TOP

Naše slová nech sú znakom Božej dobroty

Milí priatelia!

Tajomstvo vianočných sviatkov spočíva v udalosti, ktorú evanjelista svätý Ján vyjadruje nasledovne: „Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.“ (Jn 1, 14) Tento verš výslovne a slávnostne hovorí o vtelení Božieho Syna. Božie slovo sa stalo telom, čiže človekom v pravom zmysle slova, bez toho, žeby prestalo byť Bohom. To je to, o čom hovorí List Hebrejom: „Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh k otcom skrze prorokov, v týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi.“ (Hebr 1, 1n) Teda Ježiš – ako Slovo – od začiatku existoval v Bohu a on sám bol Bohom. On bol tým tvorivým Slovom, ktoré budovalo, veď v ňom všetko povstalo (Jn 1, 3). On bol osvetľujúcim Slovom, ktoré svietilo v temnotách sveta, aby prinieslo ľuďom Božie zjavenie (Jn 1, 4n). On sa už v Starom zákone zjavoval vo vonkajšom výzore prorokov. Ale napokon toto Slovo vošlo otvorene do dejín tým, že sa stalo telom, človekom, takže sme videli jeho slávu (Jn 1, 14).

NAŠE SLOVÁ MAJÚ POMÁHAŤ

Aj my sme boli stvorení na Boží obraz, Božiu podobu – aj tým, že sme dostali dar reči a vieme sa vyjadrovať slovami. Slovom človek komunikuje s inými ľuďmi a vyjadruje ním aj svoje postoje a city voči Bohu. Bezpochyby je dar reči veľkou vecou. Byť pozbavený užívania jazyka môže byť Božím trestom (Lk 1, 20). Vrátiť nemým užívanie jazyka je mesiášskym dielom (Mk 7, 33). Tak ako Božie slovo, aj naše slová majú teda budovať, vysvetľovať, pomáhať, zjednocovať.

Žiaľ, sme svedkami toho, že nie vždy je to tak, že ľudské slovo nielen buduje, ale aj rúca, uráža, ubližuje, zabíja. Počúvame, ako hrubne náš slovník aj v prevedení niektorých politikov, celebrít, ľudí ovplyvňujúcich verejnú mienku, nehovoriac už o tom, ako to vyzerá na sociálnych sieťach. Ak voľakedy bolo takéto vyjadrovanie prítomné v krčmách či súkromí, dnes je prítomné vo verejnom priestore. A vôbec to nie je dobré.

 

 

NENECHAJME INÝCH URÁŽAŤ PÁNA BOHA

Z Božej dobroty opäť budeme sláviť Vianoce. Myslime aj na to, že v malom betlehemskom Dieťati k nám Boh prejavil svoju blízkosť, spolupatričnosť, ale aj nehu, láskavosť, ako nám to často pripomína aj pápež František. Prenesme tieto skutočnosti aj do nášho vyjadrovania sa, do našich slov. Nepridávajme sa k tým, ktorí dehonestujú dar jazyka a ktorí svojimi slovami ubližujú ostatným. Nebuďme tolerantní k tým, ktorí tak robia, vyjadrime našu nevôľu, vyjadrime slušným, pokojným spôsobom, že aj nás to uráža, ak niekto uráža Pána Boha hrešením a používa vulgarizmy. V kultúrnej a kultivovanej spoločnosti, v akej chceme žiť, by sa takéto prejavy nemali vyskytovať a tolerovať – a už vôbec nie vo svete politikov a celebrít, ktorí vystupujú na verejnosti a ktorí svojim konaním ovplyvňujú mnohých.

Slovo „požehnanie“, ktoré často používame, v latinčine znie „benedicere“ a doslovne znamená „dobre hovoriť“. Nech sú aj naše slová znakom Božej dobroty, ktorá sa prejavila na Vianoce.

Všetkých pozdravujem a žehnám!

 

Peter Beňo, pomocný biskup Nitrianskej diecézy a titulárny biskup amudarský

Titulná snímka: tkkbs.sk

 

Komentáre