TOP

Mobilománia

Nos nepretržite strčený do malej obrazovky, neprítomný pohľad, nervózna komunikácia. Ak stojíte vo dverách, alebo si aj prisadnete, načakáte sa. Závislosť od mobilu je niečo, s čím sa väčšina rodičov dnešných pubertiakov v ich veku nestretla – nebolo ako. No možno práve rady iných rodičov, ktorí rovnako zápasia o správny postoj a používanie mobilu, pomôžu vám ostatným.

Mobily u nás doma – obmedzili sme prístup na internet, konkrétne na ten-ktorý mobil, na dve hodiny denne – keďže deti argumentovali, že net potrebujú na úlohy a školské veci, ale neboli schopné samy si čas regulovať. Ale išlo hlavne o dve deti, druhé dve s tým problém nemali. Najmenší mobil nemá, starší ho dostali na 2. stupni ZŠ. Facebook majú tri staršie deti – študenti kvôli strednej/vysokej škole ako najrýchlejší spôsob komunikácie, nie sú pri ňom denne, ani hodiny. Ale uvítam inšpirácie, čím nahradiť toto lákadlo… Riešili sme to markantnejšie cez prázdniny, keď prázdninári prišli s mobilmi a bolo nenormálne, aby všetci čučali do mobilov – tam sme jednoducho povedali, že ak chcú tráviť prázdniny u nás, tak preto, aby tvorili vzťahy a boli spolu, nie aby si púšťali ešte aj pri pingpongu „hudbu“ z mobilov na dvore… Takže sme mobily „zatrhli“ úplne, prístup na internet po dohode cez počítač. My máme obrovskú výhodu v tom, že náš syn Štefan (20), úspešný programátor, sa ovládať vie a máme v ňom „spojenca“, od ktorého to aj tí mladší vezmú ľahšie ako od nás, rodičov. Práve on vie, ako to nastaviť na konkrétny mobil, aby som napríklad ja v izbe internet mala, ale na tých dvoch mobiloch aby pripojenie nebolo. Aj keď najradšej by som bola, aby deti mali mobily na telefonovanie ako ja, alebo vôbec. Aj v škole, kde mám krúžok Tvorivé dielne s deťmi prvého stupňa, vidím, že sú deti málo zručné, nevedia skladať z papiera ani stíhačku či parník… a ich najväčšou métou je byť youtuberom. Ale čo s tým – globálne, efektívne… neviem. A nie sme imúnni ani my dospelí – môj muž (podľa mňa) už prejavuje známky závislosti – bez mobilu ani na krok. Ale aspoň pri stole je u nás pravidlo, že mobily tam nepatria. O inej rodine viem, že tam otec vyzbiera pred večerou (obedom) mobily do košíka… Aspoň plus, že sa ešte spoločne stoluje.

Mária (46), päť detí, SZČO – momentálne na RD, inak teologička

 

Nie, moje deti nemajú mobily, nie sú na facebooku ani nečetujú. Ako bývalý zamestnanec telekomunikačnej spoločnosti som mal možnosť oveľa skôr pochopiť zdravotné riziká najmä pre deti a vyvíjajúci sa mozog. Riziká prevážili nad výhodami. Vyhol som sa týmto problémom a je mi dobre a mojim deťom tiež. Deti sú úspešné v športe, takže nie sú brané za outsiderov. Synovia sú bez mobilu mobilnejší! Mobily mať skrátka nebudú, vyriešené. Radšej bojovať o to, aby ich nemali, ako bojovať s mobilmi. Navyše je to nezdravé, nebudem podporovať žiarenie na deťoch. Až príde na to čas, mobil ako pracovný nástroj si osvoja veľmi rýchlo a budú mať už vyvinutý stabilizovaný mozog, nie mozog vo vývoji.

Anton (41), otec piatich synov, advokát, Šenkvice

 

V nedeľu majú deti zákaz používania mobilu. Počas týždňa, keď sú doma, mobil musí byť odložený na spoločnej poličke, kde sú mobily a použiť ich môžu až po dovolení, keď majú splnené povinnosti. Samozrejme, že deti skúšajú a mobil veľakrát zmizne z poličky bez opýtania. Musíme deťom pripomínať, že mobil treba dať na poličku a jednoducho kontrolovať. Cez týždeň je to náročné a nie vždy ideálne, avšak deti vedia, že čas na mobil je až po skončení povinností. Veľakrát som však ako stopovací pes, pretože pre deti je mobil zábava číslo jeden.

Nedeľu bez mobilu však rešpektujú bez problémov.

Miriam (41), tri deti, manažérka, Trnava

 

Máme stanovené hodiny, keď sa mobilný telefón a PC nepoužíva. Mám taký názor, že by sme to mali mať tvrdo nastavené – kto koľko môže byť na mobilnom telefóne na internete. Počítač máme doma jeden, a to v obývacom priestore, aj tak nám to vypĺňa veľa času. Zavedený máme taký postup, že po 19.00 sa siete nepoužívajú, ale deti samozrejme porušujú aj toto nariadenie, o ktorom sa často plamenisto rozprávame. Preto chceme, aby mobilné telefóny boli na nabíjačke mimo izieb detí. Ani to celkom nefunguje. Možno ich tak učíme narábaniu so slobodnou vôľou a povinnosťami. Deti nám ukážu, čo práve sledujú (až mi to lezie na nervy).

Slávka (40), päť detí, manažérka, Dunajská Lužná

 

Vyriešili sme to – naše deti nepotrebujú mobil. Zistili to samy po päťdňovom absťáku. Už ho nemajú a nechýba. Nečetujú, viac pracujú v záhrade, športujú. Sem-tam si ho vypýtajú, ale naša odpoveď znie: „Veď ho nepotrebuješ.“ Občas sa zahrajú na počítači a Xboxe. Aj u nás to začalo byť náročné, práve preto sme obaja radikálne zasiahli, v domácnosti je väčší pokoj bez tých mobilov, naozaj je to pre deti diablov nástroj. Modlím sa, aby sme im ich dali v správny čas, keď ich budú naozaj potrebovať… Aj do školy sme ich obrnili: na sprostú otázku: „…ty nemáš mobil?“ patrí parádna odpoveď: „Ty sa budeš liečiť (zo závislosti), nie ja!“

Mirka (43), štyri deti, prekladateľka tlmočníčka, t. č. na MD, Dolný Kubín

 

U nás si deti musia „zarobiť“ body (pomáhanie, upratovanie, prípadne absolvovanie súťaží, koncertov… Za tri body môžu byť na mobile/PC jednu hodinu.

Martina Habiňáková (40), štyri deti, zamestnankyňa Obecného úradu, Cífer

 

Našej rodiny sa to zatiaľ netýka, lebo strážime situáciu doma, máme presne vymedzený časopriestor pre túto techniku a web, s jasnými pravidlami a sankciami. Čiže o mánii a závislosti ešte nemusí byť reč. A pevne verím, že ani nebude. Ak dáme deťom šport, knihy, spoločenstvá a pravidlá používania s jasným časom. Napriek tomu sa nám u 11-ročného syna “podaril” neželaný účet vo výške 160,- eur za nevedomé nastavenie príchodu nevyžiadaných sms-iek. Následok: musí nám to splatiť prácou, ktorú mu dávame navyše, platíme mu za ňu a hneď tie peniaze aj berieme a odpisujeme mu ich z dlhu.

Alena (43), dve deti, učiteľka, Stupava

 

Áno máme problém s mobilom (skoro 13-ročný syn). Riešenie vidím aj v pevnosti zásad (napr. hodina denne, večer o 20.00 dať mobil preč z jeho izby). Vyžaduje to neustálu kontrolu, čo je aj pre mňa ťažké… Dávať mu náležité povinnosti, aby nadobudol zodpovednosť a radosť z dobre vykonanej práce. No a neustále sa zaujímať o neho – ale nie opičou láskou.

Katarína (46), šesť detí, vedúca školskej jedálne, Kaplna

 

Komentáre