TOP

Musím nosiť krížik, aby som bol spasený?

Častá otázka, ktorá zaznieva z lavice. A vždy jednoznačná odpoveď: „Nemusíš.“ Máš slobodnú vôľu. Je na tebe, či prídeš do neba s radosťou a využiješ všetko, čo ti Pán daroval na každý deň, alebo sa tam budeš plaziť nahnevaný, že život nejde tak, ako by si si to prial. Čo mi teda pomôže na ceste do neba?

Sú to sviatostisväteniny. Na prvý pohľad sú si podobné, a predsa sa pod každým slovom skrýva iné bohatstvo.

 

SVÄTENINY

Sú to posvätné znaky, ktoré nám určitým spôsobom naznačujú sviatosti a na orodovanie Cirkvi prinášajú duchovný úžitok.

Pomáhajú nám na ceste k Bohu a posväcujú rozličné okolnosti života. Sú to požehnania, keď sa kňaz (a v istých prípadoch môže aj laik) modlí a prosí Pána, aby ten, kto bude používať nejaký predmet, rástol vo viere a v láske. Cez tieto spásonosné znaky má pôsobiť Kristov kríž v každodennom živote toho, kto ich používa.

Jednoducho povedané, ak nosím kríž, pripomína mi to, že Boh je stále so mnou, pomáha mi a prichádza so svojím požehnaním do každej situácie všedného dňa.

 

Rozdiel medzi požehnaným predmetom a amuletom

Amulety „slúžia“ na to, aby človeka, ak tomu verí, ochránili v pozemskom živote, aby mu darovali zdravie, aby ho zbavili urieknutia, aby ochránili jeho pozemský majetok. Zatemňujú zrak človeka a ten prestáva myslieť na večnosť.

Požehnaný krížik alebo iný predmet má inú úlohu – navádza našu myseľ, skutky i slová na cestu k večnej spáse. Pripomína nám cieľ pozemského putovania a tým je nebo.

 

Častý omyl

„Ak budem nosiť na krku kríž, prídem do neba…“ „Ak budem spávať s požehnaným ružencom pod vankúšom, dobre sa vyspím…“ Tieto tvrdenia nie sú pravdivé.

Sväteniny majú veľmi úzky vzťah k prežívaniu našej viery. Ak sa zbožne pomodlím ruženec, ak odovzdám v modlitbe všetky problémy, môj spánok bude oveľa pokojnejší, pretože viem, že Boh dal svojich anjelov, aby bdeli nad mojím životom. Svätými sa nestávame tým, že máme pri sebe sväteniny, ale tým, že ich používame na našu spásu.

 

 

Svätenina ako príprava na sviatosť

Každá svätenina je spojená s modlitbou a s určitým znakom. Napríklad s vkladaním rúk (požehnanie opáta), so znakom kríža (požehnanie dieťaťa) či s pokropením svätenou vodou (požehnanie ruženca).

Neudeľuje milosť Ducha Svätého, ako sa to deje pri vysluhovaní sviatostí, ale pripravuje na milosti a učí človeka spolupracovať s nimi.

Jednou zo svätenín, o ktorej sa často diskutuje, je aj exorcizmus. Cirkev v ňom verejne a s autoritou žiada v mene Ježiša Krista, aby niektorá osoba alebo nejaký predmet boli chránené proti vplyvu zlého ducha a vyslobodené z jeho moci.

Prvý, kto ho vykonával, bol Ježiš a Cirkev má od neho moc a poslanie. V jednoduchej forme sa vykonáva pri slávení sviatosti krstu. Ako môžeme vidieť, svätenina je súčasťou sviatosti krstu.

Veľký exorcizmus však môže vykonávať len kňaz s dovolením a pod autoritou biskupa.

(zdroj: KKC, 1667-1673)

 

Rozličné formy svätenín

Medzi rozličné formy svätenín patria požehnania. Požehnávame jedlo, predmety, miesta. Ten, kto žehná, oslavuje Boha a vyprosuje si nové milosti. Niektoré požehnania sú výlučne určené kňazom a vysväteným služobníkom, no sú aj také, ktoré môžu vykonávať laici. Je dobré a správne, ak rodičia požehnávajú svoje deti, roľníci svoju úrodu, pekár pri pečení chleba cesto.

 

Sväteniny v liturgickom roku

  • Zjavenie Pána (6. január): Traja králi

V tento deň sa v našich chrámoch požehnáva takzvaná trojkráľová voda, do ktorej sa primiešava soľ. Spolu s ňou sa požehnáva aj krieda. Veriaci si ňou žehnajú príbytok a na dvere píšu C + M + B, čo znamená „Kristus nech žehná tento dom“ („Christus mansionem benedicat“). Týmto vyjadrujeme, že prijímame do svojho domu Božie požehnanie. Požehnať dom môže kňaz, ale i laik.

 

  • Hromnice (2. február): sviatok Obetovania Pána

V tento deň sa v kostoloch na Slovensku požehnávajú hromničné sviece. Ich poslaním je ochrániť nás pred živelnými pohromami a nebezpečenstvami. Hromničnú sviecu zapaľujeme pri búrkach alebo v iných nebezpečenstvách.

Svetlo sviece má v živote kresťanov vždy povzbudzujúci charakter. Pripomína, že Kristus je pre nás svetlom a že naša viera má „svietiť“ pred inými. Sme povolaní, aby sme iných priťahovali ku Kristovi, nie iba slovami, ale príkladom a skutkami nášho života.

 

  • Svätý Blažej (3. február)

V tento deň sa v kostoloch udeľuje svätoblažejské požehnanie.

Svätý Blažej bol biskup a mučeník. Je patrónom ušných, nosových a krčných lekárov, chráni pred bolesťami hrdla, kašľom, uctievajú ho ako pomocníka proti ochoreniam hrtanu i záškrtu. Pravdepodobne bol lekárom. Istá povesť o ňom rozpráva, že za ním prišla vdova s plačom, pretože jej synovi zostala trčať v hrdle kosť. Blažej sa vrúcne pomodlil, požehnal dieťa a chlapec sa uzdravil. Preto kňaz prosí v deň jeho spomienky, aby nás Pán chránil od každého zla a posilňoval v zdraví tela i duše.

 

  • Popolcová streda – deň pokánia

Kňaz v tento deň sype na nás popol a pripomína nám: „Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš,“ alebo: „Kajajte sa a verte evanjeliu.“ Toto požehnanie nás privádza k poznaniu našej hriešnosti a vyzýva nás, aby sme sa znova obrátili v hĺbke srdca a našli cestu k Bohu.

 

 

SVIATOSTI

V Katolíckej cirkvi poznáme sedem sviatostí, ktoré ustanovil Ježiš. Niektoré nám dávajú nezmazateľné znaky. Niektoré môžeme prijať iba raz za život: sú to krst, sviatosť birmovania a posvätná vysviacka.

Sviatosť pomazania chorých, Eucharistia a sviatosť pokánia sa prijímajú opakovane.

Zamyslime sa nad každou z nich:

 

  • Krst

Krstom vstupujeme do spoločenstva Cirkvi. Odpúšťa sa nám dedičný hriech (pri krste dospelého aj všetky ostatné hriechy) a stávame sa milovanými Božími deťmi. Dostávame Božiu milosť a prijímame Ducha Svätého.

Ak sa pre krst rozhodne dospelý, absolvuje prípravu na krst – katechumenát.

Krst sa udeľuje raz navždy, preto sa nemôže opakovať.

Je nevyhnutný k spáse.

Prijať ho môžu len tí, ktorí sú nepokrstení, chcú sa dať pokrstiť a majú vieru. V riadnom prípade krstí biskup, kňaz alebo diakon. V mimoriadnom prípade – napríklad v ohrození života, môže krstiť každý človek, aj keď on sám nie je pokrstený a má úmysel.

Krstí sa tak, že kňaz leje vodu na hlavu a vraví: „(Meno pokrsteného), ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“ Ak má byť krst platný, ten, čo to robí, musí myslieť na to, čo práve koná, a slobodne to chce urobiť (nik ho k tomu nenúti).

 

  • Birmovanie

Je to sviatosť kresťanskej dospelosti, pri ktorej dostávame plnosť darov Ducha Svätého. Niektoré prvky má spoločné s krstom.

Túto sviatosť vysluhuje biskup alebo kňaz, ktorého on deleguje.

Pri udeľovaní tejto sviatosti kladie ruky na birmovanca a pomaže ho posvätnou krizmou, pričom hovorí: „Prijmi znak daru Ducha Svätého.“ Pobirmovaný dostáva pečať Ducha Svätého a stáva sa dospelým kresťanom. Táto sviatosť síce nie je nutná k spáse, ale pohŕdanie ňou alebo odmietanie je hriechom.

Prijať ju môže každý, kto bol pokrstený a kto ešte nebol pobirmovaný. Podmienkou je, že kandidát na birmovanie je v stave milosti posväcujúcej (po svätej spovedi) a je pripravený. Túto sviatosť by mal prijať vo veku, keď už plne užíva rozum.

 

 

  • Eucharistia

Sviatosť Eucharistie je Ježiš prítomný pod spôsobom chleba a vína. Voláme ju inak aj sviatosť oltárna alebo sväté prijímanie. Je vhodné prijímať ju často a minimálne raz za rok. Na to, aby ju človek mohol prijať, je potrebné, aby bol v posväcujúcej milosti. Eucharistia nás zjednocuje s Kristom, rozmnožuje v nás milosti, chráni nás pred smrteľným hriechom, odpúšťa nám všedné hriechy, pomáha nám na ceste do večnosti.

 

  • Sviatosť pokánia

Nazývame ju aj svätá spoveď alebo sviatosť zmierenia. Jej cieľom je, aby boli človeku odpustené hriechy. V tejto sviatosti ich vyznáva a ľutuje. Je to uzdravujúca sviatosť. Veriaci by sa mal aspoň raz v roku vyspovedať.

Vysluhuje ju kňaz, ktorý udeľuje veriacemu v spovedi rozhrešenie. Ono ho má oslobodiť od hriechu. Kňazi majú moc na základe vysviacky odpúšťať hriechy. Táto sviatosť navracia človeku znova Božiu milosť – milosť posväcujúcu.

 

  • Pomazanie chorých

Je to sviatosť, keď kňaz pomazáva chorého posväteným olejom na čele a na rukách. Jej cieľom je, aby posilnila chorého na tele i na duši a aby ho povzbudila niesť kríž choroby, utrpenia či staroby.

Ľudia ju pomenúvajú aj ako „posledné pomazanie“. Nie je to správny názov. Poslednou sviatosťou je viatikum – Eucharistia – pokrm na prechod zo smrti do života k nebeskému Otcovi.

Vysluhujú ju biskupi a kňazi. Veriaci ju môže prijať viackrát za život, keď začína byť v smrteľnom nebezpečenstve, po fyzickom zoslabnutí v starobe alebo v chorobe.

 

  • Posvätná vysviacka – kňazstvo

Ten, kto prijme sviatosť kňazstva, začleňuje sa medzi kňazov a biskupov a prijíma aj dar Ducha Svätého. Sviatosť udeľuje biskup vkladaním rúk a konsekračnou modlitbou v troch stupňoch: diakon, presbyter – kňaz, biskup.

Túto sviatosť môže prijať jedine pokrstený muž v stave posväcujúcej milosti. Udeľuje sa v nej nezmazateľný duchovný znak spojený so špeciálnymi milosťami: slúženie svätej omše, hlásanie Božieho slova. Je to sviatosť pre službu spoločenstvu.

 

  • Manželstvo

Aj táto sviatosť je zameraná na službu spoločenstvu. Človek je k nej povolaný od prirodzenosti. Vysluhujú si ju manželia navzájom pred tvárou Cirkvi. Vyžaduje si zachovanie nerozlučiteľnosti, vernosti a otvorenosť pre plodenie detí.

Prijať ju môže pokrstený a slobodný muž a žena. Slobodný znamená bez donútenia, zo slobodného rozhodnutia a bez prekážok, ktoré sú uvedené v cirkevnom práve.

 

Na záver

Nech sa páči. Božie dary sú tu pre každého z nás. Sväteniny i sviatosti. Máme všetko, aby sme sa dostali do neba. Je na nás, ako ich využijeme. Pán nám ich dal, aby sme sa cez ne priblížili k nemu. Prosím, neostávajme stáť.



Komentáre