O ženskej kráse: Pýtali sa jej, prečo je rehoľníčka, keď je pekná

O ženskej kráse: Pýtali sa jej, prečo je rehoľníčka, keď je pekná
Smutný pohľad, biele líčka, jednoducho – katolíčka. Nie, nie, nie! Dostojevskij v známom románe Idiot napísal: „Krása spasí svet.“ Ženy, prosím, nebojte sa byť krásne!

Časopis Zasvätený život priniesol pred niekoľkými rokmi článok, ktorý hovoril o vonkajšej kráse zasvätenej ženy. Spomína sa v ňom citát známej modelky Laury Krauss Calenberg o tom, ako vnímala krásu po svojom obrátení: „Čo je krása? Nie je ňou vonkajší zjav. Je to niečo vnútorné, v hĺbke nášho srdca. Krása je pokora, aj keď v mojej práci nie je populárna. Istota a sebavedomie sú krásne. Samotné poznanie Boha privádza ku kráse, pretože jeho láska a prijatie nám dávajú ozajstnú istotu a pravé sebavedomie. Z toho vyrastá schopnosť prijímať a milovať seba aj iných.“

Autorka článku, sestra Agnes Jenčíková, ďalej píše, že práve morálna iskra je to, čo umožňuje kráse zažiariť naplno. Dodáva, že skutočná krása nie je zotročujúca, ale skôr má bližšie k výroku svätého Augustína, ktorý vo Vyznaniach napísal: „Neskoro som ťa začal milovať, Krása, taká stará a taká nová, neskoro som ťa začal milovať! Ty si bol vo vnútri, ja vonku – a tam som ťa hľadal, tam v tvojich krásnych stvoreniach som ťa hľadal, ja ošklivý.“ Ako sestra ďalej pokračuje, táto Krása zachváti celého človeka, čo sa logicky prejaví aj v našom obliekaní, spôsobe života, správaní, hodnotách – vo všetkom, čo žijeme.

Dôvtipný Chesterton napísal: „Všetky ženy sa obliekajú, aby si ich druhí všimli: necudné a vulgárne ženy, aby si ich všimli necudne a vulgárne; múdre a čisté ženy, aby si ich všimli múdro a čisto.“

 

MÔŽE BYŤ VERIACA ŽENA KRÁSNA?

Učebnicová „katolícka“ odpoveď by azda znela: „Áno, dôležitá je vnútorná krása, na tej vonkajšej ani nezáleží.“ Ale čo ak to ide ruka v ruke? Boh je krásny. Boh je krása. Takže, pochopiteľne, aj my sme – stvorené na Boží obraz a podobu – povolané byť krásne. Vo vnútri i navonok.

Jedna mladá rehoľná sestra mi raz s úsmevom povedala, že niekedy sa jej ľudia pýtajú, prečo je rehoľníčka, keď je pekná. A ona im na to vždy odpovie: „Pán Boh si povoláva krásnych ľudí.“ Sama hovorila, že Boh pri stvorení povedal, že je to dobré, tak prečo by stvoril niečo škaredé? Dodala, že naša vnútorná krása sa prejavuje v schopnosti milovať a možno ju vždy vidieť Božími očami. Estetické cítenie (pekné oblečenie, jemné líčenie) považovala za dar od Pána Boha, lebo sme pozvané dávať krásu, ktorá v nás pôsobí, von. Boh je krásny a najlepším svedectvom o ňom je neraz krása vyžarujúca z našej tváre (a srdca, pochopiteľne).

Neraz sa medzi veriacimi hovorí len o vnútornej kráse, ktorá je – samozrejme – nesmierne dôležitá. Ale mnohé veriace ženy potom skĺznu do stavu „smutný pohľad, biele líčka, jednoducho – katolíčka“, len aby náhodou neboli zvodné a hriešne. Ako v tom celom nájsť správnu mieru? Kde je pravda? Ako to žiť? Tri ženy sa s nami podelili o to, ako sa ony pozerajú na krásu, čo pre nich znamená a ako ju žijú vo svojom živote.

O ženskej kráse: Pýtali sa jej, prečo je rehoľníčka, keď je pekná

 

ALENA JEŠKOVÁ: NEVIDITEĽNÉ SA ZVIDITEĽŇUJE NA TELE

Alena Ješková, manželka, mama, učiteľka a vtedajšia šéfredaktorka časopisu pre ženy Miriam, hovorí, že vždy ju zaráža, keď sa niekto pýta, či môže byť aj veriaca žena pekná: „Prečo by ona nesmela, nevedela alebo nemohla? Krása je jedna z dvoch vecí, ako povedal aj u nás známy americký spisovateľ John Eldredge, ktoré sa ako jediné dokážu dotknúť ľudského srdca. Tou druhou vecou je bolesť,“ pokračuje. Vnútorná krása ženy je naozaj nevyhnutná na to, aby mohla „vyraziť“ aj navonok, na tom sa azda zhodneme. Alena doslova hovorí, že „neviditeľné sa zviditeľňuje na tele, takže je to prepojené“. Vymenúva niekoľko skutočností, ktoré tvoria vnútro človeka: charakter, pokoj, postoj načúvania druhým, úcta k ľuďom všeobecne, sebadôvera v súlade s pokorou, zmysel pre humor – i schopnosť zasmiať sa na sebe… Dodáva, že „múdri duchovní tvrdia, že ak v nás prebýva Duch Svätý a my s ním máme vzťah a žije v nás láska, sme krásni. Osobne tomu tiež verím“. Hovorí však aj o tom, čo nám ku kráse veľmi nepomáha: neustále sťažovanie sa, frflanie a ohováranie. „Ak sme od týchto nerestí postupne viac a viac oslobodzovaní, verím, že sme aj krajší. Mne pomáha povzbudzovanie a ocenenie od ľudí, ktorým na mne záleží,“ delí sa o svoju vlastnú skúsenosť.

Sama je zástankyňou aj vonkajšej úpravy ženy – starostlivosť o pleť, vlasy, šatník, postavu, nechty, zuby… „Veď prečo nie? Prečo máme byť iné, či sme vôbec iné než ženy, ktoré nazývame neveriace? Nesnažme sa sebe nahovoriť, že máme až také odlišné túžby! Ktorá z nás sa nechce páčiť niekomu? Alebo aj sebe? Každá! Je to v nás a je to prirodzené. Zahŕňa to sebaúctu.“ Spomína aj vetu svojej obľúbenej českej spisovateľky Hany Pinknerovej, ktorá raz povedala: „Aj ten největší ňouma chlap chce mít při sobě hezkou ženskou.“

Alena spomína aj to, že muži sú naozaj vnímaví a citliví na náš zovňajšok – a netreba to vnímať len negatívne: „A doma dokonca smieme byť aj zvodné a vyzerať ‚hriešne‘ – a kto má čisté myslenie, tak chápe, čo tým chcem povedať. Správna miera je v našom srdci – čistom, či nečistom.“ Opisuje vlastnú skúsenosť, keď si nedávno kúpila zaujímavé šaty s najlepším úmyslom a ako žena na nich nevidela nič zvodné. Ale muž jej objasnil, čo daný typ strihu vzbudzuje a vyvoláva: „Bola som prekvapená, ale len Boh ma pozná úplne, a teda vie, ako nevinne som to vtedy myslela. Našťastie, máme okolo seba vnímavých priateľov či rodinu, ktorí nás upovedomia o vnímaní ostatných. Dnes sa slovo pravda rozdrobuje. Žime s Pánom, dovoľme najbližším upozorňovať nás i konfrontovať a nezmýlime sa nejako osudovo,“ poukazuje aj na odborníkov, ktorí nám vedia poradiť, čo sa nám hodí podľa postavy, tónu pleti, odtieňu pokožky, osobného štýlu a preferencií. „Verím, že každá cítime, čo sa nám páči a čo nás už obmedzuje. A stav peňaženky a naše zárobky nám dávajú brzdu či rozlet,“ pokračuje.

V jej šatníku by ste našli jeden-dva kusy niečoho na každú príležitosť – do divadla, kina, na zábavu či do lesa, fitnescentra, na turistiku. Hovorí, že sama najlepšie vie, kam chodí, a tak vyzerá aj jej šatník. Ak ide raz za päť rokov na ples, šaty si požičia. A v jej kozmetickej taštičke by ste našli krémy, veci na maľovanie (bežné šminky, odličovacie potreby), lak na nechty s odlakovačom, pinzetu, ale aj náušnice či náhrdelníky. Zdôrazňuje, že je tu potrebná normálnosť a netreba sa báť používať to, čo každá žena.

 

O ženskej kráse: Pýtali sa jej, prečo je rehoľníčka, keď je pekná

 

MIROSLAVA KILIANOVÁ: ČO KOMUNIKUJEM SVOJÍM OBLEČENÍM ČI MEJKAPOM?

Ďalšia z trojice žien je Miroslava Kilianová, manželka, saleziánka-spolupracovníčka a autorka každoročného Diára pre veriacu ženu. Je takisto presvedčená, že sme povolané k tomu, aby sme boli krásne: „Dokonca si myslím, že krása neodmysliteľne patrí ku každej žene – veriacej, či neveriacej. Krása sa dnes prezentuje ako niečo, o čo sa treba namáhavo usilovať, pracovať na sebe a nonstop dosahovať vyššie štandardy. Myslím si, že tento typ krásy, ktorý prezentuje dnešný svet, je skôr únavný a vyčerpávajúci. Výsledkom je mnoho krásnych žien, ktoré si nepripadajú dostatočne pekné, lebo nespĺňajú štandardy, ktoré poukazujú na svoje nedostatky a tvrdo drú, aby dosiahli prehnané ideály.“

Hovorí aj o vnútornej kráse a ženu, ktorá ju má, vníma ako pokojnú, hlbokú a s iskrou v očiach: „Váži si to, čo má, a nehľadá spokojnosť tak, že sa neustále obzerá okolo seba a porovnáva sa s inými. Druhí sa cítia v jej prítomnosti príjemne, dokáže pozdvihnúť slovom, povzbudiť a vliať radosť do života,“ za predpoklad vnútornej krásy považuje čisté svedomie a to, že sa nenáhlime, ale sme naplno prítomné tam, kde sme.

Ako ideál ženskej krásy – aby sme neskĺzli ani do jedného, ani do druhého extrému – vidí akúsi zlatú strednú cestu. Čo to podľa nej znamená? „Byť si vedomá toho, čo mi pristane, a nebáť sa obliecť pekne, hoci všade okolo nás vládne kultúra prílišnej ležérnosti. Obliecť sa a upraviť tak, aby som sa ja cítila dobre. Aby som nebola ani sivá myš, ale ani príliš vyzývavá. Nedopustiť, aby mi na sebe samej prestalo záležať. Obliecť sa pekne i doma, hoci som tam stále obklopená tými istými ľuďmi. Občas vyjsť mimo svojej komfortnej zóny a obliecť si šaty, ak som zvyknutá len na rifle. Sem-tam je možno dobré spýtať sa samej seba, čo komunikujem svojím oblečením či mejkapom.“

Podľa nej by mala každá žena jednoznačne poznať farby, ktoré jej pristanú a rozžiaria ju, taktiež strihy a dĺžky, ktoré lichotia jej postave. „Som zástankyňou toho, že nepotrebujeme mať obrovský, preplnený šatník, ale skôr menej kvalitného oblečenia v tých farbách a strihoch, ktoré sú pre nás tie správne,“ jej osobne sa v ženskom šatníku páčia obzvlášť šaty a sukne, ale nevyhýba sa ani nohaviciam, veď aj tie môžu byť pekným ženským kúskom. Jedine v legínach by ste ju v meste nenašli, využíva ich len na cvičenie doma.

Tiež sa s nami delí o to, aké produkty obsahuje jej starostlivosť o pleť – za základ považuje peknú hydratovanú pleť, pokojne aj bez mejkapu, aj keď na ňom nevidí nič zlé. V jej kozmetickej taštičke by ste rozhodne našli špirálu, ceruzku na obočia či balzam na pery a rúž.

 

O ženskej kráse: Pýtali sa jej, prečo je rehoľníčka, keď je pekná

 

DOMINIKA TVARDZIKOVÁ: SOM PRESVEDČENÁ, ŽE VERIACA ŽENA MÁ BYŤ KRÁSNA AJ FYZICKY

Tretia respondentka, Dominika Tvardziková, manželka a mama troch detí, sa snaží každý deň vnímať krásu okolo seba. Je presvedčená, že je správne, keď sme krásni, pretože Boh nás stvoril krásnych s dušou i telom na svoj obraz: „Som preto presvedčená, že veriaca žena nielen môže, ale má byť krásna aj fyzicky.“

Ako vnútornú krásu ženy vníma krásu srdca, ktoré je láskavé, obetavé, slúžiace, čo sa prejavuje v skutkoch a túžbe po Bohu, ktorý je sám dobro, krása a pravda. „Z pohľadu veriacej ženy je prvým predpokladom túžba po Bohu. Ak hľadím na Boha, vzbudzuje to vo mne túžbu približovať sa mu, stávať sa lepšou, vnútorne krásnou. Druhým je otvorené srdce. Keď Bohu dovolíme, aby do našich životov vstúpil, potom môže robiť v našich životoch veľké veci,“ vysvetľuje. Za skutočný vzor dobrej a krásnej ženy vníma, najmä odkedy je matkou, Pannu Máriu. Pomáhajú jej aj láskavé, krásne a inšpiratívne ženy. Taktiež rada číta životopisy svätých žien a sú pre ňu inšpiráciou a povzbudením, aby na sebe pracovala.

Súhlasí s názorom, ktorý často vidí v praxi, že neraz sa medzi veriacimi hovorí len o vnútornej kráse a úplne sa potláča tá vonkajšia: „Boh do nás žien vložil svoj obraz spojením vnútornej a vonkajšej krásy – a takú ju máme prinášať tomuto svetu. Sme chrámom Ducha Svätého. Vnímam to ako záväzok starať sa o svoje telo, svoj zovňajšok. Ak sa v žene snúbi vnútorná aj vonkajšia krása, vyžaruje Božiu nádheru do diaľky.“

Hovorí aj o tom, že vonkajšia krása ženy určite neznamená, že každá žena má mať miery 90-60-90, chodiť vyzývavo oblečená – v minisukniach či hlbokých výstrihoch: „Je ťažké presne stanoviť, čo presne má žena nosiť, aby bola skutočne krásnou, lebo sme každá iná. Keď sa obliekam, môžem sa sama seba opýtať, či by som takto oblečená išla pred Kristovu tvár. Podstatné je, aby som nemyslela len na oblečenie, topánky, kabelky, ale na Boha. Aby som sa aj ja sama videla ako krásna žena, aby som svoju skutočnú krásu postupne a po maličkých kúskoch budovala,“ delí sa o svoj pohľad.

Za základ šatníka ženy považuje aj takzvané malé čierne šaty, jednoduchú bielu blúzku, dobre padnúce nohavice, puzdrovú sukňu a midi šaty. Pri šatníku jej pomáha zostavenie takzvaného kapsulového a udržateľného šatníka. „Ak to nevieme samy, dnes sú poradkyne aj v radoch veriacich žien, na ktoré sa môžeme obrátiť. Keď si kupujem oblečenie, pýtam sa seba, či tento kúsok bude moderný aj o dvadsať rokov. Ak áno, je to ten správny výber,“ ponúka svoju radu.

V jej kozmetickej taške nevyhnutne nájdete kozmetiku na odlíčenie a čistenie pleti, vhodný pleťový krém a tonikum. Z dekoratívnej kozmetiky určite púder, podľa potreby mejkap, riasenku, lícenku a rúž. Používa ich na dosiahnutie takzvaného nahého líčenia, ktoré zvýrazní prirodzenú krásu.

 

O ženskej kráse: Pýtali sa jej, prečo je rehoľníčka, keď je pekná

 

KATOLÍČKA NEMÁ BYŤ SIVÁ MYŠKA

Kde sa môžeme inšpirovať, ako byť krásne? U Boha, ktorý je sám pôvodcom krásy. Ale aj u iných žien, ktoré odrážajú túto Božiu krásu celým svojím životom. Takže v prvom rade dbať o svoju dušu a tráviť čas s tým, ktorý je sám Krásou. Na druhej strane sa nebáť zvýrazniť svoju prirodzenú – jemné líčenie, lak na nechty, pekné a vkusné oblečenie a podobne. Starať sa o svoje telo, ale neurobiť z neho modlu. Jason Evert povedal: „Čistota je nepochybne krásna. Nehovoríme o potláčaní alebo prudérnosti. Ale o tom, že máme sebavedomý a vyrovnaný zmysel pre svoju dôstojnosť a hodnotu.“

Vždy ma poteší, keď mi niekto povie, že mám oblečený taký „svoj štýl“, lebo ľudia ma tak vnímajú. Nie je to štýl z reklamných katalógov, ale to, čo ladí s mojím srdcom. To, v čom sa cítim dobre a čo aj môže zvýrazniť moju krásu. A verím, že keď sa múdro starám o seba samú, zvýrazňujem príťažlivú krásu svojho Stvoriteľa. Ako napísal P. N. Jevdokimov v diele Teológia krásy, že Boh stvoril človeka, aby sa stal ospevovateľom jeho krásy.

Ženy, buďte (celostne) krásne!

Viera+

Najnovší podcast+

Invalid Date

0:00