Nedovoľte sociálnym sieťam, aby vás deptali!

„Zistila som, že čím viac som sa preklikávala jej fotkami, tým zničenejšia som bola“, priznala sa moja kamarátka Lizzie jedného popoludnia pri káve. „Veď ona má kopy fotiek, takže má zjavne skvelý spoločenský život. A len nedávno sa vydala a zavesila tam fotky ich úžasného nového bytu, už ani nehovoriac o ich svadobnej ceste v Karibiku. Na každom obrázku vyzerá super, a dostáva plno lajkov.“

Autor: Felizia Alvarez

Skleslo zízala do svojej šálky kávy. „Ja sa teším, ak dostanem hoci len tri lajky! Mám pocit, že nikomu nezáleží na tom, že vôbec existujem. Vlastne som si spomedzi priateľov vymazala niekoľkých ľudí z kostola, a oni si to ani nevšimli.“ Lizzy na mňa pozrela a vzdychla si. „Myslím, že svoj účet úplne zruším. Pravdupovediac ma iba deprimuje.“

Lizzy nie je jediná. Vedela som sa do nej vcítiť. Aj ja som už zažila také pocity. Po tom, čo som strávila nejaký čas na sociálnych sieťach, som mala dojem, že každý si žije lepšie než ja – že každý je populárnejší, viac milovaný alebo šťastnejší než ja.

Cítila som sa smutná.

Zničená.

Osamelá.

Žiarlila som.

Mnohí ľudia prežívajú tieto pocity po skúsenostiach zo sociálnych sietí. V nedávnej štúdii vlastne vedci zistili, že každý tretí človek sa po prihlásení do sociálneho média cítil horšie. Ich prieskum odhalil, že „najbežnejšou príčinou frustrácie z Facebooku je porovnávanie sa s rovesníkmi, a druhým najrozšírenejším dôvodom neuspokojenia je „nedostatok pozornosti“, pretože máme menej komentárov, lajkov a vôbec reakcií než naši priatelia“.

A dôvodom, prečo sa cítime hrozne, je porovnávanie – žiadostivosť. Chceme to, čo majú iní, namiesto spokojnosti s tým, čo Boh dal nám.

 

Nepožiadaš – Nebudeš žiadostivo túžiť

Toto prikázanie je tu už od čias Mojžiša, ale my mu nevenujeme dosť pozornosti. Slovník Merriam-Webster definuje žiadostivosť ako „nezriadenú túžba (po niečom, čo patrí inému)“. Niektorí ľudia volajú žiadostivosť chamstivosťou, a jeden pastor ju opisuje ako „nekontrolovanú, nezriadenú túžbu po sebauspokojení“.

Biblia vraví: „Nepožiadaš dom svojho blížneho, ani nepožiadaš manželku svojho blížneho, ani jeho sluhu, ani jeho slúžku, ani vola, ani osla, ani nič, čo je tvojho blížneho!“ (Ex 20, 17)

Verím, že Boh nám dal toto prikázanie, lebo videl, že naša vnútorná nespokojnosť nezostáva dnu, ale vychádza na povrch v našich skutkoch. Tento princíp sa  jasne ukázal na Jozefových bratoch. Oni žiadostivo túžili po pozornosti, ktorú on dostával od ich otca, a táto vnútorná žiadostivosť/chamtivosť ich viedla k tomu, že predali Jozefa do otroctva a dokonca aby uvažovali, že ho zabijú (viď Gn 37).

My dnes zvádzame rovnaké boje – nie nevyhnutne kvôli susedovmu dobytku (ako sa spomína v Ex 20), ale na úplne novej virtuálnej úrovni. Denne nás zaplavujú príspevky našich 500 priateľov. Je ťažké neporovnávať sa. Chceme ich dom, ich autá, ich vzťahy, takú povesť, taký úspech, tú istú popularitu, vzhľad ako oni, a tiež takú pozornosť. Možno nás naša žiarlivosť nedonúti až predať našich priateľov do otroctva, ale to porovnávanie – tá nespokojnosť – nás aj tak môže viesť ku skutkom. Výsledné pocity depresie, smútku, osamelosti, alebo žiarlivosti ovplyvňujú náš postoj a spôsob interakcie s inými.

Boh chce pre nás lepšie veci. Chce, aby sme boli radostní, spokojní v Ňom, odetí v spravodlivosti a láske (Kol 3,1; 1 Tim 6, 6-8)

 

 

Ako to žiť?

Znie to fajn, však? Neporovnávaj sa a nedychti, len buď spokojný. Ale ako to urobiť? Sme žiadostivé stvorenia a príležitosť neobmedzene sa porovnávať máme v súčasnosti doslova na dosah prstov! Ustavične je nám pripomínané, čo robia ostatní – a čo my nerobíme.

Nemusíme za každú cenu utekať od sociálnych sietí, ale musíme vedieť, ako sa zapájať božím spôsobom. A tak keď sa prichytíte pri tom, že na internetové veci reagujete negatívne, vyskúšajte niektorý z týchto nápadov:

 

1. Odpoj sa. Zdrž sa od internetu na týždeň, a čas, ktorý by si normálne strávil na sieti, využi na premýšľanie. Zapíš si, ako sa cítiš. Čo zo sociálnych médií ti chýba? Čo ti nechýba?

 

2. Spomeň si. Kým postíš od internetu, pripomínaj si, kým si a o čom je tvoj život. Leonard Ravenhill povedal: „Čo to znamená byť kresťanom? Život skrytý v Kristovi. Už nemáš svoj vlastný čas, svoje vlastné peniaze; Kristus sa musí úplne stať tvojím Pánom.“

 

 3. Prelaď sa. Možno nebude treba úplne navždy zavrhnúť Facebook, Instagram a Twitter, ale tento čas mimo nich ti môže pomôcť uvedomiť si, ako veľa času na nich tráviš. Spýtaj sa sám seba: Chce Pán, aby som trávil čas takto? Je to na Jeho oslavu? Je mi to na nápravu? John Piper povedal: „Jedným z najlepších úžitkov Twittera a Facebooku bude pri Poslednom súde dokázať, že nedostatok modlitby nevyplýval z nedostatku času.“

 

4. Pripoj sa s duchom nábožnosti. Keď sa znova vrátiš do sveta internetu a pohltí ťa vír informácií, pozri sa na všetko optikou lásky. John MacArthur to veľmi dobre vystihol  slovami: „Ak človek miluje, nikdy nebude žiadostivo túžiť, pretože láska nie je egocentrická, ale nesebecká.“ Práve nesebeckosť ťa ochráni od pádu do žiadostivosti.

Bojuj s pokušením byť nespokojný a žiarlivý pomocou ovocia Ducha. Lístky s veršami o pokore, radosti, láske a vďačnosti pripnuté do blízkosti tvojho pracovného stola môžu byť výbornou vizuálnou pomôckou. Zváž, či si pred prihlásením neprečítaš tie verše a nepomodlíš sa. Aj keď to znie príliš jednoducho, môže to naozaj zmeniť spôsob, akým pozeráš na veci na internete.

 

5. Opakuj. Toto nebude vojna vyhratá jednou bitkou. So žiadostivosťou budeme zápasiť celý život, a preto treba ustavične prinášať naše návyky a postoje zo sociálnych sietí pred Pána.

 

6. Mysli na ostatných. Keď sa budeš učiť socializovať na internete s opravdivou láskou, rozširuj túto lásku aj na svoje skutky na sieti. Pouvažuj, či aj druhí ľudia nebojujú s podobnými postojmi depresie alebo závisti. Predtým, než niečo zverejníš, pomysli si na nich. Spýtaj sa, či ich tvoj príspevok alebo to, ako často niečo zverejňuješ, nezarmúti. Ak dvaja z tvojich priateľov práve prechádzajú ťažkým rozchodom, možno by si nemala zverejniť desať obrázkov so svojím priateľom. Mal(a) by si byť citlivá/ý, čo zverejňuješ, urobiac tak ostatných vyššou prioritou než príspevky – alebo možno i vyťahovanie sa – o sebe.

Modlím sa, aby nás Pán naplnil spokojnosťou a naučil nás byť múdrymi a božími pri používaní spoločenských komunikačných prostriedkov. Nenechajme sa nimi rušiť. Miesto toho, odvráťme pohľad od seba a uprime ho na Krista   – lebo On je zdrojom a zmyslom života.

Zdroj: crosswalk.com