TOP

Peter Lipták: Pôst bez modlitby by bol len diétou

Štyridsať dní piť iba džúsy? Pôst môže mať rôzne podoby. Na čo konkrétne by mal človeku slúžiť a ako by ho mal naplno využiť? Peter Lipták, známy evanjelizátor, hovorí, že pôst by nemal byť prekonávaním limitov a dokazovaním si niečoho. Pôst vníma ako pozvanie a dar od Boha. Ako nás tento dar môže meniť?

Keď sa povie pôst, čo prvé sa vám vybaví v hlave?

Mne osobne sa vybaví čas alebo, lepšie povedané, spôsob, ktorým sa viem znovu nakopnúť, obnoviť vo svojom vzťahu s Bohom, v tej citlivosti na neho. V pôste sa tiež viem viac otvoriť Božej moci, aby cezo mňa mohla viac „pretekať“. Až v druhom rade mi napadne to konkrétne liturgické obdobie pred Veľkou nocou.

 

Aký je váš postoj k pôstu? Tešíte sa naň?

Neteším aj teším. Uvedomujem si, že idem obmedziť sám seba vo veciach, ktoré mám rád, no zároveň sa teším na ten duchovný benefit pôstu. Väčšinou proste vnútorne cítim, že pôst už jednoducho potrebujem, a začnem sa naň tešiť.

 

Prečo by sa mal človek podľa vás postiť? Mal by nás pôst „vytrápiť“?

Moja skúsenosť je, že v pôste, paradoxne, menej myslím na jedlo, ale aj iné telesné túžby (ako napríklad sexuálna) viac utíchnu a človek je viac duchovne naladený. Lepšie sa mi modlí, v modlitbe som citlivejší na prítomnosť Ducha Svätého… Jednoducho, tým, že človek akoby utiahol uspokojovanie telesných potrieb, viac vystúpi jeho duchovná podstata. A to je cieľ, nie vytrápiť seba samého. Keď už som tak pôstne „rozbehnutý“, tak si pôst skutočne užívam.

 

 

PÔST JE POZVANÍM OD BOHA

Ako konkrétne prežívate pôst? Ako sa postíte?

Väčšinu pôstov som mal takzvaných „džúsových“, to znamená, že som nič nejedol, iba som pil džúsy (ráno jeden liter, na obed jeden a večer takisto). Buď dvadsaťjeden dní, alebo aj štyridsať dní. V poslednej dobe som džúsy viac nahradil ovocnými smoothie (ovocie zmixované s vodou) a odkedy máme deti, niekedy už nestačím to ovocie ani pomixovať, jem ho celé a pijem vodu, čaj…

 

Myslíte, že takýto pôst by zvládol každý?

Myslím, že väčšina zdravých dospelých ľudí by to zvládla. Funguje to tak, že prvé dva – tri dni človek pociťuje pocit hladu (na ktorý sa neumiera), poprípade ho môže pobolievať hlava (keďže sa telo detoxikuje), ale približne po treťom dni sa to stabilizuje tak, že človek už necíti hlad, a v podstate medzi štvrtým dňom pôstu alebo tridsiatym deviatym dňom pôstu nepociťuje rozdiel. Ale určite treba s takýmto pôstom začať najprv postupne, a to tak, že si dáte jeden deň, potom tri, možno na ďalší raz týždeň…

 

 

Predsa len, takýto „džúsový“ typ pôstu bude asi mnohým znieť dosť odvážne. Mal by človek pôstom prekonať sám seba, svoje limity?

Treba dodať, že štyridsaťdňový džúsový pôst som absolvoval až po tom, čo som už niekoľko rokov bežne mával tie 21-dňové pôsty. Takže aj ja som mal bázeň pred prvou štyridsiatkou, ale vnútorne som vnímal, že Boh ma do toho pozýva. Tieto Božie pozvania sú zároveň úplne nenátlakové, sú to skutočne – pozvania. Celé to nie je o schémach, technikách, „súťaži“ alebo prekonávaní limitov.

Je to o reagovaní na vnútorné pozvanie Ducha Svätého, ktorý nás pozná a vie, čo, ako a koľko. Aby to neznelo tak „mysticky“ (úsmev), poviem to jednoduchšie: Možno aj po prečítaní tohto článku vo vás zahorí akási jemná túžba skúsiť to jeden deň, možno tri… Možno tá „vnútorná túžba“ vo vás povie: „Radšej to skúsim namiesto džúsu s tým ovocím a zeleninou,“ alebo povie: „Chlieb a voda.“ Tá „vnútorná túžba“, že niečo proste chceš, môže byť pozvaním, ako je napísané: „Veď to Boh pôsobí vo vás, že aj chcete, aj konáte, čo sa jemu páči.“ (Flp 2, 13)

 

 

 

… ABY SME BOLI PLNÍ DUCHA A V SILE DUCHA

Dávate si aj nejaký úmysel? Čo je pre vás tým hlavným dôvodom postiť sa?

Už som spomenul, že je to obnovenie sa v mojom vzťahu s Bohom. Vzťah s Bohom je to absolútne najdôležitejšie v celej našej existencii, teraz aj pre večnosť.

Druhý spomenutý hlavný dôvod je otvoriť sa Božej moci, aby cezo mňa mohla viac „pretekať“. Ako ohlasovateľ evanjelia mám poslanie priniesť evanjelium ľuďom nielen ako správu, informáciu, ale tak, ako o tom píše Božie slovo: „… lebo naše evanjelium neprišlo k vám iba v slovách, ale aj v moci a v Duchu Svätom a v celej plnosti…“ (1 Sol 1, 5)

Pôst (samozrejme, v spojení s modlitbou) má práve tento účinok. Vidíme to tiež na príklade samotného Pána Ježiša. Božie slovo hovorí, že po tom, ako ho naplnil Duch Svätý, bol „plný Ducha Svätého“ (Lk 4, 1). Po štyridsaťdňovom pôste čítame, že „Ježiš sa v sile Ducha vrátil do Galiley“ (Lk 4, 14). A v tom je rozdiel – byť plný Ducha (čo je pre nás osobne) a byť v sile Ducha (čo je stav, keď jeho moc preteká cez nás k ľuďom navôkol).

Ďalej je to citlivosť na Ducha Svätého – schopnosť zachytiť jeho hlas, vedenie. Tiež to vidíme aj v Božom slove: „Ako slúžili Pánovi a postili sa, povedal Duch Svätý…“ (Sk 13, 2)

 

Spomínate rozdiel medzi tým – byť plný Ducha a byť v sile Ducha. Čo presne to znamená?

Ježiš bol „plný Ducha“ po tom, čo Duch Svätý na neho zostúpil a počul hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“ (Lk 3, 22) To sa deje pri skúsenosti, ktorú Božie slovo nazýva „krst Duchom Svätým“ (tento výraz používa aj pápež František). Človek pri ňom osobne zakúša, že je milovaný a že Boh v ňom má zaľúbenie. Človeka táto skúsenosť skutočne napĺňa. Môžeme to prirovnať k plnej nádobe.

Byť „v sile Ducha“ by sme mohli prirovnať ku pretekajúcej nádobe. Ježiš po tom, ako je o ňom napísané: „Ježiš sa v sile Ducha vrátil do Galiley,“ (Lk 4, 14) v Nazarete, mohol prehlásiť (čo je zaznamenané v tej istej kapitole hneď o štyri verše ďalej): „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu.“ (Lk 4, 18)

Už to nie je iba byť plný – „Duch Svätý je vo mne,“ ale: „Duch Pána je nado mnou,“ to znamená, ako kráčam, jeho zjavná prítomnosť ide so mnou, je okolo mňa, dotýka sa a naplňuje ľudí okolo. Takže keď sme v sile Ducha, tak tú skúsenosť už vieme odovzdať ďalej, som schopný slúžiť iným v Božej moci. Cesta od „plný Ducha“ po stav „v sile Ducha“ je cestou cez „púšť“. Ježiš na púšti je v pôste, prechádza skúškou, pokušeniami, kde to nie je o pocitoch, ale o tom – stáť na Božom slove (pozri Lukáš 4, 1-14).

 

 

MÔJ DUCH MÁ BYŤ NASMEROVANÝ NA BOŽIEHO DUCHA

Myslíte, že človek sa môže aj zle postiť? Ak áno, kedy? Ako si preverím, či sú moje pohnútky a spôsoby správne? Kedy viem, či sa postím správne?

V súvislosti s tým mi napadá text z proroka Izaiáša: „„Prečo sa postíme, a nevidíš, umŕtvujeme sa, a nezbadáš?!“ A v deň svojho pôstu spĺňate si túžbu a prenasledujete svojich robotníkov. Hľa, pre škriepky a hádky sa postíte a hriešne bijete päsťou! Nepostite sa ako po dnešný deň… Či nie to je pôst, ktorý sa mi ľúbi, keď rozviažete zväzky zločinné a roztvoríte zvierajúce putá, prepustíte zlomených na slobodu a rozlámete každé jarmo? Či nie, keď lámeš chudobným svoj chlieb, potulných bedárov zavedieš do domu, ak vidíš nahého, zaodeješ ho a pred svojím telom sa neskrývaš?“ (Iz 58, 3-7)

Zjednodušene povedané, ak nejem jedlo, ale „zožieram“ ľudí okolo, hnevám sa, som v neodpustení, tak sa neviem svojím duchom nasmerovať k Bohu – a to je cieľ pôstu. Apoštol Ján to vyjadril takto: „Ak niekto povie: „Milujem Boha,“ a nenávidí svojho brata, je luhár. Veď kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí.“ (1 Jn 4, 20)

 

V dnešnej dobe máme veľmi širokú ponuku návodov na to, ako sa postiť (rôzne knihy, Exodus 90, Danielov pôst, digitálny pôst). Podľa čoho si má človek vybrať? Skúšali ste niektorý zo spomínaných pôstov?

Áno, vďaka Bohu za túto širokú ponuku. Každý je jedinečný, a preto každému bude vyhovovať iný spôsob pôstu. Takže vybrať si treba podľa toho, čo nám najviac sedí. Akýkoľvek druh pôstu je lepší ako žiadny pôst.

Ja osobne som z týchto vymenovaných pôstov absolvoval Danielov pôst (dvadsaťjeden dní len ovocie, zelenina) – a ten mi vyhovuje najviac. Skúsil som aj digitálny pôst (štyridsať dní bez sociálnych sietí) a tiež ma to veľmi požehnalo.

 

Na čo sa v pôste zamerať? Mal by zahŕňať všetky oblasti – postiť sa telesne od niečoho, pridať v modlitbe, zrieknuť sa napríklad sociálnych sietí? Stačí si vybrať iba niečo, alebo je dobré zahrnúť všetky oblasti?

Asi sa budem opakovať, ale cieľom pôstu je to, aby moja duchovná prirodzenosť dostala viac priestoru (čo sa deje vtedy, keď obmedzím tú telesnú prirodzenosť) a aby som sa svojím duchom viac nasmeroval k Bohu, čo sa uskutočňuje v modlitbe. Modlí sa mi lepšie, keď ma nevyrušujú veci, ktoré prichádzajú zo sveta – všetky tie informácie, podnety, vyrušenia.

Skúsim to zhrnúť. Telesný pôst (obmedzenie jedla) ma robí duchovne otvorenejším – moja duchovná nádoba sa viac otvorí. To však nestačí, potrebujem ju naplniť Božou prítomnosťou (modlitbou a čítaním Božieho slova). A to celé sa mi darí viac vtedy, keď vypnem „hluk“ sveta (obmedzím Facebook, nakupovanie, vybavovanie). Pôst bez modlitby by bol len diétou.

 

 

„NEPRETLÁČAME“ SA S BOHOM, ALE S TELOM A SVETOM

V Písme sa spomína, že na niektoré úmysly treba okrem modlitby pridať aj pôst. Je pôst niečo, čo viac pohýna Boha, aby konal?

Pôst (rovnako tak modlitba) nie je nejaká nebeská „mena“, kredit pred Bohom, ktorým by sme na neho robili dojem alebo ho mohli nejako „podplatiť“, aby konal. Nie je to ani obdoba kresťanskej hladovky (hladovku držia ľudia, aby dosiahli napríklad politické ciele, upozornili na niečo, alebo sa proste takto dožadujú vypočutia svojich cieľov). Ja pôst vôbec nevnímam ako obeť, ako niečo, čo dávam ja Bohu, ale naopak, je to dar, ktorý Boh dal mne.

Božie Slovo hovorí: „Boh je duch…“ (Jn 4, 24) A pôst je pre mňa jeho darom, pomôckou pre mňa, aby môj ľudský duch, moja ľudská duchovná podstata mohla viac vystúpiť do popredia a prijímať od Boha. Teda pôst je pomôcka pre mňa, ako sa lepšie disponovať na Boha samotného a tiež na všetko, čo on dáva.

Keďže si myslím, že ohľadom pôstu je táto skutočnosť kľúčová, poviem to ešte raz, takto veľmi zjednodušene a s humorom: Nie je to o tom, že ja tým, že nepapám, veľmi trpím a túto „obeť“ vytlačím jemu do neba, ale naopak, pôstom sa otváram pre to, aby on z neba spúšťal milosti pre mňa.

 

Takže podľa vás pôst nie je na to, aby sme si ním niečo „vymodlili“?

Nie v zmysle „vymodlili“ svoje vlastné ciele, svoju vôľu. Obrazne povedané, v pôste sa „nepretláčame“ s Bohom, aby konal podľa nás, ale je to o pretláčaní sa s démonickou opozíciou, naším telom alebo svetom, aby sa mohla plne uskutočniť Božia vôľa.

Biblickým príkladom je prorok Daniel, ktorý sa postil dvadsaťjeden dní, kým k nemu prišla odpoveď z neba, pričom Pánov anjel (alebo dokonca Pán samotný) mu hovorí: „Od prvého dňa, čo si si upriamil srdce, aby si pochopil a pokoroval sa pred svojím Bohom, sú vyslyšané tvoje slová a ja som prišiel pre tvoje slová. Ale knieža Perzského kráľovstva stálo proti mne dvadsaťjeden dní…“ (Dan 10, 12-13) To knieža Perzského kráľovstva označuje práve démonickú mocnosť, ktorá stála v opozícii proti Božej odpovedi. Podobne naša telesnosť alebo rozptýlenie, ktoré prichádza zo sveta, nám niekedy zabraňuje prijať veci od Boha.

 

 

V súvislosti s aktuálnou situáciou boja s koronavírusom sme pozvaní postiť sa…

Áno, ak ste sa doteraz okrem prikázaných pôstov (Popolcová streda, Veľký piatok) prísnejšie nepostili (miesto slova „prísnejšie“ by sme tiež mohli použiť slovo „hlbšie“ alebo „dôslednejšie“), myslím, že teraz je ten správny čas. V tomto čase nás k tomu pozývajú, doslovne prosia aj naši otcovia biskupi, citujem: „Kto je zdravý, prijmite pozvanie k prísnemu pôstu a modlitbám počas nasledujúcich piatkov Pôstneho obdobia: urobme to podľa striktných pravidiel, ktoré zachovávame na Popolcovú stredu a Veľký piatok. Obetujme tento pôst a naše modlitby za odvrátenie šírenia nákazy! A tiež za všetkých chorých, za zdravotníkov a tiež tých, ktorí sa v spoločnosti starajú o zvládnutie náročnej situácie.“

Pripojil by som k tomu ešte citát z Písma: „Teraz však – hovorí Pán – obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, pôstom i plačom a nárekom, roztrhnite si srdcia, a nie rúcho, obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu, veď je dobrotivý a milosrdný, trpezlivý a veľmi ľútostivý a môže odvrátiť nešťastie.“ (Joel 2, 12-13)



Komentáre