Modlitba zaneprázdnenej osoby
Čo možno poradiť ženatým kňazom v aktívnej pastorácii.
Ide o typ modlitby, ktorú by som vás chcel naučiť počas tohto duchovného sústredenia. Nazývam ju „modlitba zaneprázdnenej osoby“. Ide o spôsob modlitby vhodný pre kňazov, ktorí nie sú mníchmi, sú zaneprázdnení pastoračnou službou a administratívou farnosti a navyše sa musia starať o rodinu. Tento druh života je veľmi podobný tomu, ktorý žijem ako jezuita, a je to typ modlitby, ktorú som sa naučil praktizovať medzi mnohorakými povinnosťami svojej práce. Hoci sú zasvätení mníšskemu ideálu vo východnom zmysle vzdelaných pravoslávnych mníchov a sú zamestnaní v cirkevnej práci, jezuiti vedú intenzívny aktívny život vo svete. Vízia v pozadí, zdedená po našom zakladateľovi svätom Ignácovi z Loyoly (1491 – 1556), je taká, že len Boh môže zachrániť svet, no Boh si zvolil používať nás ako nástroj svojej činnosti. Jedna z mojich obľúbených modlitieb, ktorú napísala svätá Terézia z Avily (1518 – 1582), súčasníčka svätého Ignáca, dokonale vyjadruje túto víziu:
„Kristus teraz nemá telo, ak nie tvoje… Sú to tvoje oči, cez ktoré sa má Kristov súcit pozerať na svet, sú to tvoje nohy, ktorými sa prechádza, konajúc dobro, sú to tvoje ruky, ktorými nás teraz požehnáva.“
// Čítajte celý text //