TOP

Môj Boh verzus boh šoubiznisu

Áno, aj môj Boh je iný ako ten, ktorého predstavili v dokrútkach pri odovzdávaní cien OTO. Ale nestačí povedať, že taký nie je. Dôležité je vedieť a pomenovať aj to, akým ten môj (a náš) Boh je. Ako znie moje vyznanie v kontraste s tým, čo bolo predstavené počas sobotňajšieho večera?

Môj Boh ma netrestá a neženie do výkonu, stresu, uponáhľanosti, ale ponúka mi oddych pri ňom a potešuje ma.

Môj Boh je neprestajne prítomný vo všetkom, neberie si dovolenku a neodchádza preč.

Môj Boh je všadeprítomný, nie je niekde „tam hore“, ale prebýva (aj) v mojom srdci, sviatostiach, všetkom, čo s láskou stvoril a s láskou udržiava.

Môj Boh je ten, ktorý stvoril všetkých a všetko, v čom žijeme, on je toho pôvodcom a nikto nie je jeho tvorcom.

Môj Boh je pokorný (neváha ani umyť nohy), štedrý, spravodlivý i milosrdný – vonkoncom nie panovačný, márnivý a nespravodlivý.

Môj Boh nerozmýšľa nad tým, ako by si zo mňa vystrelil, nerobí veci „len tak z nudy“, ale z lásky a vždy s istým zámerom – a tým je spása mojej duše.

Môj Boh si nepotrebuje získavať moju pozornosť, hoci po mne túži. Vie, že ho potrebujem, ale necháva mi slobodu a galantne ma priťahuje lanami svojej lásky.

Môj Boh nie je ten, ktorý „nevie, čo od dobroty,“ a tak vymýšľa veci, aby som nebola spokojná a šťastná. Práve naopak – chce, aby som bola šťastná, ba čo viac – aby som bola svätá.

 

 

Môj Boh a jeho zákony nie sú nezmyselné, ale všetky do jedného dávajú zmysel a sú pre dobro a spásu mojej duše.

Môj Boh nemá plný kalendár, do ktorého by som sa musela „vopchať“, ak si chcem získať jeho pozornosť. Môžem prísť vždy, všade, akokoľvek.

Môj Boh nie je otrávený z mojich modlitieb (a už vôbec ich neignoruje), ale teší sa im a rád ich počúva. Neotravujú ho ani moje prosby, slová či slzy.

Môj Boh mi rád udeľuje svoje požehnanie a rád ním na mňa „plytvá“. Nedáva ho v štýle „abrakadabra“, ale často ma ním napĺňa.

Môj Boh sa pri mne nepozerá na hodinky a neposiela ma preč, že už má inú robotu.

Môj Boh má zmysel pre humor, ale zďaleka nie je ironický, sarkastický a výsmešný.

Môj Boh nie je tvrdý, ale jemný, nachádzam ho v jemnom vánku a tichu.

Môj Boh nie je ten, ktorého ľudia „nebavia“. Nemá ľudí „plné zuby“. Je ten, ktorý ma nesmierne miluje a má vo mne zaľúbenie.

Môj Boh je vášnivý, horlivý, milujúci, zanietený – nie znechutený, znudený.

Môj Boh síce neraz pôsobí skryto, ale nebojí sa toho, že ho ľudia spoznajú – práve naopak, teší ho, keď sa tak stane.

Môj Boh je nemenný, stály a verný.

Môj Boh je ten, ktorému nemusím vravieť zo strachu: „Dobrý deň,“ ale pristupujem k nemu ako dcéra k svojmu Otcovi.

Môj Boh odo mňa nevyžaduje, aby som si jeho lásku zaslúžila, ale dáva mi ju preto, že ma miluje, som jeho milovanou.

Môj Boh nerobí súťaž o to, kto si jeho pozornosť a dary viac zaslúži. Nerobí z nás konkurentov, ale bratov a sestry. Pred mojím Bohom sa nemusíme predbiehať, kto si jeho lásku uchmatne skôr.

Môj Boh ma neposiela preč, nedrží si odo mňa odstup, ale dovolí mi byť mu blízko – v intimite s ním.

Môj Boh nerozdeľuje mňa a mojich blížnych, ale spája nás v láske a jednote.

Môj Boh nikdy nemá dosť počúvania mojich rečí. Nekričí: „A dosť!“ Hoci to už všetko vie, chce to počuť od mňa. Lebo rád počúva môj hlas a je rád, keď som mu blízko.

Môj Boh sa nevyvyšuje, ale naopak, upokoruje – hoci je všemohúci, najvyšší a mocný.

 

 

Môj Boh sa mi nevyhráža, ale neraz ma usvedčuje z mojich hriechov – no zároveň mi dáva riešenie.

Môj Boh sa mi nevysmieva a neposudzuje ma napríklad podľa môjho výzoru či vlastností – veď ma predsa takú stvoril.

Môj Boh nevymieňa úlohy, ale každému – aj mne – zveril jedinečné poslanie. A naplniť ho môžem len ja.

Môj Boh nie je sudička, ktorá predurčuje môj život.

Môj Boh nie je kúzelník, ale pozýva ma k spolupráci a teší sa na večnosť so mnou.

Môj Boh nevyžaduje môj (duchovný) perfekcionizmus, ale úprimnosť, pravdu a život v láske, službe mojim bratom a sestrám.

Môj Boh klope na moje srdce, či ho vpustím. Nemusím búchať na jeho bránu, aby si ma všimol.

Môj Boh neháda, kto som, čo si myslím, ale pozná ma – ešte skôr, ako som sa počala v lone svojej matky.

Môj Boh nebagatelizuje hriech, ale poslal svojho Syna, aby zaň zomrel na kríži a má pre mňa vždy riešenie – sviatosť zmierenia.

Môj Boh mi vo sviatosti zmierenia nehovorí na moje hriechy: „Za toto príde Boží trest!“ ale „Ja ťa rozhrešujem…“

Môj Boh mi na moje opakované (ťažké) hriechy, zlyhania, slabosti nehovorí: „No tak na dnes už hádam stačilo,“ ale „Odpúšťam ti zas a znova.“

Môj Boh ma v spovednici nečaká znechutene a otrávene, ale víta ma s radosťou a nemôže sa dočkať, kedy už prídem a bude ma môcť objať ako márnotratnú dcéru.

 

 

Môj Boh ma nikdy nepošle preč, že teraz rieši niekoho iného a ja mám počkať v rade.

Môj Boh mi nikdy nepovie: „Rýchlo, rýchlo, o chvíľu mám tenis!“ ale dáva mi svoju nekonečnú a ničím nerušenú prítomnosť.

Môj Boh nie je ľahostajným terapeutom, ale skutočným lekárom môjho ducha, duše i tela.

Môj Boh sa nevysmieva z môjho strachu, ale hovorí mi: „Neboj sa, ja som premohol svet!“

Môj Boh je ten istý včera, dnes i naveky – nerozmyslel si to a neprestal byť Bohom a nemení svoju podobu.

Môj Boh ma nesmierne miluje. Osobne, hlboko, vášnivo, totálne.

Môj Boh je skutočne dobrý Boh!

Náš Boh je len jeden, ale má skutočne mnoho prístupov k našim srdciam.

Koľko nás je, toľko je jeho ciest k nám.

A aký je tvoj Boh?

 

 

 



Komentáre