TOP

Osobná skúsenosť: Takmer som vyhorela

Zrejme to pozná každý. Vízia, požiadavky, dlhodobý stres, plný výkon, prekážky, nedocenenie, emočné, fyzické i psychické vyčerpanie. Jedným slovom – niečo sme prepískli… Zarážajúce na tom je, že na to prídeme (alebo si to pripustíme) až v momente, keď je už neskoro. Aj u mňa to tak bolo.

Bola jeseň, s  chuťou som sa pustila do dokončovania dizertačnej práce. Áno, vzhľadom na okolnosti, ktoré s tým súviseli, to bolo niečo ako výstup na Everest, ale – nerada sa vzdávam dopredu. Keď sa spätne pozerám na toto obdobie, uvedomujem si, že som robila niekoľko vážnych chýb a pravdupovediac, inak to ani nemohlo dopadnúť – bola som na hranici vyhorenia.

 

Musím pracovať. Naozaj musím?

Je umením vedieť nájsť zlatú strednú cestu. Vo všetkom. Aj vo vzťahu medzi prácou a vzťahmi, medzi prácou a sebou, medzi prácou a rodinou. V domnienke, že nestíham, som 99 % svojho času venovala práci. Vzťahy, priatelia, spoločná pizza či posedenie pri káve museli ísť bokom.

Naozaj museli? Vôbec nemuseli. Je pravda, že pol hodina psychického oddychu urobí viac dobra než napätá myseľ neschopná sa sústrediť. Niekedy sa treba upokojiť. Niekedy treba vyjsť zo zabehnutých koľají a len tak navštíviť rodičov, súrodencov, urobiť čosi dobré, urobiť čosi navyše – usporiadať si priority.

 

Áno. Áno. Áno

„Nauč sa

Pokračovanie článku je dostupné iba pre predplatiteľov

Existujeme takmer výhradne vďaka predplatiteľom. Objednajte si naše predplatné a o už niekoľko sekúnd môžete čítať všetky naše články. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť hodnotný obsah.


Vytvoriť účet a objednať predplatnéUž mám účet, prihlásiť

Komentáre