TOP

O pochvale

Mal som dobrého prastarkého, ktorý nám vždy ako deťom prichystal cukríky. Už bol dosť chorý a nevládny, tak aj tie cukríky boli staré, dávno kupované a tvrdé, ale nám ako deťom aj tak robili obrovskú radosť. Ani nám nešlo o tú sladkosť, ako o tú krásnu jednoduchú čistú lásku nášho prastarkého, ktorý sa o paličke ledva presunul ku skrini, kde ich mal pre nás schované a bolo na ňom vidieť, že nás chce nimi potešiť.

Teraz ako dospelí máme podobnú príležitosť robiť drobné radosti svojim drahým a priateľom, ale aj náhodným a neznámym ľuďom. Máme v sebe poklad slova, ktorý môže spraviť veľa dobra. Druhého človeka veľmi poteší, ak ho vieme milým slovom pochváliť alebo oceniť.

Je to znak prijatia, dobrosrdečnosti, kúsok raja uprostred často tvrdého sveta. Veď oveľa ľahšie je robiť výčitky. Na to sme všetci experti. Dokonca aj u nás v rehoľnej komunite, keď prídem na stretnutie, zo žartu sa spýtam – tak čo? Pri akom sme písmene? Myslí sa na začiatočné písmeno spolubrata, ktorého ideme ohovárať. Je to taká malá úsmevná príhoda, ale predsa odhaľuje, ako sme skúpi na pochvalu a ocenenie.

 

Sme zameraní na chyby

Robím teraz doktorandské štúdiá a keď znova triem školské lavice, opäť vidím, ako mi pri každom článku, ktorý mám napísať, alebo študijnom výkone, ktorý mám podať, vedúci profesor povie – no poďme sa

Pokračovanie článku je dostupné iba pre predplatiteľov

Existujeme takmer výhradne vďaka predplatiteľom. Objednajte si naše predplatné a o už niekoľko sekúnd môžete čítať všetky naše články. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť hodnotný obsah.


Vytvoriť účet a objednať predplatnéUž mám účet, prihlásiť

Komentáre