TOP

Pán tvorstva… aj displejov

Vynález, ktorý zatieňuje kníhtlač, parný stroj aj žiarovku. Môžeme byť vďaka nemu blízki vzdialeným, poznávať neznáme, zmestiť do ruky knižnice i fotoalbumy, a prejsť celý svet, a ani sa nepohneme z miesta. Tak prečo k nemu písať návod na nepoužívanie?

Autorka Katarína Adamčáková je absolventkou Kolégia Antona Neuwirtha

Hoci je mobil vynikajúci prostriedok ponúkajúci široké možnosti, je to len prostriedok. A nie dokonalý. Učí nás, že čokoľvek chceme, môžeme dosiahnuť takmer okamžite, čo škodí našej trpezlivosti a vytrvalosti. Ponúka aplikácie, ktoré štiepia pozornosť a sú navrhnuté tak, aby boli neodolateľné a vytvárali v nás závislosť. Čas, ktorý mu venujeme, neraz prevyšuje čas, ktorý venujeme tomu, čo nás napĺňa, sebe samým či vzťahom s najbližšími. Táto neživá vec si uzurpuje v našom živote miesto, ktoré jej zďaleka nepatrí. A aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, to, čo nám dáva, je oveľa menej, než to, čo nám berie.

Lenže, poviete si, v dobe pandémie sme chtiac-nechtiac online a nedá sa s tým nič robiť. Náš pracovný, študijný i sociálny život sa z veľkej časti preniesol do virtuálnej reality. A mobil je pre nás často dostupnejší než počítač. No práve v dostupnosti je háčik. Pri mobile skôr skĺzneme do automatickej kontroly upozornení, mailov, správ, aplikácií. Ani nevieme ako a od správ prejdeme až k piatemu článku, či videu. Alebo sa prichytíme pri tom, že každú chvíľu berieme mobil do ruky a kontrolujeme, čo je nové. Je to návykové.

Ako z kola von? Slávka Kubíková v knihe Krotitelia displejov radí rozhodnúť sa pre digitálny minimalizmus. V praxi to znamená:

  • odhlásiť sa zo sociálnych sietí a ponechať si len četovacie služby,
  • na mobile minimalizovať notifikácie a aplikácie,
  • pracovať alebo študovať v nerušených časových blokoch s mobilom ďaleko od seba,
  • vyhradiť si presný čas na odpisovanie aj na informácie z internetu,
  • naučiť rodinu, priateľov aj kolegov, že nie ste vždy online
  • a miesto komunikácie cez mobil uprednostňovať osobný kontakt.

U nás doma sa ešte osvedčilo dať si víkend offline – bez internetu.

Digitálny minimalizmus je len polovica cesty. Nestačí sa odhlásiť a povypínať technológie, potrebujeme ich miesto nahradiť niečím zmysluplnejším. Nenadarmo Slávka Kubíková radí čítať knihy. A môžete k tomu pridať aj šport, pestovanie kvetov, skladanie puzzle alebo čokoľvek, čo vás baví.

Sama som zistila, že ak sa nepripravím na prázdno, ktoré pocítim, keď odložím mobil a vypnem počítač, tak sa k technológiám veľmi rýchlo vrátim. Preto si potrebujeme ponúknuť lepšiu alternatívu, ktorá prevýši príťažlivosť mobilu. Budete sa čudovať, no tá alternatíva je celkom prostá: život v realite, so všetkým, čo prináša. Je to to najlepšie, čo máme. Aj napriek tomu, alebo možno práve pre to ťažké a náročné, s čím sa boríme…

Krotenie technológií je proces, ktorý chvíľu trvá, no oplatí sa v ňom vytrvať. Aj keď sú naše mobily akokoľvek technicky skvostné, stále sú to len veci a prostriedky v našich rukách. Hoci nám ponúkajú viac možností, nie sú schopné naplniť všetky naše potreby a majú na nás aj negatívne účinky. A je to tak dobre, lebo naplniť svoje potreby aj seba samých môžeme len v reálnom živote. Ak ho objavíme, nájdeme v ňom možnosti skutočnej sebarealizácie a nadchneme sa pre jeho krásu vo všednosti, potom pre nás nebude ťažké držať si mobil na uzde.

 

 

 

Komentáre