TOP

Oslavujem narodeniny spolu s Ježišom

Trom respondentom, ktorí sa narodili na Vianoce (24. alebo 25. decembra), sme položili rovnaké otázky: Ako vnímate svoje narodeniny v súvislosti s Ježišovým narodením? Čomu vás to učí? Nechajte sa inšpirovať ich odpoveďami.

 

Mária Izraelová, učiteľka na prvom stupni

Musím sa priznať, že otázky tohto typu nezvyknem dostávať veľmi často. Vlastne sa to stalo prvýkrát. A tak som sa zamyslela nad svojimi narodeninami v odlišnom kontexte ako doteraz. Keď sa narodíte 24. decembra, ľudia majú vo zvyku zasypávať vás otázkami typu: „Ako to mávate doma s darčekmi? Dostávaš darčeky aj zvlášť na narodeniny? Nie si potom ukrátená o dary?“ Žiaľ, na tieto otázky neviem nikdy presne odpovedať, pretože žiadne štatistiky ohľadom počtu dostaných darov, napríklad v porovnaní s ostatnými členmi domácnosti, nevediem.

Áno, v detstve som síce jedným očkom poškuľovala po darčekoch, ktoré dostali moji bratia (a neskôr aj sestra), a v hlave kalkulovala, ktorý darček je vianočný a ktorý narodeninový, našťastie, postupne som z toho „vyrástla“. Zmenila sa však nielen čiarka na zárubni, ale aj môj pohľad na prežívanie narodenín uprostred Vianoc.

Viete, milujem slávnostné dni. Dni menín a narodením považujem za obzvlášť slávnostný moment v našich životoch. Mám rada ich atmosféru, radosť, blízkosť milovaných osôb, pokoj, zastavenie a stíšenie sa… A presne tieto atribúty sú prítomné aj v slávení vianočných sviatkov. Ľudia sú k sebe akosi milší, vľúdnejší a chápavejší. Neskrášľujú si svetielkami len svoje domovy či ulice, ale snažia sa to ozajstné Svetlo nájsť aj vo svojich srdciach. Touto premenou sŕdc tak vytvárajú ten najkrajší narodeninový darček nielen pre mňa, no najmä pre Ježiša, ktorý je podstatou a hlavnou ingredienciou Vianoc (a nielen Vianoc).

Moje narodeniny ma tak učia predovšetkým VĎAČNOSTI. Vďačnosti za dar života, za vieru, zdravie, moju rodinu a priateľov či otvorenosť sŕdc a ľudskú spolupatričnosť, bez ktorých by Vianoce neboli Vianocami.

 

 

Lukáš Líška, kaplán vo farnosti Levice-Rybníky

Veľa sa rozprávam s ľuďmi, keďže som kňaz, a prirodzene v rozhovoroch s nimi padnú aj tieto otázky: „Kedy si sa narodil? Ktorý deň máš narodeniny?“ Vždy s radosťou odpoviem: „Na Vianoce!“ Niektorí ostanú trochu zaskočení, niektorí sa potešia. Nasleduje ďalšia séria otázok: „Kedy ich oslavuješ? Kedy dostávaš darčeky? Nevadilo ti ako dieťaťu, že si dostal darčeky na Vianoce a na narodeniny naraz?“ Prirodzené otázky a mnoho iných…

Ako dieťa som veľmi nevyrastal v kresťanskej výchove, a tak vrcholom Vianoc bola pre mňa chvíľa pod stromčekom pri rozbaľovaní darčekov. Vedel som, že Vianoce sú špeciálny čas, no nikdy som ich nevnímal ako konkurenciu svojich narodením. Práve naopak, už odmala som prežíval radosť, že práve v takýto deň mám narodeniny. Až neskôr, keď som začal plnšie prežívať kresťanstvo, som sa priblížil k podstate Vianoc – to, že Boh túži po človeku a nechce ho nechať tak, tam, kde je, a preto prichádza Ježiš. Boh sa stáva človekom z veľkej lásky k človeku, prijíma na seba to všetko ubolené, čo je v nás.

Prežívať narodeniny v tento čas mi robí radosť, pretože všetci sme akýsi mäkší, bez ohľadu na to, či niekto pozná Ježiša, alebo nie. Nikdy som sa nejako nezamýšľal nad tým, že oslavujem spolu s Ježišom, ale vlastne je to skvelé! Je to skvelé, pretože akoby tou spoločnou oslavou s Ježišom mi práve on posielal osobnú správu minimálne v dvoch rovinách: Rozširuje vo mne optiku daru. Ježiš prichádza, stáva sa darom pre človeka, lebo človek zabudol, stratil počas dejín zo srdca tú hlbokú pravdu, že on sám je darom pre Boha. A teda Ježišovo narodenie mi komunikuje, že som darom. Druhá rovina je v tom, že symbolika spoločného dňa narodenia, spoločnej oslavy mi hovorí, že Ježiš chce byť mojím bratom, spolupútnikom, priateľom, chce vstúpiť do mojich dní.

Prajem vám všetkým – bez ohľadu na dátum narodenia – prežiť v srdci to, že som dar pre Boha a  Ježiš sa stal naším bratom a priateľom.

 

 

Petra Řikovská, manželka, mama štyroch detí a piatym na ceste

Narodiť sa na Štedrý deň je skvelé. Nikdy nemáte v ten deň štátnice, maturity, skúšky na vysokú školu, prijímačky… Všetci sa usmievajú, sú k sebe milí a mnohí si váš výnimočný dátum narodenia ľahko zapamätajú. Ako dieťa som verila tomu, že moji rodičia našli pod stromčekom balík s nápisom „PETRA“. Bola som vďačná, že tam nenašli „EVA“, lebo by som mala zvyšok roka po darčekoch. (úsmev)

Počas strednej a vysokej školy som na Štedrý deň chodila na tri sväté omše: na detskej som hrala na klavíri so zborom, potom omša pre nepočujúcich, kde tlmočila moja mamina, a večer polnočná. Z každej som si niečo „odniesla“. Z detskej skôr takú službu Bohu, z omše pre nepočujúcich (štátne deti bez rodiny) vďaku, že mám rodičov, ktorí sú pre mňa darom, a na polnočnej som sa vhĺbila do veľkosti a podstaty tej zázračnej noci.

Odkedy mám vlastnú rodinu, prežívanie Vianoc je náročnejšie na prípravu, no krásne v umocnenej radosti z obdarovávania sa a hlbšieho prežívania. Deti nám kladú otázky, nad ktorými sa my dospelí už vôbec nezamýšľame, a tak môžeme ísť spoločne do hĺbky. Keď boli naše deti bábätká, intenzívnejšie sme si vo vianočnom období pripomínali, že máme doma malého Ježiša. Ježiša, s ktorým mám spoločnú narodeninovú oslavu. Je to milé privilégium. No narodenie každého z nás kedykoľvek v roku je zázrakom a Božím zámerom. Každý z nás bol malý a bezbranný ako On v jasličkách. Ale keď sa napojíme na ten správny zdroj – Boha Otca a mamu Máriu –, dozrejeme pre nebo.

 



Komentáre