Moje túžby, tvoje činy
Martina Mackovjaková, manželka gréckokatolíckeho kňaza, mama štyroch detí a študentka psychológie
Veď je to samozrejmosť. To mal čakať. Po toľkých rokoch to snáď ani nemusím hovoriť. Malo by mu to dôjsť samé.
A ešte všelijaké iné podporujúce frázy mi behali hlavou. Bola som si istá, že to, čo sa odohráva vo mne, je môjmu manželovi úplne jasné a na základe toho aj prispôsobí svoje činy. Bola som si istá, že to, čo sa odohráva vo mne a čomu ani ja sama nerozumiem, má on už dávno načítané a aj sa už stihol zariadiť. O to viac ma prekvapovali situácie, kedy som frustrovaná impulzívne kričala a on iba nemo pozeral…
Áno, po niekoľkých rokoch manželstva sa dá očakávať, že úroveň vzájomného napojenia sa je omnoho vyššie, ako to bolo na začiatku. Že sa dvaja poznajú tak, že vedia do veľkej miery predvídať. Majú skúsenosti a spolužitie ich naučilo, aké sú ich vzájomné potreby. Následne ich napĺňanie ide ľahko a všetci sú spokojní. A možno ani nie.
Presvedčil ma o tom čas po narodení nášho štvrtého dieťaťa. Bola som pod ťarchou všetkých druhov emócií, príjemných aj nepríjemných. Doliehal na mňa ten špecifický druh zodpovednosti, ktorý cítite iba pri vlastnom bábätku. Doliehali na mňa nezodpovedané otázky, či na toto všetko mám, či sa dokážem postarať, dobre postarať. Dobre vychovať a pritom nezabudnúť na staršie deti, manžela, seba,..
A do toho všetkého moje očakávania či túžby, ktoré neboli naplnené. Mala som pocit frustrácie a zabudnutia. Častokrát možno opustenosti a nepochopenia. Vôbec to však nebolo tým, že by bol môj manžel neochotný sa na mňa napojiť, počúvať ma a napĺňať moje potreby. Bolo to tým, že ja sama som nevedela tieto veci pomenovať. Automaticky som očakávala, že to už musí vedieť. Nemusím sa opakovať, lebo toto sme už zažili. Ale človek sa mení. Môže zažívať tú istú situáciu viackrát (narodenie dieťaťa alebo aj čokoľvek iné), no jeho prežívanie, potreby a očakávania sa môžu veľmi líšiť.
Jediná cesta, ako sa nestať frustrovanou osobou, je zasa raz hovoriť o tom, čo sa vo mne deje, čo potrebujem a čo zasa vôbec nie. Nebáť sa odmietnutia a dovoliť, nech je moja najbližšia osoba ešte bližšie.