Modlitba si vyžaduje cvik
Koľko úsilia a energie dáme do získania univerzitného diplomu? Koľko krvi, potu a sĺz pre úspešné získanie športovej trofeje? Koľko času a námahy do prípravy narodeninovej oslavy?
Ak dokážeme investovať toľko času, peňazí, emocionálnej a fyzickej energie do svetských vecí, nemali by sme sa o čosi viac venovať tomu najväčšiemu z umení, umeniu umení, a učiť sa modlitbe?
Svätý Alfonz de Ligouri, učiteľ cirkvi a zakladateľ rehole redemptoristov, nazval modlitbu kľúčom k spáse. Vybrali sme pre vás päť krokov, ako zdokonaliť osobnú modlitbu, rásť vo svätosti a inšpirovať k nej aj ostatných a takmer vždy prežívať pokoj a radosť.
- Odhodlanie
Najprv treba byť presvedčený o tom, že modlitba je pre život a spásu dôležitá. Svätý Alfonz to vyjadril takto: „Kto sa modlí, bude spasený, kto sa nemodlí, bude zatratený.“ Svätý Ján z Damasku definuje modlitbu ako „pozdvihnutie mysle a srdca k Bohu“. Spôsob, akým ju vysvetľuje svätý Augustín, je veľmi príťažlivý: „Keď sa človek dobre modlí, dobre žije; keď dobre žije, dobre zomrie; a keď dobre zomrie, všetko je dobre.“
Nakoniec ešte jednoduchá paralela – čím je vzduch pre pľúca, tým je modlitba pre našu dušu. Ak nieto vzduchu, aj smrť nastane rýchlo. Podobne je to aj s modlitbou: čím menej sa modlíme, tým ľahšie podľahneme pokušeniu, upadneme do smrteľného hriechu a stratíme Božie priateľstvo.
- Spoveď
Ak medzi nami a Bohom nevládne pokoj, ak nám svedomie čosi vyčíta, ak máme hriechy, ktoré ešte nie sú odpustené a nevyznali sme ich, zistíme, že zrazu sa nám s Bohom – priateľom rozpráva ťažšie. Ak zraníme priateľa, ospravedlníme sa, hľadáme odpustenie a návrat k dobrému vzťahu.
- Určiť si čas a miesto modlitby
Človek je tvor zvyku. Každodenne robíme isté veci v tom istom čase a na tom istom mieste. Najdôležitejšie je teda vypestovať si takýto návyk aj s modlitbou. Vďaka nemu dosiahneme spásu nielen seba, ale snáď aj mnohých ďalších.
Modliť sa môžeme kedykoľvek, kdekoľvek a za akýchkoľvek podmienok. No sú isté „hlavné“ časy modlitby. Ranná modlitba, modlitba pred jedlom, pred odchodom na výlet, poobedňajší rodinný ruženec a modlitba pred spaním. To sú tradičné časy modlitby.
- Svätá omša a sväté prijímanie
Najväčšou modlitbou vo svete je obeta svätej omše. Nedeľná omša je povinná, inak hrozí bolesť smrteľného hriechu. Ak však skutočne milujeme Krista, nemali by sme sa snažiť o nízke, ale o vysoké ciele. Najväčšie gesto a skutok, ktoré nás privedú do večného života, je byť na svätej omši a prijímať sviatosť oltárnu s horlivosťou, pokorou a veľkou dôverou. Aj anjeli na nebesách nám to závidia, pretože ani najvyšší z nich nemôžu prijať Ježiša skrz sväté prijímanie. Aké veľké privilégium sa nám dostalo!
- Hľadanie ružencovej Panny Márie
Panna Mária sa vo Fatime zjavovala od mája do októbra 1917. Počas každého svojho zjavenia nalieha, aby sme sa modlili svätý ruženec. Svätý Ján Pavol II. v diele Ruženec Panny Márie robí rovnako, a to z dvoch špeciálnych dôvodov – pre pokoj vo svete a pre dobro rodiny.
Otec Patrick Peyton, apoštol ruženca, sformoval tieto nesmrteľné príslovia: „Rodina, ktorá sa spolu modlí, ostáva spolu,“ a: „Svet, ktorý sa modlí, je pokojný svet.“ Rodina by si mala nájsť čas a miesto pre každodennú modlitbu ruženca. Nech otec, duchovná hlava rodiny, zavedie tento zvyk, spojí rodinu a pre spásu celej rodiny v modlitbe vytrvá.
Ak sa nám podarí zaviesť týchto päť pravidiel do osobnej modlitby, prinesieme hojnosť ovocia! Nech nás naša milostiplná Panna Mária inšpiruje k tomu, aby sme v modlitbe rástli každý deň.
Autor: Fr. Ed Broom, OMV