Morálny teológ Michal Vivoda: Ak umelá inteligencia slúži pravde a láske, je pomocníčkou. Ak ich nahrádza, je to problém

Technológia umelej inteligencie už preniká do takmer každej oblasti nášho života. AI vstupuje aj do jedného z najosobnejších a najtradičnejších priestorov – do sféry viery a náboženstva. Môže však byť viera a duchovná múdrosť zredukovaná na algoritmy a dáta? Odpovede na tieto otázky nám v rozhovore poskytol morálny teológ Michal Vivoda.

Čo je vlastne umelá inteligencia?

Zjednodušene môžeme povedať, že umelá inteligencia je prepracovaný softvér, ktorý vykonáva operácie a úlohy, na ktoré by bol inak potrebný ľudský rozum. Umelá inteligencia je technológia, ktorá učí stroje správať sa inteligentne bez toho, aby rozumeli tomu, čo robia.

Čo všetko dokáže?

„Učí sa“ zo skúseností zhromažďovaním dát, dokáže rozpoznávať texty, obrazy, zvuky. Robí rozhodnutia na základe štatistík a dát. Nedokáže však premýšľať a „nerozumie svetu“, nemá vedomie ani emócie. V praxi ide o programy, ktoré analyzujú obrovské množstvá dát, hľadajú v nich vzorce a na ich základe robia záverečné výstupy. Čím viac dát, tým „lepšie“ výsledky.

Kde všade ju dnes môžeme používať?

Dnes už AI robí veľkú časť mentálnej práce, ktorú sme ešte nedávno považovali za výlučne ľudskú. Efektívne dokáže pracovať s jazykom, tvoriť a upravovať texty, prekladať, viesť rozhovory. Dokáže „vidieť a počuť“, tým myslím napríklad rozpoznávanie tvárí, predmetov, či analyzovanie snímok zobrazovacej techniky v medicíne. Môžeme povedať, že má schopnosť predpovedať na základe štatistických údajov správanie zákazníkov alebo nálady respondentov. Generuje obrázky, videá, hudbu, navrhuje dizajny. Významne sa používa v logistike a optimalizácii rôznych riadiacich systémov.

AI dnes robí rýchlo, lacno a vo veľkom to, čo ľudia robia pomaly, draho a jednotlivo. Keďže je taká prelomová, tak z nej majú mnohí veľmi často oprávnene obavy. Nesmieme však zabúdať na to, že AI sa môže pomýliť v spracovaní a vyhodnocovaní dát.

O umelej inteligencii hovorí aj dokument Antiqua et nova. O čom je?

Tento dokument, ktorý vydalo nedávno Dikastérium pre náuku viery v spolupráci s Dikastériom pre kultúru a vzdelanie, sa zameriava na antropologické a etické problémy, ktoré sprevádzajú fenomén umelej inteligencie. Pápež František nazval nástup umelej inteligencie epochálnou zmenou, pretože si uvedomoval, že AI ovplyvňuje dianie prakticky na celom svete a v každej oblasti ľudského života. Sami môžeme vidieť, akým spôsobom ovplyvňujú technológie naše medziľudské vzťahy, náš vzťah k informáciám, pravde.

Ako konkrétne nás technológie ovplyvňujú?

Vytráca sa schopnosť kritického myslenia. Dnes už príliš veľa ľudí, hlavne staršie generácie, nedokáže rozpoznať pôvod videí alebo textov, pretože sa už takmer nedá rozoznať, či ich vytvoril človek. Na jednej strane je nevyhnutné minimalizovať riziká a predchádzať škodlivým vplyvom, na druhej je treba zabezpečiť, aby AI slúžila človeku k jeho prospechu a spoločnému dobru.

Dokument tiež hovorí o tom, aké sú špecifické a nenapodobiteľné ľudské vlastnosti, čím je človek neopakovateľný, jedinečný a nenahraditeľný. To považujem za zvlášť dôležité, pretože určite všetci môžeme aj v našom najbližšom okolí sledovať, ako sa najmä deti a mládež uzatvárajú do neosobných pseudovzťahov a pseudorozhovorov s chatbotmi, ktorí im suplujú medziľudskú interakciu.

INFORMÁCIE V NESPRÁVNYCH RUKÁCH MÔŽU MAŤ DEŠTRUKTÍVNE NÁSLEDKY

Na rozumné využívanie AI poukázal nedávno aj pápež Lev XIV. Kde sú podľa vás hranice používania AI z pohľadu kresťanskej morálky?

Lev XIV. sa opakovane vyjadril, že AI nie je sama o sebe nebezpečná, ale môže byť zneužitá, ak sa zabudne na ľudskú dôstojnosť a spoločné dobro. Nesmieme zabúdať – pod vplyvom nadšenia z technologického pokroku – na etické a zodpovedné správanie vývojárov aj používateľov. Vieme, že človek je veľmi náchylný skĺznuť k nenásytnosti zisku aj na úkor spoločného dobra. Tiež, pri zavádzaní AI napr. v zdravotníctve treba zabezpečiť, aby sa rovnaká starostlivosť dostala všetkým bez rozdielov.

Nesmieme zabúdať, že aj táto technológia, ako každá iná, vzniká z ľudskej tvorivosti danej Bohom, preto ako taká nesie v sebe aj etickú a spirituálnu zodpovednosť. Tiež sa nedajme zmýliť, že prístup k informáciám znamená múdrosť. To je veľmi nebezpečná myšlienka, pretože je to často naopak, informácie v nesprávnych rukách môžu mať deštruktívne následky.

Je AI bezpečná, nenarúša nám až príliš súkromie?

Mať informácie neznamená vlastniť múdrosť. Niektoré údaje, ktoré sa o nás objavujú v digitálnom priestore, sa týkajú aj tých najintímnejších oblastí nášho života, vrátane ľudského svedomia. Taký digitálny dohľad môže byť zneužitý napríklad aj pri kontrole veriacich v oblasti náboženskej slobody. Katolícka cirkev uznáva vo svojom oficiálnom učení medzi základnými právami aj právo na ochranu súkromia.

Dnes sa AI používa v bankovníctve, v zdravotníctve, v mene ochrany osôb a majetku, v doprave, v obrane či vo vojenských technológiách. To všetko a mnoho iného môžu byť potenciálne nebezpečenstvá. Takto prichádzame o súkromie, osobné údaje, financie, no predovšetkým môže byť pričasto urážaná ľudská dôstojnosť hanlivými falošnými videami či osočovaním.

Právo na ochranu dobrého mena môže byť takýmto spôsobom hrubo narušované. Najnenápadnejšie sme ohrození v oblasti, ktorá si vyžaduje používanie kritického myslenia, vo viere v pôvod a relevanciu informácií, ktoré sú veľmi jednoducho dostupné cez internet a iné médiá, alebo sami sa vystavujeme zraniteľnosti, keď bezo zmyslu „zdieľame“ osobné informácie, fotografie seba či našich detí napríklad na sociálnych sieťach. To je jedna úroveň možného ohrozenia bezpečnosti, povedal by som – „aktuálna“.

O akých ďalších hrozbách ešte môžeme hovoriť?

Technologický pokrok by mohol zmeniť ľudskú identitu do takej miery, že by sa ľudstvo už nemohlo považovať za skutočne ľudské. Takéto názory väčšinou vznikli preto, lebo daní vedci považujú telo za prekážku. My kresťania však vieme, že telo nie je prekážkou, ale je súčasťou ľudskej prirodzenosti. Naša ľudská prirodzenosť je porušená dedičným hriechom a ako následok si všetci nesieme bolesť, utrpenie a smrť. No spásu nevidíme v technologickom pokroku, ale v Kristovi.

AI MÔŽE KŇAZOVI UVOĽNIŤ RUKY A HLAVU, ALE NIE SRDCE

Môže AI slúžiť aj kňazom v pastorácii?

Určite áno. Niet pochýb, že existujú mnohé aplikácie a programy, ktoré uľahčujú bežný život a teda aj život kňaza, pre ktorého je pastorácia „bežným prostredím“. Môžu byť dobrou pomôckou pri tvorbe homílií a príhovorov.

Niekedy má AI dobré nápady aj pri zostavovaní programu na nejaké farské podujatie, pri práci s mládežou, s rôznymi katechézami alebo v evanjelizácii v online priestore. Samozrejme, vie pomôcť pri farskej administratíve alebo v úradných veciach.

Napokon, kňaz je tiež človek, ktorý používa rôzne aplikácie na komunikáciu, vyhľadáva informácie o cirkevnom či spoločenskom dianí, aby bol „v obraze“. AI môže kňazovi uvoľniť ruky a hlavu, ale nie srdce.

V novembri 2023 nechal pastor Jay Cooper z Texasu predniesť celú kázeň asistovanou umelou inteligenciou. Ako ovplyvní AI oblasť homílií a kázania u kňazov? Môže ich úplne nahradiť alebo by im mala len dopomôcť?

Ak umelá inteligencia slúži pravde a láske, je pomocníčkou; ak ich nahrádza, je to problém.

Je stále veľa oblastí, v ktorých je osoba kňaza, a človeka všeobecne, nenahraditeľná. Umelá inteligencia nenahradí vysluhovanie sviatostí, ktoré sa dejú skrze posvätené ruky kňaza, nenahradí osobný kontakt či duchovné sprevádzanie. Nedokáže nahradiť ľudskosť, schopnosť súcitu, lásky, blízkosti, kreativitu alebo emócie.

Priamo a intuitívne pochopiť pravdu a skúmať veci, javy či ľudí okolo seba dokáže len človek. Aby som sa dotkol témy homílií – AI bez problémov dokáže napísať kázeň za kňaza, často aj lepšie, ale jedinečná duchovná skúsenosť, ktorú máme ako kňazi sprostredkovať aj cez naše telesné a duševné prejavy, sa nedá nasimulovať. Kňaz nie je len sprostredkovateľ poznatkov, on je pastier a nasledovník Ježiša Krista a ako taký musí byť rozpoznateľný svojimi „ovečkami“. Kňaz je Kristov svedok. Svedectvo jeho vlastného duchovného poznania a praktického duchovného života je niečo, čo musí „byť vidieť“. Každý kňaz by mal čerpať zo zdroja, ktorým je živý Boh. Tu nikoho z nás nemôže nahradiť žiadna technológia.

Môže byť AI aj nástrojom evanjelizácie?

Do istej miery áno. Evanjelizácia v pôvodnom zmysle je v prvom rade ohlasovanie radostnej zvesti ústnym podaním. Ohlasovanie sa stane skutočne účinným až vtedy, keď sa dotkne reálneho života človeka. Rád by som zdôraznil práve slovo „reálneho“. Na tomto dotyku sa začína stavať viera. Ale viera nie je súborom náboženských vedomostí a nábožných úkonov. Je to vzťah založený na dôvere. Dôvera vzniká spolu s láskou medzi osobami, ktoré sa poznajú.

Používate aj vy AI?

Áno, používam. Samozrejme s mierou, ako pracovný nástroj. Zvyčajne si ešte dané informácie overím z iných zdrojov, ak je to možné.

NIJAKÁ UMELÁ INTELIGENCIA NEMÔŽE ČLOVEKU SPROSTREDKOVAŤ SKUTOČNÚ LÁSKU, KTORÚ V DUŠI ROZDÚCHAVA DUCH SVÄTÝ

Vo švajčiarskom meste Luzern majú v Kaplnke sv. Petra nainštalovaný hologram s tvárou Ježiša, ktorý poháňa AI. Ľudia sa mu môžu vyrozprávať alebo sa vyspovedať a tento virtuálny Ježiš im následne odpovedá. Aký je váš názor na túto novodobú novinku v kresťanstve?

Ak je to skutočne tak, ako hovoríte, je mi úprimne ľúto, že sa také čosi zrealizovalo. Pripadá mi to ako tragické oslabenie viery v reálnu prítomnosť Krista v Eucharistii. Znova musím zopakovať, že viera je vzťah živého so Živým, a my katolíci predsa máme veriť v živú prítomnosť Pána v Oltárnej Sviatosti. Predsa v svätostánkoch našich chrámov je prítomný živý Pán, ktorý čaká skrytý pod sviatostným spôsobom na človeka.

Neviem si predstaviť, že by mŕtva umelá inteligencia nahradila živý vzťah a ani nepovažujem za šťastné takéto hologramy inštalovať v chrámoch. Navyše to môže ľudí miasť, keď by to malo fungovať ako imitácia sviatosti zmierenia. Už aj bez toho máme v spoločnosti veľmi rozšírený názor, že spovedať sa netreba kňazovi, ale stačí sa vyrozprávať Bohu, čo je, samozrejme, nepravda. Práve naopak, je treba zintenzívniť snahu vysvetľovať najdôležitejšie pravdy katolíckej viery, nie ich ešte viac nihilizovať.

Nepopieram, že by AI dokázala viesť dialóg s človekom, sú to však odpovede dobre naprogramovaného algoritmu, nie slová živého Boha. Duch Svätý sa človeku prihovára v hĺbke jeho duše, v komôrke stretnutia, kde nemá prístup nikto a nič iné. Nijaká umelá inteligencia nemôže človeku sprostredkovať skutočnú lásku, ktorú v duši rozdúchava Duch Svätý skrze Božie slovo v tichej adorácii Eucharistie.

Myslíte si, že AI môže rozumieť duchovných otázkam alebo je to skôr doména výhradne človeka?

AI dokáže niektoré procesy ľudského uvažovania simulovať, ale nedokáže napodobniť morálne rozlišovanie ani nadviazať autentické vzťahy, ktoré by pripomínali tie medziľudské. Ľudský rozum sa týka osobnej histórie, intelektuálnej, morálnej, emocionálnej či spoločenskej formácie každého človeka.

Umelá inteligencia nedisponuje touto komplexnosťou. Ak ju urobíme jediným interpretom sveta, stratíme zmysel pre celok a vzťahy medzi vecami či ľuďmi. Chýba jej telesnosť, schopnosť nadväzovať vzťah, ďalej otvorenosť pre pravdu a dobro, a teda nemôže dosiahnuť hĺbku chápania ako človek. Nemá ľudskú skúsenosť vzťahu „jedného s jedným“. Žiadna technológia sa nedokáže vyrovnať hĺbke a rozmanitosti ľudskej skúsenosti.

Neobávate sa toho, že veriaci človek môže v budúcnosti využívať AI natoľko, že pravdu začne hľadať viac v týchto vygenerovaných algoritmoch než v Písme, tradícii Cirkvi, či vlastnom svedomí?

Áno, toto riziko existuje, netreba ho zľahčovať, ale treba ho presne pomenovať. AI nie je zdroj pravdy, je len nástroj. Generuje odpovede z dát, nie z pravdy, zjavenia ani morálneho rozlišovania. To je jedna z úloh nás kňazov a veriacich, ale v prvom rade rodičov, ktorí vychovávajú túto generáciu.

Každý z nás má zodpovednosť odovzdávať vieru a vydávať svedectvo vlastného života o vzťahu s Pánom. Kto a ako učí deti modliť sa? Žiaľ, vytráca sa to z výchovy v rodinách. Ak by sa deti aj chceli samy od seba niečo dozvedieť, prirodzene siahnu po internete. Keď nedostanú informáciu od rodičov alebo učiteľov, nájdu si ju na internete. Nie je škoda, že naše deti nechávame napospas chladnej technológii, aby ich poučovala namiesto nás. Ak veriaci začne AI používať ako autoritu, je to zlyhanie formácie, nie technológie.

Na čo by teda kresťan pri používaní AI nemal zabúdať?

Písmo, tradícia a svedomie sú nenahraditeľné. Viera je viac ako súbor poznatkov o náboženstve. Je to vzťah a vzťah ako taký nie je možné nadviazať s čímsi neosobným. Treba ísť ďalej. Keď raz uveríme, že Božie slovo je živé a má moc prenikať do najhlbších súvislostí našich životov, budeme ho s radosťou otvárať, čítať a v sebe oživovať. Cez toto slovo potichu, nenápadne v nás pôsobí Božia milosť, ktorá vplyvom Ducha Svätého v nás Božie slovo robí účinným a premieňa nás zvnútra. Ako by len toto dokázal mŕtvy technologický algoritmus? Ak niekto hľadá pravdu viac v AI než v Bohu, problém nie je v AI, ale v posune viery na úroveň pohodlia. Umelá inteligencia môže pomôcť pri štúdiu, vysvetľovaní či príprave. Nikdy nemôže nahradiť modlitbu, Písmo, svedomie ani živé spoločenstvo Cirkvi.

Ako by podľa vás mal reagovať kresťan, keď mu AI poskytne odpovede, ktoré nie sú v súlade s kresťanským učením?

V prvom rade by som bol len rád, ak by dnešní kresťania boli schopní rozlíšiť, ktoré odpovede umelej inteligencie sú a ktoré nie sú v súlade s učením Cirkvi. Mali by reagovať jednoducho a disciplinovane, to znamená neprijať odpoveď automaticky. AI nemá autoritu ani charizmu pravdy.

Ak sa presvedčím, že odpoveď je v rozpore s učením Cirkvi, treba ju odmietnuť. Tiež je dôležité jednoducho použiť rozum, nie byť slepo poslušným algoritmu. Umelú inteligenciu treba vnímať ako technický názor, nie duchovné vedenie. AI nepozná Boha, nemodlí sa, nepozná hriech ani milosť. Kresťan áno. Keď AI odporuje kresťanskej viere, kresťan neprispôsobuje vieru mienke vygenerovanej technológiou.

Ako si predstavujete spolužitie ľudstva s AI o desať, dvadsať rokov?

Chcel by som mať nádej, že ľudstvo bude v tejto oblasti dostatočne obozretné, aby sa vyhlo všetkým katastrofickým scenárom. Preto je dôležité aj to, že tejto oblasti chce venovať značnú pozornosť aj súčasný pápež Lev XIV., aby sa naozaj predišlo degradácii ľudskej dôstojnosti. AI prenikne prakticky všade, nezmizne. Mali by sme sa snažiť, aby zostala iba infraštruktúrou a nestala sa partnerom. Morálne rozhodnutia musia zostať výhradne na človeku a človeka treba o to starostlivejšie formovať v otázkach viery a mravov. Preniesť ich na AI by síce bolo pohodlné, ale zároveň nebezpečné a zvrátené.

Čo by ste na záver odkázali veriacemu človeku, ktorý sa tejto technológie obáva?

Ostražitosť je na mieste, ale strach má schopnosť paralyzovať. Na to treba dať pozor, lebo nesmieme zostať paralyzovaní v dnešnom svete, ktorý sa tak rýchlo hýbe. Postupne vzniká nová nerovnosť, ktorá je založená na neschopnosti používať kritické myslenie. Je to nerovnosť medzi tými, čo rozumejú fungovaniu a výsledkom práce umelej inteligencie, a tými, čo jej slepo veria.

Bez pevného hodnotového rámca bude AI zrýchľovať nástup chaosu. Je teda úlohou spoločnosti, nás všetkých, a teda aj Cirkvi, aby sme neustále prinášali hodnoty, ktoré budú mať na zreteli spoločné dobro, človeka a stvorenie ako také. V konečnom dôsledku, mieru našej ľudskosti odhalí to, ako využijeme umelú inteligenciu na začlenenie najmenších, najslabších a najnúdznejších.

Ako by sme mali s AI správne pracovať, aby nás nakoniec nezničila?

Vo svete, ktorý sa mení, musíme prosiť o milosť Ducha Svätého, o dar pravej múdrosti, aby sme na veci pozerali Božími očami, aby sme neprestali chápať súvislosti a najhlbší zmysel. Vďaka tejto múdrosti „zhora“ zostaneme ako veriaci schopní zodpovednosti, ktorú máme za svoje duše a ľudské spoločenstvo.

Každý technologický pokrok nás má smerovať k šťastiu a plnšiemu spoločenstvu s Bohom. AI nás nezničí, ak ju nepostavíme na miesto, ktoré jej nepatrí. Keď ostane nástrojom v rukách zrelého človeka, môže slúžiť dobru. Keď sa z nej stane náhrada myslenia, viery či zodpovednosti, problém nie je AI – ale človek.

Foto: Adam Rábara