TOP

Odborníčka Nina Beňová: Väčšina predajcov Nota bene sa vďaka časopisu dokáže vymaniť aspoň z pouličného bezdomovectva

Členka správnej rady občianskeho združenia Proti prúdu, odborníčka na advokáciu práv ľudí bez domova a ukončovanie bezdomovectva, Mgr. Nina Beňová, PhD. (41) bližšie vysvetľuje fungovanie základného programu ich združenia – pouličného časopisu Nota bene. „Každý človek potrebuje svoj domov. Ľuďom bez domova najviac pomôžeme vtedy, keď im sprostredkujeme stabilné a dôstojné nájomné bývanie, v ktorom svoj domov môžu opäť nájsť,“ hovorí s nádejou.

V občianskom združení Proti prúdu realizujete aktivity v prospech ukončovania bezdomovectva na národnej a lokálnej systémovej úrovni. V akých častiach Slovenska pociťujete najväčší počet ľudí bez domova? Dôsledkom čoho to podľa vás je?

Najviac ľudí bez domova sa vždy koncentruje v najväčších mestách. Je to preto, lebo tam majú najlepšie možnosti prežiť. U nás na Slovensku sú to teda Bratislava a Košice. To však neznamená, že menším mestám sa bezdomovectvo vyhýba, aj tam sa môžeme stretnúť často dokonca s pouličným bezdomovectvom – t.j. s ľuďmi bez domova, ktorí žijú vonku. Takmer nepatrné je bezdomovectvo na vidieku – i keď tam sa tiež môžeme stretnúť so skrytým bezdomovectvom, najmä v prípadoch, keď ľudia žijú vo veľmi zlých, preplnených či nelegálnych obydliach. Takéto bývanie totiž často nespĺňa základné materiálne, sociálne či právne kritériá, ktoré by malo každé bývanie napĺňať.

 

 

Na základe spätnej väzby našich čitateľov vieme, že naši predajcovia často dokážu robiť mnoho drobných či milých skutkov

Aktivity v rámci združenia realizujete vo viacerých programoch. Čo predstavuje základ vašich služieb?

Naším základným programom je projekt pouličného časopisu Nota bene. Má umožniť ľuďom bez domova dôstojne, vlastnou prácou získať financie potrebné na zabezpečenie základných potrieb. Predajcovia sú často ľudia, ktorí radi komunikujú s ostatnými, dokážu si na svojom predajnom mieste vytvoriť komunitu, zázemie, majú svojich stálych kupujúcich. Na základe spätnej väzby našich čitateľov i z predajných miest vieme, že oni sami často dokážu robiť mnoho drobných či milých skutkov, ktorými spríjemňujú deň svojmu okoliu, napr. odniesť nákup, otvoriť dvere alebo povedať milé slovo. Mnoho našich predajcov má už vyšší vek, nad päťdesiat rokov, a trpí vážnymi alebo chronickými ochoreniami.

 

Ktoré náklady dokážu vďaka predaju pokryť?

Vďaka predaju Nota bene si väčšinou dokážu zaplatiť aspoň strechu nad hlavou, napr. v podobe ubytovne. Väčšina našich predajcov sa tak dokáže vďaka predaju časopisu vymaniť aspoň z pouličného bezdomovectva. Na získanie trvalého a stabilného bývania, ktoré by mohli považovať za svoj domov, to však, žiaľ, nepostačuje, pretože v našej krajine neexistujú cenovo dostupné nájomné byty. Naši predajcovia v Bratislave napríklad v ubytovniach platia cca od stosedemdesiat do tristopäťdesiat eur mesačne za posteľ v zdieľanej izbe, často v nevyhovujúcich hygienických podmienkach. Je to žalostné, keď si uvedomíme, že nájomné v jednoizbovom mestskom byte je okolo stopäťdesiat eur, aj menej. Keby takéto byty existovali, väčšina našich predajcov by si ich hravo dokázala zaplatiť.

 

 

Prvé číslo Nota bene vytlačili takpovediac „na kolene“. Prvých predajcov zháňali priamo v uliciach

Ako ste už avizovali, hlavným nástrojom sa stal projekt – pouličný časopis Nota bene. Čo bolo prvým impulzom vzniku tohto periodika a kedy nastal? 

Prvý impulz prišiel zo zahraničia. Pouličný časopis z Maďarska hľadal niekoho, kto by chcel projekt pouličného časopisu rozbehnúť na Slovensku. Mali pripravené financie na tlač prvého čísla, ale nedarilo sa im nikoho osloviť. Napokon našli iba študentov sociálnej práce – Zuzanu Šedíkovú, Sandru Tordovú a Martina Opetu, ktorí si povedali, že to vyskúšajú, a celkom bláznivo sa do toho pustili. Prvé číslo vytlačili takpovediac „na kolene“ a prvých predajcov časopisu, ktoré nosili v batohoch, zháňali priamo v uliciach. V prvom momente bolo len málo tých, ktorí by dôverovali tomu, že tento projekt bude úspešný. Myslím, že na začiatku nikto nepredpokladal, že aj po dvadsiatich rokoch bude existovať Nota bene, ktoré bude predávať cca tristopäťdesiat predajcov po celom Slovensku.

 

Čo znamená názov časopisu Nota bene?

Dobre si všimni.

 

Vieme, že predajcami tohto časopisu sú ľudia bez domova. Aké sú podmienky prijatia do tímu predajcov?

Predaj časopisu je určený ľuďom bez domova alebo aj ľuďom v sociálnej núdzi. Vstup do programu je nízkoprahový. Registráciu predajcov v Bratislave máme raz mesačne, väčšinou koncom mesiaca. Predajca nepotrebuje ani občiansky preukaz. V úvode dostáva preukaz predajcu a vestu predajcu a pridelí sa mu predajné miesto. Na niekoľkých stretnutiach začiatočníkov dostane aj úvodné informácie a rady k predaju. Jediné, k čomu sa zaväzuje, je dodržiavať kódex predajcu, čo je súbor jednoduchých pravidiel, ktoré by mal dodržiavať pri predaji – napr. že pri predaji nebude pod vplyvom alkoholu alebo sa nebude správať agresívne. Na začiatok dostane tri kusy časopisu zdarma. Ďalšie má už za príspevok. Hodnota časopisu je 2,40 eur – takže polovica tejto sumy ostáva predajcovi.

 

Plynú pre nich z predaja okrem podmienok aj isté výhody? Aké?

Samozrejmosťou je sociálne poradenstvo. Predajcom tiež napríklad do istej výšky preplácame lieky. Máme pre nich vytvorený kupónový obchod, kde si za kupóny, ktoré môžu získať napríklad za predaj časopisov, môžu vybrať základné trvanlivé potraviny, sladkosti, kávu či hygienické potreby. Predajcovia si môžu dať do výdajne doručovať poštu, majú k dispozícii telefón, počítač s internetom, dennú miestnosť, v ktorej sa môžu zohriať. Na pravidelnej báze organizujeme výlety, splav alebo vianočný večierok. Teraz, počas pandémie koronavírusu, sme množstvo energie investovali najmä do podpory predajcov. Pandémia vyprázdnila ulice a predaj časopisu výrazne poklesol. Našou prioritou bolo, aby naši predajcovia prežili a neprišli o svoje ťažko nadobudnuté bývania. Od marca minulého roku sme vyhlásili už dve zbierky – počas prvej aj druhej vlny. Predajcov sme intenzívne podporovali a stále podporujeme v bývaní – v najťažších mesiacoch im preplácame náklady na bývanie aj ďalšie základné potreby, zabezpečujeme potravinovú pomoc. Tiež im distribuujeme rúška, respirátory, dezinfekciu, organizovali sme už viackrát testovanie, aby mohli byť otestovaní v bezpečí našej služby. V prípade potreby riešime ich karanténu.

 

Ako prebieha bežný deň predajcu Nota bene? Čo všetko ho čaká a neminie?

Deň každého predajcu prebieha úplne inak, podobne, ako prebiehajú rozlične dni všetkých ľudí. Predajcovia nemajú určený nejaký jednotný režim, hodiny alebo dni, v ktoré by museli predávať. Sami si určujú deň, čas a počet hodín, ktoré budú predávať – podľa ich potrieb a možností. Väčšinou tí, ktorí nemajú iný príjem, sú nútení predávať dlhšie ako tí, ktorí majú aj iný (väčšinou však dosť nízky) príjem, napr. majú dôchodok alebo príjem z nejakých brigád. Predaj často prebieha vonku, predajcovia sú vystavení nepriazni počasia – teplu, zime či dažďu. Len málokto, aj vzhľadom k zdravotnému stavu či veku, vydrží predávať celý deň.

 

 

Bezdomovectvo si človek nevyberá. Bezdomovectvo človeka je tragédia, ktorá býva spôsobená kombináciou mnohých faktorov

Teórie o ľuďoch bez domova v nás často formujú isté názory, ktoré sú, žiaľ, nie vždy založené na pravdivých faktoch. Mnohí z nich sa na ulici ocitli nie vlastným pričinením, a tak sa stretávajú viac s opovrhnutím ako pochopením. Poskytuje im vaše združenie Proti prúdu aj istú formu odborného poradenstva?

Postoj opovrhnutia je dosť nešťastným a neľudským postojom. U mňa osobne sa vylučuje s mojím kresťanským vnímaním sveta. Áno, súhlasím. O tom, ako sa človek stane človekom bez domova panujú v našej spoločnosti mnohé mýty. Bezdomovectvo si človek nevyberá. Bezdomovectvo človeka je tragédia, ktorá býva spôsobená väčšinou kombináciou mnohých faktorov. Niekedy príde o domov podvodom, inokedy za tým môže byť rozpad rodiny alebo strata zamestnania. O domov prichádzajú aj ľudia s fyzickým či psychickým ochorením. Dokonca aj dôchodcovia, ktorí majú žalostne nízke dôchodky. Proste ľudia, ktorí si zo svojich príjmov nedokážu zaplatiť dôstojné bývanie. O domov prichádzajú v dnešnej zlej finančnej situácii dokonca aj rodiny s deťmi – respektíve niektoré ani nemajú možnosť si svoj vlastný domov nikdy založiť, pretože bývanie na Slovensku je veľmi drahé. Na strane spoločnosti teda k bezdomovectvu veľmi prispieva nedostatok cenovo dostupného bývania. Mnohí by do bezdomovectva vôbec neprepadli, keby existovali cenovo dostupné nájomné byty pre ľudí s nízkym príjmom alebo v kríze. Našim predajcom, samozrejme, poskytujeme aj sociálnu podporu a poradenstvo podľa ich potrieb a našich možností – od základných vecí, akými je napr. vybavovanie dokladov, cez podporu pri riešení ubytovania na ubytovniach, zdravotných problémov či dlhov, až po sprostredkovanie nájomného bývania v bytoch. Tých je, žiaľ, stále málo, ale naším snom je v budúcnosti mať možnosť sprostredkovať nájomný byt každému nášmu predajcovi, ktorý to bude potrebovať.

 

Aké iné služby u vás ešte môžu nájsť?

Už niekoľko rokov rozvíjame aj Program bývania. Jeho hlavným cieľom je ukončovanie bezdomovectva našich predajcov v stabilnom nájomnom bývaní. V rámci Programu bývania máme dve zložky – tzv. sociálnu nájomnú agentúru a podporu sociálnej služby, ktorá vychádza z princípov „Housing first“ („Bývanie ako prvé“), a ktorú poskytujeme ľuďom priamo v bývaní. Spolu aktuálne už pracujeme a poskytujeme podporu v trinástich bytoch sedemnástim ľuďom bez domova. Ľudia majú v bytoch uzatvorenú bežnú nájomnú zmluvu a platia nájomné, ktoré nie je komerčné. Cieľom služby v bývaní nie je kontrola, ale podpora človeka smerujúca k dlhodobému udržaniu bývania. Našou filozofiou je rešpektujúci prístup, bez vytvárania tlaku či podmienok. Jedinou podmienkou je, aby človek platil včas nájomné a užíval byt v súlade s nájomnou zmluvou. Mnohí ľudia bez domova majú za sebou silnú traumu, ktorú bezdomovectvo prináša, a keď sa konečne dostanú do bývania, je potrebné rešpektovať ich potreby, preferencie a tempo.

 

Čo s tým, aby bolo bezdomovectvo možné ukončovať vo väčšej, systematickej rovine?

Veľmi nám záleží na systémových zmenách, ktoré sa pretavia aj do zákonov a lokálnych či národných politík. Preto je naším posledným dôležitým a veľkým programom Program advokácie. V rámci neho sa snažíme systematicky presadzovať myšlienky práva na bývanie, dostupného bývania a „Housing first“. Našou veľkou aktivitou i úspechom bolo iniciovanie Národnej stratégie prevencie a ukončovania bezdomovectva. Spoločne s Inštitútom pre výskum práce a rodiny a Depaul Slovensko sme pracovali na tvorbe podkladového materiálu Národnej stratégie. MPSVR SR by malo aj v spolupráci s medzirezortnou pracovnou skupinou, ktorej sme členmi, predložiť Národnú stratégiu vláde SR do konca roka 2021.

 

 

Za jeden z najväčších mýtov našej spoločnosti považujem, že bývanie si musí človek zaslúžiť

Práca s ľuďmi, ktorých spoločnosť istým spôsobom vyčlenila, nie je jednoduchá. S čím všetkým sa vy ako zamestnanci v tomto povolaní stretávate?

Práca s predajcami býva pre mňa väčšinou veľmi napĺňajúca a zmysluplná. Sú to ľudia, ku ktorým pristupujem s pokorou a rešpektom pred ich náročnou situáciou. Za tie roky som si mnohých obľúbila a máme sa radi. Osobne ma najviac rozčuľujú nezmyselné systematické nastavenia a prekážky, ktoré znemožňujú ľuďom bez domova vymaniť sa z bezdomovectva. Najťažšou súčasťou mojej práce je prinášať zmenu postojov a systematického nastavenia voči ľuďom bez domova vo verejných inštitúciách, politikách a zákonoch. Podmienky sú nespravodlivo nastavené. Toto nespravodlivé nastavenie je často spôsobené nedostatkom informácií, ale aj ochoty prestať uvažovať v rovine zásluhového systému.

 

 

Naplnenie základných potrieb, medzi ktoré patrí aj potreba mať svoj domov, dôstojné bývanie, patrí medzi základné ľudské práva

Ich nenaplnenie spôsobuje v spoločnosti spätne ešte väčšie problémy. Pri ľuďoch bez domova tak nejak predpokladáme, že by im predsa mala postačovať posteľ v nocľahárni a polievka. Ak chcú niečo viac, mali by sa snažiť. Darmo však očakávame, že človek, ktorý nemá naplnené základné životné potreby, nemá sa ani kde poriadne vyspať, riešiť svoje zdravotné problémy alebo sa osprchovať, si napríklad nájde prácu.

 

A čo ľudia, ktorým sa predsa len podarí nájsť si prácu?

Najhoršie je, že aj keď sa to niekomu s obrovským vypätím síl podarí, nájde si prácu, predáva časopis alebo chodí na brigády, stále to nestačí. Človek bez domova nemá možnosť nikdy dočiahnuť na komerčné bývanie. Tým sa kruh jeho života uzatvára. Bezdomovectvo je o pomalom zomieraní zaživa – podľa viacerých zahraničných výskumov sa ľudia bez domova dožívajú v priemere iba 49 rokov. Na Slovensku sa mnohí svojho domova ani nedožijú a jediným spôsobom, ako sa dostanú z bezdomovectva, je väčšinou až smrť. Takže za jeden z najväčších mýtov našej spoločnosti považujem, že bývanie si musí človek zaslúžiť. Toto zmýšľanie nás doviedlo až do takej krízy v bývaní, ako máme na Slovensku dnes.

 

Aké zmýšľanie ľudí na Slovensku máte na mysli?

Ide nielen o zmýšľanie ľudí, ale aj to politické. Roky sa na Slovensku razila politika, že bývanie je osobnou zodpovednosťou každého človeka, nemusí sa nijako regulovať zo strany štátu a možno ho ponechať na „trh“. To je také naše slovenské špecifikum, ktoré v zahraničí, napríklad v európskom kontexte, vôbec nie je bežné. Tento prístup za posledných 30 rokov spôsobil, že „trh“ na Slovensku vyhnal ceny komerčného bývania do závratných výšok – aktuálne najvyšších v histórii, zatiaľ čo mestské nájomné bývanie takmer zaniklo. Mnohé krajiny sa správajú múdrejšie ako my a pochopili, že prístup k dôstojnému bývaniu, ktoré si dokážu ľudia zaplatiť a udržať, je dôležitým právom. Disponujú oveľa väčším počtom cenovo dostupných nájomných bytov – napríklad v takej Viedni predstavujú viac ako 40 % z celkového bytového fondu. Ale aj v iných krajinách, napríklad vo Veľkej Británii, v Nemecku, Holandsku, Fínsku, či susednom Česku a v mnohých ďalších, je takýchto bytov oveľa viac, ako na Slovensku. Každá spoločnosť totiž potrebuje cenovo dostupné bývanie pre mladé rodiny, pre ľudí, ktorí pracujú v službách, pre učiteľov, opatrovateľov a v neposlednom rade pre najzraniteľnejších ľudí, akými sú aj ľudia bez domova. Verím, že to čoskoro ako spoločnosť pochopíme a začneme vytvárať podmienky pre masívnejší nárast cenovo dostupného nájomného bývania, a bývanie bude u nás dostupnejšie pre každého, aj pre ľudí bez domova.

Snímky: Braňo Bibel, Marcel Pazman, Alan Hyza



Komentáre