TOP

Narodenie Ježiša. Vo mne

Ako umožniť Ježišovi, aby sa narodil aj vo mne?

Ježišovo narodenie. Písal o tom už prorok Izaiáš: „Preto vám sám Pán dá znamenie: Hľa, Panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel, čo v preklade znamená: Boh s nami.“ (Mt 1, 23)

Evanjelista Lukáš vo svojom evanjeliu píše o udalostiach narodenia: „Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci.“ (Lk 2, 6 – 7) Anjel o Ježišovom narodení pastierom zvestuje: „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán.“ (Lk 2, 10 – 11)

Od polnočnej svätej omše hľadíme na Ježiška, položeného v jasličkách. Možno spomíname na to, čo sa udialo pred dvetisíc rokmi. Možno sa nám to zdá príliš vzdialené a zaprášené prachom minulosti. Ale čo keby sa Ježiš narodil aj v nás? A nielen na Vianoce, ale každučký deň. Nie, nejde o žiadnu herézu. Skutočne sme povolaní k tomu, aby sme prijali (počali) Ježiša vo svojom srdci a niesli ho (porodili) svetu. Čo by nám k tomu mohlo pomôcť?

 

Túžiť

(Nielen) na Vianoce Boh hovorí rečou lásky. Darca sa stáva darom. A pozýva nás, v tomto čase tak špeciálne, aby sme aj my po ňom túžili a prijali ho. Aby sme prijali Darcu, ktorý sa stáva darom, a sami sa stali darom Darcu. Svätý Bernard z Clairvaux sa pýtal: „Ježiš, čo ťa urobilo takým malým? Láska.“ Túžiť po Bohu, túžiť po viere, nádeji a láske. Túžiť mu byť blízko a žiť svoj život s ním. Život, ktorý naozaj stojí za to. „Teraz nám Boh, ktorý sa stal dieťaťom, hovorí: Už nemôžete mať zo mňa strach, odteraz ma môžete iba milovať,“ povedal pri jednej homílii pápež Benedikt XVI.

 

Stíšiť sa

„Ježiš na vás stále čaká v tichu,“ povedala svätá Matka Terézia. Ticho ako priestor, aby sa v nás Ježiš mohol narodiť. Potrebujeme sa stíšiť, utiahnuť, ponoriť do ticha – ponoriť do Boha. Objavovať ho v tichu – nájdeme ho v hĺbke svojho srdca, keď sa uchýlime do ticha. Práve tam môžeme v intimite a dôvere poznávať Božiu nepochopiteľnú a neohraničenú lásku ku každému z nás. Práve to je priestor, kde sa v nás rodí Ježiš. On rád prichádza v tichu. „Svetlo sveta prichádza bez akéhokoľvek rozruchu, tíško a nenápadne – žiadna tma ho však nepohltí,“ povedal Vojtěch Kodet.

 

Byť tu a teraz

Ustavične niekam utekáme. Sme tam a potom zas inde, beháme z miesta na miesto, v jednej sekunde sme ponorení v minulosti a utápame sa ňou a v druhej sa obávame budúcnosti. Ak chceme, aby sa v nás Ježiš narodil, potrebujeme byť prítomní dnes – nie zajtra ani včera. A to všetkým, čo robíme, čím sme. Ježiš sa v nás rodí tu a teraz – nie predtým ani potom.

 

Urobiť priestor

Predstavme si totálne zahádzanú miestnosť, cez ktorú máme problém vôbec prejsť, nieto tam ešte normálne existovať. A predstavme si, že by sme do takejto izby priviedli svoje novonarodené bábätko a chceli by sme, aby tam žilo. Ak by sme mu vôbec našli miesto, kde by mohlo spinkať, asi by sa tam necítilo veľmi príjemne. Aj Ježiš potrebuje v našom srdci priestor. Vytvorme mu ho. A vôbec nezáleží, v akom sme stave, povolaní, v akej životnej situácii.

 

Vyhodiť nepotrebné

Aby sme mu urobili priestor, potrebujeme neraz zo svojho srdca mnohé veci vyhodiť, zrieknuť sa ich. Možno sa potrebujeme zrieknuť aj nejakých fyzických vecí, no v prvom rade potrebujeme dať Ježišovi všetky svoje hriechy. Otvoriť svoje ruky (a srdce), aby z nich vypadli všetky naše previnenia. Hodiť ich do Božieho milosrdenstva. Pomôže nám v tom sviatosť zmierenia i pôst a modlitba. Aby sme doslova upratali svoje srdce, vyzdobili ho na Ježišovo narodenie. A aby sme nemilovali všetko naokolo, dary, ktoré nám Boh dáva, ale Boha samého.

 

Sýtiť sa

Ak zo svojho srdca (a života) povyhadzujeme všetko, čo nás odďaľuje od Boha, nemôžeme ho nechať prázdne. Potrebujeme ho naplniť. Naplno. A nie len tak niečím, ale niekým – samým Ježišom. Sýtiť sa jeho slovom (Svätým písmom), modlitbou, sviatosťami, spoločenstvom Cirkvi, rozjímaním či náboženskou literatúrou. A dovoliť Ježišovi, ktorý sa v nás rodí, aby nás formoval tak, ako chce on. Aby nás pretváral na svoj obraz a podobu, na seba samého. Aby bol on v nás a my sme jeho srdcom mohli milovať svet. Aby sme boli v tomto svete chodiacim Kristom, nie jeho karikatúrou.

 

Nenechať si ho pre seba

Napokon, Ježiš sa nerodí v našom srdci pre to, aby sme si ho nechali pre seba, zamkli ho vo svojom srdci. Ježiš chce von! „Prijmi z rúk Panny Márie maličkého Ježiška a nes ho stále so sebou do celého sveta s posolstvom jeho pokornej dôveryplnej odovzdanosti, jednoduchosti a chudoby, miernosti a pokoja, radosti a lásky,“ znela myšlienka, ktorú som raz dostala na malom obrázku. Toto je vianočná pozvánka – prijať Ježiša a dávať ho ďalej. Každú chvíľu, každý deň, až do konca dní.

Lebo – slovami svätého Augustína – „preber sa, človeče: Boh sa kvôli tebe stal človekom“. A Človek, ktorý sa kvôli nám stal človekom, sa chce (na)rodiť aj v nás. Už dnes.



Komentáre