Môže rozprávka dieťaťu uškodiť?

„Mami, a kde má Pinnochcio mamičku?“ spýtala sa ma raz dcérka. „Máš pravdu, Alžbetka, Pinnochcio nemá mamičku, vychováva ho dedko…“

Aj iné Alžbetkine obľúbené rozprávkové postavy žijú v nekompletnej či disharmonickej rodine.

Snehulienka žije so zlou macochou, ktorá sa jej chce zbaviť.

Popoluška žije s macochou, otec je zrejme slabá osobnosť, keď sa jej nevie zastať a navyše má zlé nevlastné sestry.

Rapunzel, tú uniesla bosorka a vydáva sa za jej matku.

Aj keď sú rozprávky často pochmúrne, učia naše deti pochopiť realitu života. Poznanie sveta u detí totiž neprebieha len na základe skúsenosti a pozorovania reálneho života, ale aj v podvedomej rovine, a to hlavne pomocou symbolov, ktoré sa objavujú v rozprávkach, príbehoch, v hovorovej reči, snoch, náboženských obradoch. Symboly sú akoby nástroje dekódovania sveta, v ktorom žijeme. V priebehu ľudských dejín sa vyformovali tak, že ich význam je až na pár výnimiek prakticky univerzálny naprieč stáročiami a kultúrami – postava múdreho starca, draka, obra, symbol skaly, prsteňa, hory, symbolika čísel a podobne.

 

Prekrútené symboly

V období detstva majú symboly výrazný formačný vplyv a od toho, ako sa ich naučia deti interpretovať, budú závisieť ich morálne a etické rozhodnutia v dospelosti. Ak dieťa necháme pozerať a čítať diela, ktoré majú poprekrúcanú symboliku, následky sa môžu objaviť neskôr v hocijakej oblasti života. Stráca sa schopnosť rozlišovania. Vzniká morálny chaos a relativizovanie všetkého. Myslíme si, že zlo vlastne môže byť aj trochu dobré. Máme zdeformovaný pohľad na seba aj iných.

// Čítajte celý text //