TOP

Návšteva koledníkov vždy znamenala požehnanie

Koleduje sa dnes rovnako ako kedysi? A je o túto aktivitu vôbec ešte záujem? Pýtame sa pani Anny Tkáčovej (32), ktorá bola koordinátorkou Dobrej noviny šesť ročníkov. Koledovanie robila už v detstve ako dobrovoľníčka. Študovala kulturológiu a venovala sa téme využívania kultúrnej tradície v regionálnej kultúre.

Podľa poznatkov z histórie vieme, že tradícia koledovania je veľmi stará, siaha zrejme až do stredoveku. Najstaršie správy o vianočných hrách u nás sú z 15. storočia v Bratislave, Banskej Štiavnici a Bardejove.

„V našej krajine bolo počas komunizmu koledovanie neželané, no nie zabudnuté. Prirodzene sa preto stalo, že animátori s koledníkmi Dobrej noviny túto tradíciu po revolúcii s radosťou oprášili. Mnoho starších ľudí si ešte pamätá koledníkov z čias, keď boli deťmi. V niektorých regiónoch aj napriek komunizmu tradícia pretrvávala,“ objasňuje postupnosť dejín koledovania pani Anna.

Význam slova koleda je širší. Sú to piesne, ktoré sa spievajú vo Vianočnom období, ale aj vinše a želania hojnosti. Ďalej je to sama obchôdzka, počas ktorej sa spieva a vinšuje. Niekto používa pomenovanie koleda aj na odmenu, ktorá sa koledníkom dáva.

 

 

Koledovanie kedysi a dnes

Pani Anna si myslí, že sa dnes koleduje rovnako ako kedysi. „Ohlasovalo sa narodenie Ježiša s radosťou a tvorivosťou, oprašovali sa staré koledy a vymýšľali nové. Väčšinou bola zima. Koledníci boli oblečení buď v maskách, alebo vo svojom bežnom oblečení, v kroji. Koledy boli často humorné, obsahovali aj dvojzmyselné pasáže. Návšteva koledníkov znamenala požehnanie a domáci ich vo svojom príbytku pohostili a obdarovali.“

Podľa záznamov sa v ľudových hrách téma narodenia Ježiša miešala s obradmi zimného slnovratu a obohacovala sa o hudobno-spevácke aj tanečné prvky.

Koledníci Dobrej noviny dnes tiež pristupujú ku koledám tvorivo a podľa svojej predstavivosti. Menej sa objavujú betlehemské hry, ktoré mali náročnejšie kontexty a spomínané dvojzmyselné pasáže.

Dobronovinoví koledníci sú zvyčajne menšie deti, ktoré si vyrábajú svoje kostýmy alebo si oblečú časti kroja, miništrantské šaty, niektorí si dajú na čiapku hviezdu. „Keď sú koledníci zdatnejší folkloristi, siahajú aj po tradičných prvkoch v ich regióne, ktoré dokážu ešte vyhľadať alebo s pomocou folklórnych súborov obnovovať. Sú to napríklad typické masky betlehemcov, pastierov, samotné tradičné betlehemy, postavy kubov, gubašov, židov, alebo dokonca Evy a Adama,“ vymenúva Anna Tkáčová.

Ďalší dôležitý rozdiel v koledovaní oproti minulosti je forma, ktorú ponúka Dobrá novina. Ide totiž o verejnú zbierku na podporu rozvojových projektov v afrických krajinách. „Tradičné obdarovanie koledníkov tak dostáva nový rozmer solidarity a prehlbuje sa kresťanské posolstvo obchôdzok a ohlasovania narodenia Božieho Syna,“ vysvetľuje pani Anna podstatný rozdiel.

 

Na Božie narodenie nie

Aj v koledovaní sú rozdiely podľa zvykov danej komunity či regiónu. Motív narodenia Ježiša je jednotný, ale formy sú odlišné. Niekde sa obce zameriavajú na pastiersku tematiku, niekde na trojkráľovú, inde približujú biblické príbehy Adama a Evy, Herodesa aj svätej Doroty.

Koledníci v minulosti chodievali na obchôdzku viackrát podľa príležitosti. Koledovalo sa v rôzne dni počas vianočných sviatkov a podľa daného regióna. Anna Tkáčová spomína, že niekde chodili orieškári popod okná na Štedrý večer, niekde bolo typické štefanské vinšovanie, traja králi chodili na sviatok Troch kráľov. Ku každému dňu sa dokonca viazali aj originálne vinše a hry. Zriedka sa koledovalo 25. decembra – na Božie narodenie. Tento deň sa totiž vnímal ako najväčší sviatok a vtedy rodina mala tráviť čas spolu doma.

 

 

Ohlasovanie či divadlo?

V minulosti sa skupinky koledníkov tvorili prirodzene. Väčšinou koledovali chlapci, dievčatám sa nepatrilo chodiť na obchôdzky. Dnes, ako tvrdí Anna Tkáčová, koledníkov Dobrej noviny organizujú ich animátori, ktorí s nimi nacvičujú koledy a sprevádzajú ich.

A či koledovanie má aj divadelný zámer? „Folklórne skupiny pripravujú rôzne formy koledovania aj v javiskovej forme a pomáhajú tak pri uchovávaní tradície, no podstatou koledovania sú obchôdzky a vstupovanie do príbytkov, kde sú želané menšie zoskupenia,“ objasňuje pani Anna zámer koledníkov. Je teda jasné, že obchôdzky majú aj divadelný charakter, javiskom je chodba alebo kuchyňa domácnosti a divákmi sú hostitelia daného domu.

Čím to je, že koledovanie na Slovensku stále existuje a ako to, že prežilo toľké storočia? Zrejme si radi uchovávame svoje tradície a vidíme v nich význam. Podľa Anny Tkáčovej je dnes stále o koledovanie veľký záujem. „Okrem koledníkov Dobrej noviny sa stále viac koledám, betlehemským a iným hrám venujú folklórne skupiny. V Dobrej novine koledujú spravidla deti s animátormi. Najmenší koledníci boli minulý rok bábätká v šatkách svojich mám-animátoriek a najstarší animátori Dobrej noviny už prekročili vek 70 rokov,“ uvádza „pikošky“ pani Anna. Zdá sa, že koledovanie u nás nielenže prežije, ale bude sa rozvíjať pomocou ochotných a zapálených ľudí.

Foto: archív respondentky

 



Komentáre