Panamské zážitky redaktora Juraja alebo „Jorge” v Paname (3)

Panamské zážitky redaktora Juraja alebo „Jorge” v Paname (3)
Pokračujeme v sérii nášho kolegu Juraja Šveca, ktorý si tieto dni užíva v Paname na Svetových dňoch mládeže. Čo nové zažil? Ako prijal veľkú otvorenosť a spontánnosť domácich? Zrejme s podobným nadšením, ako si užil aj duchovné načerpanie skrze vincentskej charizmy.

Pochválený buď Ježiš Kristus!

 

Estoy muy feliz de verte! Som veľmi rád, že ťa vidím! Túto španielsku frázu nás naučili dnes počas katechézy o radosti z bytia vincentínom. V tomto duchu sa totiž nesie celé stretnutie vincentskej rodiny –  la alegría de ser vincentino, čo nadväzuje na veľkú encykliku pápeža Františka – Evangelii gaudium i najnovšiu apoštolskú exhortáciu Gaudete et exultate. Radosť má byť súčasťou i prejavom svätosti.

 

Panamské zážitky redaktora Juraja alebo „Jorge” v Paname (3)

 

Včera sme deň ukončili registráciou a veľkým otváracím programom, počas ktorého nám Panamčania predstavili svoju kultúru skrze tance a piesne. Nakoľko je tu väčšina ľudí horkokrvných, neváhali sa hneď pridať k domácim a napokon tancovala celá hala. Na tomto stretnutí človek pochopí, čo znamená, že Cirkev je katolícka – všeobecná. Navzájom sa spoznávame a zisťujeme, aké sú rozdiely i spoločné prvky medzi nami. Je veľmi milé, že každý človek, ktorého tu stretnem, sa na mňa usmeje, pozdraví ma, spýta sa, kto som a odkiaľ som, ako sa mám, objíme ma – je tu veľa radosti, blízkosti, rodinnosti. Priznám sa, takéto čosi mi chýba u nás doma na Slovensku, kde sme k sebe neraz veľmi chladní a nechceme mať s inými nič spoločné. Tu človek pochopí, čo znamená citát sv. Terezky z Lisieux, že pre kresťana neexistuje cudzí človek. Naozaj, všetci sme bratia a sestry a spájame sa v radosti z viery v nášho nebeského Otca, ktorý každého povolal k svätosti v jeho vlastnej kultúre a prostredí. Stretnutie s ostatnými národnosťami ma teda nesmierne obohatilo.

 

Dnes doobeda sme mali prvýkrát spoločnú svätú omšu, ktorú celebroval Generálny predstavený Misijnej spoločnosti svätého Vincenta de Paul, Tomaž Mavrič CM. V kázni nadviazal na už spomenutú tému – radosť z bytia vincentínom, konkrétne „radosť z evanjelia u vincentína“. Z jeho bohatého odkazu mi dovoľte zacitovať aspoň pár častí, ktoré verím, že budú odkazom aj pre každého čitateľa týchto riadkov:

„Chcem vás povzbudiť, aby ste ako vincentíni boli svedkami radosti z evanjelia. Naše stretnutie s Ježišom a sloboda, ktorá napĺňa naše srdcia, vychádzajú z našej služby tým najchudobnejším. Chceme túto radosť zdieľať s celým svetom, chceme ju rozdať ostatným. Aby sme tak urobili, nemôžeme sa len stretnúť s Ježišom, ale musíme aj zostať v jeho prítomnosti, kráčať s ním, urobiť ho centrom našich životov a nikdy ho neopustiť… Skrze naše slová a skutky sme povolaní ohlasovať, že sme v službe chudobným alebo inými slovami, že slúžime Ježišovi samému… Presne tak, prinášanie evanjelia druhým skrze službu je dôvodom, aby sme kričali od radosti… Ježiš nám tiež pomáha. Nikdy sa nás nevzdá. Dáva nám všetko, čo v našom živote potrebujeme. Otvára nám dvere do neba, do večného života. My mu odpovedáme tým, že pridáme svoje skutky, príklad a slová, aby sme tak zažili radosť, ktorá pramení z nasledovania Ježišovej cesty.“

 

Panamské zážitky redaktora Juraja alebo „Jorge” v Paname (3)

 

Po omši a raňajkách sme mali prvú katechézu, pričom bola možnosť zaradiť sa medzi španielsku, anglickú alebo portugalskú skupinu – ja som bol v tej anglickej. Hovorili sme o základoch našej vincentskej charizmy, spojenými s už spomínanou radosťou. Pozdieľali sme sa s výzvami z našich krajín a povzbudili sa, ako lepšie môžeme pomáhať iným, najmä chudobným a trpiacim v akejkoľvek oblasti. Spomenuli sme dôležitosť spolupráce medzi jednotlivými vetvami i nevyhnutnosť vyjsť zo seba, nebáť sa zašpiniť si ruky a pristúpiť k tým, ktorí sú na okraji spoločnosti, aby sme v nich stretli Krista, ktorému môžeme s radosťou a láskou slúžiť. A práve to dáva našej viere najviac radosti – možnosť pokračovať v tom, čo sám Ježiš robil na tejto zemi, keď „chodil a dobre robil“. Nezabudnime, že čokoľvek sme urobili jednému z týchto najmenších, jemu samému sme urobili. To totiž bude kritérium nášho posledného súdu.

Pozdravujem vás na Slovensko, naďalej prosím o modlitby a čoskoro sa opäť ozvem!

 

Juraj Švec

 

Panamské zážitky redaktora Juraja alebo „Jorge” v Paname (3)

 

https://www.slovoplus.sk/panamske-zazitky-redaktora-juraja-alebo-jorge-v-paname-2/

Slovensko+

Najnovší podcast+

Invalid Date

0:00