Odkaz pre kňazov.

Nepotrebujem od kňaza, aby bol populárny. Nepotrebujem, aby ho uznávali liberálne médiá. Nepotrebujem ani jeho prítomnosť na letnom festivale. Nedeľnú kázeň považujem za zmysluplnú aj bez povinného vtipu na záver a dokonca sa mi slová kňaza nemusia vždy páčiť. Stačí, že sa zhodujú s Evanjeliom.

Autor: Katarína Mikulová

Samozrejme, aj ku mne sa dostala informácia o novej rubrike Denníka N s názvom “Nedeľná Nekázeň”. V tomto článku nebudem riešiť ani nápad, ani význam tejto mediálnej aktivity. Povedzme, že moja skepsa je neopodstatnená a že sa do liberálneho média časom dostanú aj takí cirkevní predstavení, ktorí sa za svoje konzervatívne hodnoty nehanbia a svoju poslušnosť voči biskupovi nevnímajú len ako formalitu. Uvidíme.
Tento článok je určený najmä pre kňazov. Po prvé pre tých, ktorí sa rozhodli, že budú komunikovať s (liberálnymi) médiami. Po druhé pre všetkých ostatných, lebo im patrí moja nesmierna vďaka, úcta, ale aj nasledujúce povzbudivé slovo.

– – –

Drahí kňazi.

Na úvod tohto blogového odkazu mi dovoľte jeden sentiment. Zo srdca Vám chcem poďakovať za to, že ste. Že ste vôbec prijali svoj úrad a že nám dávate možnosť denne prijímat svätú Eucharistiu. Ďakujem za Vaše nesmierne obety v podobe nekonečných hodín strávených spovedaním. Ďakujem za to, že ste verní pravde, a tak zo mňa snímate všetky ilúzie a sebaklamy, do ktorých opakovane upadám. Chcem, aby ste vedeli, že my veriaci nemáme dosť slov, aby sme vyjadrili naše vďaky. A niekedy sme skrátka len tak dojatí z nového rozmeru lásky, ktorého sa nám dostáva, že radšej ani nehovoríme, len tlmíme slzy.

// Čítajte celý text //