Môj deň s anjelom strážnym

Môj deň s anjelom strážnym
„Anjeličku, môj strážničku, sadnime si na lavičku. Už ťa asi krídla bolia, lietaš so mnou dookola, strážiš si ma, chrániš si ma…“ píše v jednej básni Milan Rúfus.

Môj anjel strážny, ako ma sprevádzaš uprostred mojich všedných i nevšedných dní? V radosti či trápení? Si tu stále? Veď ťa nebadať…

Áno, viem, že si mojím ochrancom i sprievodcom, ale priznávam, že často na to zabúdam. Málo ťa prosím o príhovor u Boha. Nechávam ťa zabudnutého v detskej izbe a zakliesneného medzi hračkami, s ktorými sa už dlhé roky nehrám. Hodíš sa vôbec do môjho dospeláckeho života?

Anjeličku, môj strážničku, odriekala som v detských modlitbách. Tentoraz ťa už oslovujem bez zdrobnenín, ale túžim s rovnakou vrúcnosťou. Hoci som z detských modlitbičiek už vyrástla, potreba anjela strážneho sa nezmenila.

Opakujem si prísľub žalmu, že kto pod ochranou Najvyššieho prebýva, toho on svojimi krídlami zacloní a ja sa môžem uchýliť pod jeho perute. Lebo Pán dá príkaz svojim anjelom o mne, aby ma strážili na všetkých mojich cestách (Ž 91).

Nepoznáš moje myšlienky a to, čo sa odohráva v mojej mysli. Napriek tomu ma vedieš k svätosti, neúnavne pozorujúc vonkajšie okolnosti, ktoré sa odohrávajú okolo mňa. Viem, že si veľmi inteligentný a si odborníkom na pozorovanie toho, čo sa deje. Umenie pozorovať je ti skutočne vlastné.

Ale stále je tu istý spôsob, akým ťa môžem pustiť aj do toho, nad čím premýšľam a čo prežívam – keď ti o tom rozprávam. Keď sa modlím k tebe, svojmu anjelovi strážcovi. A tak ti vlastne pomáham v tvojej misii – chrániť ma a priviesť k večnému životu.

OSOBNÁ MYŠLIENKA, KTOROU MA OSLOVUJE BOH

Neraz ťa však nepoznám, no pomáhajú mi v tom svätí – ktorí ma do večnosti predišli – tým, čo o tebe povedali, lebo s tebou prežívali svoj život. „Nezabudni, že strážny anjel, ktorý je stále s tebou, ťa nikdy neopúšťa, a to aj bez ohľadu na to, či robíš zlé skutky,“ povedal Páter Pio. „Ak si pokúšaný, volaj k svojmu anjelovi strážnemu. Chce ti pomôcť oveľa viac, ako ty dokážeš pomôcť hocikomu. Ignoruj diabla a neboj sa ho. Trasie sa a uteká pri pohľade na tvojho anjela strážneho,“ pridáva sa k nemu don Bosco. Či do tretice slová Jána Máriu Vianneyho, ktorý tvrdil aj to, že spisuješ všetky moje dobré skutky, nie ako diabol, ktorý robí opak: „Kiežby sme videli radosť nášho anjela strážneho, keď nás vidí bojovať s našimi pokušeniami.“

Spomínam si aj na to, čo povedal pápež Benedikt XVI., že si osobnou myšlienkou, ktorou ma oslovuje Boh. Nie výnimočne, ale neustále. Si jeho prostredníkom a usmerňuješ moje dni pôsobením Božej milosti. Môžem ťa vo svojom dni nachádzať. No niekedy nie som ochotná počúvať ťa. A neviem ťa ani „vidieť“.

Možno aj v tých chvíľach, keď prechádzam cez cestu a „niečo“ ma núti, aby som spomalila a nevykročila. A vzápätí popred mňa veľkou rýchlosťou preletí iné auto, ktoré by mi mohlo ublížiť. Alebo keď mi vnukáš, že mám ísť tam a tam, urobiť to a to – čo sa stáva prostriedkom pre pomoc i cestu k nebu mne i mojim blížnym. Upozorňuješ na nebezpečenstvo, ktoré si neraz nevšimnem. Uznávam, že občas utekám životom či šoférujem rýchlejšie ako ty, ale chcem sa zladiť s tvojou rýchlosťou. Nepredbiehať. Dýchať vôňu neba.

Alebo ťa zvyknem prosiť, aby si mi pomohol ráno vstať včas, a vtedy sa to skutočne stane a ja sa zobudím ešte pred prvým budíkom. Pod tvojou ochranou sa učím vidieť, že aj moje chyby môžu mať v pláne spásy svoje miesto a neraz sú prostriedkom k tomu, aby sa udialo niečo, čo by sa bez nich nikdy nestalo – v pomoci druhým, mne samej, na ceste (k) svätosti. Iste, nevedieš ma k hriechu, ale – keďže tvojím dobrým učiteľom je sám milosrdný Boh – k milosrdenstvu samej so sebou, s mojimi slabosťami.

 

Môj deň s anjelom strážnym

 

BOJUJE ZA MŇA NEBO

Ale čo je v tom celom najdôležitejšie? Aby si ma, anjel strážny, ochraňoval tak, aby som utekala životom bez jediného škrabanca, až do stovky? Nie, vôbec nie.

Hoci aj v ochrane môjho fyzického života (či života ľudí okolo mňa) máš záľubu, tvojou hlavnou náplňou práca je starostlivosť o moju dušu – večnú spásu. Aby som, ako som odriekala večer čo večer počas detských rokov, viedla život Bohu milý. Skutočne. Dennodenne. Verne. Pomáhaj mi vo vernosti, nasledovaní Krista do posledného dychu. Ukazuj mi, ako za mňa bojuje nebo. Prepožičiavaj mi nebeský pohľad, v ktorom mnohé veci strácajú zmysel a iné ho, naopak, naberajú.

Anjeličku, môj strážničku, ako „veľká“ dospeláčka ťa prosím – buď mi vždy na pomoci! Až do neba!

Viera+

Najnovší podcast+

Invalid Date

0:00