TOP

Narodil sa? No a čo?!

Premýšľali ste niekedy nad tým, koľko percent ľudí na svete sa vie naozajstne radovať zo sviatkov narodenia nášho Spasiteľa? Spravte si svoju anketu. Možno by bola ako táto fiktívna. A mnohí by zrejme povedali: no a čo, keď sa narodil? A vy im čo na to poviete?
1. prípad – pracovať sa musí

Ja nemám čas! Komu by sa chcelo popri robote myslieť ešte aj na cirkevné veci?! Kto nás bude živiť? Kto nám zarobí na tie darčeky? V dnešnej dobe človek aby len robil a robil a aj tak ledva prežije. Všetko veľa stojí a keď chceme s rodinou niekam aj ísť cez prázdniny, niečo nakúpiť, tak musím pracovať od rána do večera. To je prvoradé. Bez toho sa žiť nedá. Zadarmo nikto nič nedáva. Ešte aj v kostole stále pýtajú nejaké peniaze. Tam už radšej ani nechodím.

 

Rada: A viete vy vôbec, že na tie darčeky by ste robiť nemuseli, keby ste nemali dôvod? Zabudli ste totiž na podstatu všetkého. Cez Vianoce sa rodí Ježiš, nie darčeky. Presne ten Ježiš, ktorý sa o nás stará, požehnáva nám prácu, zdravie aj príjem. Stačilo by sa naňho viac zamerať, vložiť do jeho rúk toto všetko a On nemá problém pomáhať nám so svetskými starosťami. Sám nás ubezpečil, že sa nemusíme obávať: „Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o život, čo budete jesť, ani o telo, čo si oblečiete. (Lk 12, 22) Aj v kostole, ak by ste chceli, je skvelá príležitosť začať mu dôverovať.

 

2. prípad – mám školu, frajerku…

Ja mám akurát samé zápočty a skúškové. Neviem už ani, kde mi hlava stojí. Stále sa len učím. Strašne veľa toho je tento semester. Asi sa všetci v škole už zbláznili. Ešte aj frajerka dačo odo mňa stále chce. Že sa jej málo venujem. Veď nemôžem s ňou chodiť každý víkend do divadla. Mám radšej koncerty a diskotéky. A v kuse si píšeme. Minule mi poslala svoje fotky aj na Messenger aj na Viber, na Instagrame ju vidím aj stokrát do týždňa. Samé selfie. Však to je podľa mňa už dosť. Jaj, že kostol bola otázka? Fúha, tak tam som dávno nebol. Ešte tak na birmovke. Učili sme sa aj o Vianociach tuším voľačo. Santa Klaus chodí vtedy, nie?

 

Rada: Správne. Učili ste sa na príprave k sviatosti birmovania aj o Vianociach a narodení Ježiša Krista. Božieho Syna. Lenže nechodí na sánkach so sobmi. To je osoba, ktorá na teba myslí najviac na svete. Aj viac ako tvoja frajerka. Dáva ti denne tisícky lajkov, posiela plno pozdravov a povzbudení. Len nie sú na sociálnych sieťach v tvojom profile. Prichádzajú ako radosť, podpora v učení, inšpirácia pri seminárnych prácach, pomoc pri skúškach… On sa rodí na Vianoce. Tak čo? Už si spomínaš?

 

3. prípad – domácnosť

Jaj, veď sa narodí, narodí. Veru, to ja dobre viem. Aj som to kedysi trochu viac prežívala. Do kostola sme chodili celá rodina od malička, aj ako študentka som zvykla zájsť na omše. Ale viete, ako to je, keď máte malé deti. Svet sa točí okolo nich. A ony ešte takým veciam nerozumejú. Zato darčekom a koláčom áno. Takže musím minimálne celý týždeň len vypekať, upratovať, odskočiť na nákupy a celý kolotoč sa opakuje už pár rokov. Budem rada, keď si vôbec ľahnem do postele. Možno sa mi čosi duchovné aspoň prisní.

 

Rada: Treba si aj oddýchnuť, to je pravda. Lenže čo ak sa to duchovné nedostane ani do snov? Deti sú veľmi vnímavé a čo im ponúkame, to prijímajú. Presne tak, ako to bolo aj v tvojom detstve. Keby nebolo tvojej mamy a otca, nechodila by si do kostola a nevedela nič o Vianociach a ich tajomstve. Podaj ho ďalej svojim deťom. Budeš mať potom menej starostí aj s pečením aj s darčekmi. Vyskúšaj to. Veď Ježiš povedal: „Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo!“ (Lk 18, 16)

 

 

4. prípad – sláva

Mám veľmi dobre rozbehnutú kariéru. Roky som ju budovala. Je za mnou kusisko práce a som na to veľmi hrdá. Čakajú ma vystúpenia, autogramiáda, vianočné programy a kopec fanúšikov. Nemôžem ich predsa sklamať. Ak by som namiesto toho chodila do kostola či sa len modlila, no kam by som došla. Hádam aj tie sviatky nejako prejdú. Ľudia sa len napchávajú, veď je to nezdravé. Ale aspoň sa po dlhom čase stretnem s rodičmi a súrodencami. To je asi jediná vec, ktorá ma v tom čase teší.

 

Rada: Rodina je istotne základ radosti. Aj pekné úspechy v kariére potešia, to je jasné. Len kto vám dal toto všetko? Akákoľvek sláva, moc, uznanie je dané „zhora“ (Jn 19, 11). A práve toto si môžeme pripomínať na Vianoce. Krása, mladosť, možno aj zdravie sa pominú. A čo vám ostane? Aj vaša duša sa potrebuje nasýtiť. Pokojom, skromnosťou, štedrosťou, pohľadom na nevinné dieťa, ktoré prišlo na svet ako naša nádej. To všetko je určite zdravšie ako kapustnica či šalát. Čo tak o tom zložiť pieseň? Možno to nebude hit v rádiách, ale prinesie radosť do sŕdc aj iným fanúšikom.

 

 

5. prípad – prežil si svoje

Dajte pokoj s darčekmi! Komuže by som ich dával? Ja už som si svoje prežil. Mne tiež nič netreba k životu. Mám tu svoj dom, psa, robotu si tiež vždy nájdem, no nechýbajú mi žiadne hostinky, parády… Celý život som sa narobil, o deti sme sa so ženou nebožkou starali. A čo teraz? Každý má svoje starosti, bývajú ďaleko, možno mi zavolajú, či ešte žijem. A to mi stačí. Dajako dožijem a pôjdem na onen svet.

 

Rada: Ale, ale, dedo! Však vás k sebe stále volajú. Aj dcéry, aj syn. Vnúčatká by sa tak potešili. Mali by ste pre nich toľko historiek a všelijakých múdrostí, že by ústa otvárali. Taký dedo ako vy sa nenájde široko, ďaleko. A cestovať pre vás nebude problém. Aj Mária s Jozefom „cestovali“ do Betlehema a nemali to ľahké. Taká obeta niekedy stojí za to. Od nich napríklad vzišiel Boží Syn. Chcete sa ním potešiť? Možno cez radosť z vnúčat, možno cez pekné spomienky. Onen svet ešte počká. A najmä tento svet by vás ešte rád zažil.



Komentáre