v mojej rodine. Moji rodičia žili svoje manželstvo duchovne, teda životom každodennej modlitby doma, vo farnosti, čo sa prenášalo i do vzťahov v práci, k ľuďom a celkovo i v sociálnom živote.

Ako deti sme boli súčasťou tohto spôsobu života. Skôr, ako sme zapli televízor na večerné správy či film, pomodlili sme sa všetci spolu ruženec, videl som rodičov stáť v rade na pravidelnú spoveď i na sväté prijímanie. Miništroval som už od útleho veku.

Keď teda prišla Matka Tereza do Čadce v roku 1990 a nechala tam svoje štyri sestričky misionárky lásky, aby zdieľali medzi nami život modlitby a služby, moje srdce bolo pripravené povedať Bohu „áno“, lebo bolo očarené jednoduchosťou, úprimnosťou a neuveriteľnou radosťou sestier, ktoré žili životom modlitby a služby tým najchudobnejším. Vlastne som v živote sestier, s ktorými som spolupracoval, videl to, čo som už dávno žil doma vďaka príkladu a výchove mojich rodičov.

 

V Ježišovom výkriku na kríži: „Žíznim!“, je zahrnutý celý rozmer vášho rehoľného spoločenstva. Po čom najviac žíznia, túžia ľudia, ku ktorým prichádzate?

Stačí povedať „človek“ a vynorí sa túžba byť milovaný. Dôstojnosť každého človeka sa prejavuje práve v neuhasiteľnej túžbe byť milovaný a milovať. Táto túžba je neuhasiteľná preto, lebo čím viac zakusujeme lásku, tým viac sme po nej smädní a chceme sa s ňou podeliť v službe, milovať iných konkrétnym spôsobom.

Matka Tereza by to povedala tak, že keď je človek hladný, kúskom chleba utíšite jeho hlad, keď je „hladný“ po láske, dáte mu Ježiša, dáte mu Eucharistiu.

 

Pôsobili ste už v mnohých krajinách, napríklad v mexickej Tijuane, v Guatemale, boli ste aj v Ríme a teraz ste v Afrike. Na týchto miestach ste sa stretávali s najrôznejšími životnými príbehmi ľudí. Táto práca je pre vás určite psychicky a fyzicky veľmi náročná. Kde čerpáte silu?

Keď strácam trpezlivosť so sebou samým, chudobnými, alebo keď pociťujem stres a úzkosť – a niekedy i bezmocnosť –, viem, že sa musím viac modliť. Pred Bohom a v jeho prítomnosti sa nechám ním „niesť“ a otvorím mu svoje srdce – ubolené, unavené, trápiace sa – a Ježiš mi otvorí to svoje. Matka Tereza nám hovorila, že ak chceme lepšie slúžiť, potrebujeme sa viac modliť. A modlitba je byť v prítomnosti Boha a nechať ho, nech nás vyprázdni a naplní sebou samým, svojou láskou.

Ďalšou posilou je moja komunita. Tu vedieme úprimný dialóg, vzájomne si pomáhame a ťaháme za rovnaký koniec povrazu. Veľmi to pomáha, keď sa môžem úprimne otvoriť pred mojím spolubratom a on má pre mňa čas, pochopenie a radu. Nezanedbateľné sú i priateľstvá s niektorými ľuďmi, s ktorými sa môžem otvorene porozprávať v ovzduší vzájomnej dôvery a podpory.

 

 

MOJA MISIA A POSLANIE MA FORMUJÚ V ČLOVEKA, KTORÝM SOM DNES

Čo vám dáva táto práca do vášho života?

Žiť medzi chudobnými a slúžiť im je veľmi obohacujúce, no i náročne. Na jednej strane ich utrpenie, materiálne i duchovné, ich robí silnými vo viere, žičlivými, chápajúcimi a pokornými voči iným. Vždy sa je od nich čo učiť. Naši dobrovoľníci prichádzajú pomáhať a nakoniec pochopia, že živý kontakt s chudobnými im zmenil život.

Na druhej strane, chudoba je ako veľký oceán, ktorý nás môže pohltiť. Matka Tereza raz povedala jednému reportérovi, že cieľom jej života je byť kvapkou Božej lásky v mori ľudského utrpenia. Moja misia a poslanie ma formujú v človeka, ktorým som dnes, lebo ide o vzťah v prvom rade s Bohom a potom s ľuďmi okolo mňa. Boh a oni stvárňujú môj život.

 

Z vašich misionárskych ciest máte určite množstvo príbehov. Môžete spomenúť aspoň tie najzaujímavejšie?

Keď som kráčal po jednej z ulíc Nairobi, pribehlo ku mne vysmiate dievčatko. Niečo mi ukázalo a odbehlo. Zrýchlil som krok, aby som  ju nestratil z očí. Zastavila sa pri jednom jednoduchom prístrešku. Prihovorila sa mi jej teta a povedala mi, že dievčatko sa volá Mária Prudence a je hluchonemá. Keď mala dva roky, zomrela jej mamička a odvtedy žije s ňou, sestrou jej mamy. Neskôr som toto dievčatko viac spoznal. Naučila ma vnímať okolie a vidieť maličkosti, ktoré som predtým nevnímal a nevidel.

 

Čo ste sa od nej napríklad naučili?

Naučil som sa od nej, že nedostatok vôbec nie je prekážkou žiť život radosti a vychutnávať si ho naplno. Mária Prudence je totiž známa všetkým na okolí a to je výnimočné, keď hovoríme o labyrinte ulíc veľkomesta. Hrá sa so svojimi rovesníkmi, je obľúbená medzi mladými a ostatní ju s chuťou pozorujú. Toto dievčatko, ktoré nepočuje a ani nikdy nevyslovilo jediné slovo, prekypuje životom a vnáša radosť a detinskú jednoduchosť do pochmúrneho, chudobou zaťaženého okolia.

Keď „hovorí“ o mne, zloží ruky v modlitbe a pozdvihne oči k nebu. Vtedy mi jej adoptívna mama telefonuje a posúva odkaz: „Mária Prudence sa pýta na teba, kedy sa znova zastavíš.“ Komunikácia čistého srdca je veľkým prínosom pre dnešnú dobu.

 

Čo konkrétne v Afrike robíte?

Žijem spolu s ďalšími troma kňazmi a niekoľkými bratmi vo formácii v blízkosti Madare Slamov v Nairobi. Pomocou našich laických spolupracovníkov a dobrovoľníkov z Európy, vrátane Slovákov, slúžime materiálne i duchovne tým najchudobnejším. Podávame jedlo pre bezdomovcov, chlapcom z ulice, deťom a mladým školského veku. Tiež duchovne vedieme väzňov, navštevujeme chorých a veľmi biednych. Modlíme sa s nimi a vedieme ich k Bohu.

Matka Tereza nás učila kradnúť diablovi duše a naplniť ich Ježišovou láskou, teda pracovať na spáse a posvätení tých najchudobnejších z chudobných.

 

 

MILOSRDENSTVO BOHA JE JEHO PRÍTOMNOSŤ V NAŠEJ ĽUDSKEJ ÚBOHOSTI

Ako zvyknete sláviť nedeľu Božieho milosrdenstva na africkom kontinente?

Počas týždňa sa venujeme tým najchudobnejším podľa ich potrieb. Vnášame nádej a posilu cez malé gestá lásky. Každú nedeľu naši chudobní prichádzajú na našu misiu a modlia sa. Čítame Božie slovo, máme adoráciu a spev, ktorý je typický pre túto kultúru. Postupne ich pripravujeme na slávenie svätej omše. Chudobní sú Božími miláčikmi, ich komunikácia s Bohom a jeho milosrdenstvom je úprimná a pokorná, lebo sa dotýka ich hĺbky, bolesti a je vyjadrením túžby po dôstojnejšom živote.

 

Čo pre vás znamená Božie milosrdenstvo? 

Boží syn, ktorý sa stal človekom, má skúsenosť ľudského utrpenia, bolesti a chápe našu realitu. Nielenže sa s nami stotožňuje, ale nás učí počúvať v našej bolesti Otca. Milosrdenstvo Boha je teda jeho prítomnosť v našej ľudskej úbohosti. On ju počúva, kráča s ňou a pretvára ju v nás natoľko, nakoľko mu to dovolíme. Božie milosrdenstvo je vzťah vzájomnej prítomnosti Boha a človeka, ktorí vzájomne komunikujú a stretávajú sa na križovatke ľudskej biedy.

 

Ako kňaz ho veľmi často zakúšate najmä počas sviatosti zmierenia a určite môžete hovoriť o mnohých takýchto svedectvách…

Nie je nič radostnejšie, ako byť svedkom toho, ako sa človek skľúčený a ponorený do tmy hriechu pretvorí vďaka Božiemu milosrdenstvu, v človeka radosti a svetla. Nie je nič horšie, ako sa hriechom ukryť pred slnkom Božej lásky a nič krajšie, ako zakúsiť Božie odpustenie a páľavu Božej milosti v duši človeka zmiereného s Bohom. Matka Tereza nám hovorila, že najväčšia chudoba je duchovná chudoba cítiť sa nemilovaný, nechcený a odmietnutý – to je ovocie hriechu.

 

Prejdime tentoraz k svätej Matke Tereze. Ako jeden z mála Slovákov ste mali tú česť sa s ňou osobne stretnúť. Stalo sa to v roku 1990 v Čadci, keď tam prišla spolu so svojimi misionárkami lásky. Ako k tomuto stretnutiu došlo? 

Mal som vtedy osemnásť rokov, práve som maturoval. Spolu s mojím bratom Stanom sme miništrovali na svätej omši a modlili sme sa so sestrami potom, ako Matka Tereza odišla. Niet divu, že nás oboch zaujala jej rýdza, čistá, jednoduchá a láskavá prítomnosť. Môj brat nakoniec nasledoval svoje povolanie v šľapajach svätého Františka z Assisi a stal sa kapucínom a kňazom. Svätý František a svätá Matka Tereza sú si veľmi blízki v nasledovaní Krista.

Návšteva Matky Terezy a jej sestier v Čadci bola a je Božím darom a útechou pre Slovensko po štyridsaťročnej duchovnej devastácii komunistického režimu.

V živote som nevidel zhromaždených toľko ľudí, ako v máji 1990 pred kultúrnym domom. Svätú omšu slávil nitriansky biskup, otec kardinál Korec. Po jeho boku bol jeho celoživotný priateľ – biskup Pavol Hnilica, ktorý spoznal Matku Terezu v Kalkate, keď sprevádzal pápeža Pavla VI. na apoštolskej návšteve Indie. Stali sa blízkymi priateľmi a spolupracovníkmi hlavne pri evanjelizácii ex-komunistických krajín. Práve Mons. Hnilica priviedol Matku Terezu na Slovensko a do Nitry, keď padla železná opona. Ťažko bolo odhadnúť množstvo kňazov, ktorí koncelebrovali pri svätej omši.

 

Ako na vás zapôsobila, keď ste ju prvýkrát uvideli?

Matka Tereza bola útlej postavy. Jej zvráskavená tvár prezrádzala život lásky a služby obetovaný pre tých najchudobnejších. Vyžaroval z nej neuveriteľný pokoj a úcta. Keď sa pohrúžila do modlitby, všetko okolo nej utíchlo. Prihovorila sa zástupu silným, zvonivým hlasom. Bola stručná a vždy hovorila k veci. Jej život a jej posolstvo boli vždy Ježiš a jeho nekonečná túžba milovať každého človeka bezpodmienečnou, nežnou a milosrdnou láskou vyjadrenou Ježišovým výkrikom z kríža: „Žíznim.“ (Jn 19, 28)

 

 

 

Mali ste tú možnosť sa s Matkou Terezou rozprávať aj osobne?

Matka Tereza komunikovala viac svojím úsmevom a prenikavým pohľadom, než slovami. Asi je to ovocie Ježišovho päťdesiatročného mlčania v jej živote. Zvykla byť s ním v tichosti svojho srdca.

Moje najhlbšie stretnutie s ňou sa udialo v Tijuane v roku 1996. Matka Tereza obklopená množstvom ľudí rozdávala každému zázračnú medailu. Keď sa dostala ku mne, darovala mi prenikavý pohlaď. Cítil som, že sa pozerá do hlbín mojej duše. V tom okamihu som fyzicky nikoho nevidel a nič nepočul. Bol som úplne vtiahnutý do jej pohľadu. Matka v každom človeku videla Ježiša, ktorý túži byť milovaný. „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Mt 25, 40) Pre ňu bol každý človek stvorený k tomu, aby miloval a bol milovaný.

 

Čím vás najviac inšpiroval jej život? 

Nebola to v prvom rade jej práca či služba s tými najchudobnejšími, ale jej pohrúženie sa do tajomstva Božej lásky. Ježiš ju prosil, aby priniesla jeho svetlo tým, čo žijú v tme biedy a úbohostí, lebo tí najchudobnejší z chudobných nemajú nikoho, kto by im sprostredkoval jeho lásku. Matka Tereza nemilovala Ježiša a tých najchudobnejších na diaľku či slovami, žila ako oni a obetovala svoj život za nich. Život, ktorý s nimi zdieľala, bol život ukrižovaného Krista. On sám ju žiadal, aby sa zaodela chudobou a poslušnosťou kríža. Ježiš jej povedal: „V tvojom obetovaní sa ma budú chcieť poznať tí najchudobnejší z chudobných.“

Najviac ma teda inšpiruje jej úplná odovzdanosť a dôvera v Ježiša a jeho osobná láska k nej. Jeho lásku prežívala päťdesiat rokov v úplnej vyprahnutosti a tme. Bola tak blízko, tak intímne zjednotená s Ježišom – s Láskou –, že ju jeho svetlo oslepovalo.

 

 

V MATKE TEREZE MI BOH UKÁZAL ŽIVÉ EVANJELIUM

Čo vás na nej ešte inšpirovalo?

Svoje vnútorneé utrpenie spojila a Ježišovým a obetovala ho za spasú duší, tých najchudobnejších. Matka Tereza ma vedie k tomu, aby som sa i ja nechal milovať Ježišom taký, aký som. Jeho žízniaca láska ma premení v človeka, akého ma chce mať Boh. Ak teda vedome prežívam Ježišovu prítomnosť v mojom vnútri a žijem pre neho, dávam tým, ktorí ma obklopujú viac, lebo s nimi zdieľam samotného Ježiša.

 

Ako ste v roku Božieho milosrdenstva prežívali jej svätorečenie? 

Svätorečením Matky Terezy v roku 2016, v roku Božieho milosrdenstva, nám ju Cirkev predkladá ako sprítomnenie, konkretizáciu Božej lásky cez príklad jej života. Môžeme sa učiť od Matky sprítomňovať milosrdenstvo Boha medzi nami. Ona nám ukazuje, že svätosť je prístupná pre každého človeka; žiť život prepojený na Ježiša, robiť obyčajné veci s láskou k Ježišovi.

Svätosť je krájať zeleninu, upratovať, robiť si domáce úlohy, zašportovať si, alebo tráviť čas s deťmi – to všetko z lásky k Ježišovi. Stačí si uvedomiť, že sme neustále obklopení Božou prítomnosťou. Robiť rozhodnutia, konať pred ním a pre neho, z lásky k nemu, začínajú v kuchyni a pokračujú v prijímaní jeho tela v Eucharistii – Chlebe života a v jeho slove.

 

Modlíte sa a prosíte ju často o pomoc a príhovor? 

Modlitba je vzťah lásky s Ježišom v partii svätých. Matka Tereza v nebi neodpočíva, ale nás i naďalej vedie, chráni a vyprosuje nám milosti. Jej poslanie šíriť kráľovstvo Nepoškvrneného srdca Panny Márie v slumoch pokračuje cez nás, lebo sme nositeľmi rovnakej milosti – utišovať nekonečný smäd Boha po láske našich sŕdc a po dušiach.

 

Otec Peter, vaša misionárska činnosť je náročná, ale zato určite nesmierne požehnaná. Ste Bohu vďačný za to, že ste sa stali práve misionárom a môžete pomáhať ľuďom a slúžiť tak samému Kristovi? 

Už od  malička som túžil byť misionárom medzi americkými indiánmi a ako mladý muž som bol očarený životom kňazov. Potom Boh poslal do Čadce Matku Terezu, aby mi v nej ukázal živé evanjelium. Nasledovať Ježiša a byť mu verný nie je ľahké. Stal som sa kňazom a misionárom lásky, aby som prinášal Ježiša tým najchudobnejším. Po rokoch som pochopil, že to najdôležitejšie je patriť Ježišovi, venovať sa Ježišovi v modlitbe – a to ostatné príde samo. Húževnatosť a  vytrvalosť v povolaní, prinášať jeho spásu konkrétnym spôsobom v službe ľuďom, je dôsledok môjho žitia s Ježišom. Znakom pravosti povolania a pravdivosti života je obeta. „Pravá láska bolí“, hovorila Matka Tereza. To platí pre každého človeka v akomkoľvek povolaní.