TOP

Pieseň lásky (list Ježiškovi)

Milý Ježiško, už sú to roky, čo som Ti nepísala list.

Vlastne ani neviem, ako začať. Matne si spomínam, že moje listy spred dvadsiatich rokov boli plné zoznamov toho, po čom túžim, čo by som si chcela nájsť pod stromčekom.

No dnes Ti chcem písať inak. Hoci ani neviem, ako sa to robí…

Dolujem zo srdca to, čo by som Ti chcela povedať.

 

Ďakujem…

Prvé sa z môjho srdca derú vďaky. Ach, toľko je toho, za čo by som Ti chcela ďakovať! Nekonečný zoznam dlhší ako nekonečný príbeh. Kde začať?

Ďakujem Ti, že si sa rozhodol písať so mnou príbeh lásky, ktorý začal mojím počatím. Že si si ma zamiloval skôr, ako som bola počatá z lásky svojich rodičov.

Ďakujem Ti za dar života, za každý môj nádych a tlkot srdca. Ďakujem Ti za svoje oči, ktorými môžem vidieť potreby svojich blížnych, uši, ktorými môžem počuť slová radosti i žiaľu, ústa, ktorými môžem hovoriť o Tvojej láske, nos, ktorým môžem cítiť vôňu kvetov, ktoré si Ty stvoril, nohy, ktorými môžem kráčať tam, kam ma pošleš, ruky, ktorými môžem pracovať na Tvoju chválu i objímať svojich blížnych, srdce, ktorým môžem milovať.

Ďakujem Ti, že hoci som malá a slabá, Ty kvôli mne dvíhaš slnko a hviezdy, aby si očaril moje srdce. Že hoci som neraz vystrašená, Ty kvôli mne utíšiš aj búrku (i tú vo mne). Že aj keď som nevšímavá, Ty kvôli mne prestieraš obrus plný kvetov. Že aj keď som tvrdohlavá, Ty urobíš aj nemožné, aby som Ťa mohla milovať. Že aj keď som často smutná, Ty kvôli mne posielaš dúhu, lúče slnka či úsmev dieťaťa, aby si ma potešil.

Ďakujem Ti, že hoci som nestála a premenlivá, Ty zostávaš nemenným, aby som sa mohla nájsť v Tebe. Že hoci som často neschopná, Ty pracuješ vo mne a tak ma uschopňuješ. Ďakujem Ti, že aj keď som neviem aká, Ty ma miluješ a ja môžem byť Tvoja.

Ďakujem Ti za sviatosti, Božie slovo, vďaka ktorým môžem žiť život v plnosti. Za posilu v zmierení i Eucharistii, bez ktorých by som bola iba tuláčka. Za to, že ma celú obnovuješ vo sviatosti zmierenia a celú napĺňaš sebou v Eucharistii.

Ďakujem Ti, že sa o mňa toľko staráš! Že mi naozaj nič nechýba a často mám dokonca nadbytok. A neraz ma tak rozmaznávaš svojou láskou, starostlivosťou, mnohokrát i cez ľudí okolo mňa. Vďaka za každý prejav Tvojej lásky.

Ďakujem Ti za ľudí, ktorých mi posielaš do môjho života. Tých, ktorí sú blízki môjmu srdcu, s ktorými môžem prežívať svoj život a deliť sa o Tvoju lásku, i o tých, cez ktorých ma učíš milovať.

Ďakujem Ti, že ma často odpútavaš od všetkého a všetkých, aby si si ma pripútal k sebe. Ďakujem, že mi neraz niečo berieš, aby som túžila len po Tebe a nie po všetkom naokolo.

Vďaka za najlepšie duchovné cvičenia, ktoré mi často dávaš, ktorými je moje utrpenie. Aj keď sa im často búrim, pätím a utekám od nich… Ďakujem Ti za ne. Ďakujem Ti za kríž(e) vo svojom živote.

Napokon, ďakujem Ti za to, že si Bohom. A že Ťa môžem volať svojím Bohom, po mene.

 

Prepáč…

Za tie roky, čo som Ti písala listy, sa toho veľa zmenilo. Preskákali sme si toho spolu veľa, no mnoho z toho som sa snažila preskákať sama a potom nariekala, že to nezvládam.

Prepáč, že sa tak často spolieham na seba či na druhých, ale nie na Teba. Že Ti nedôverujem a nepýtam sa Ťa, čo si o tom, s čím zápasím, myslíš Ty, ale zaujíma ma len názor druhých.

Odpusť, že som tak často nevšímavá voči darom Tvojej lásky a neraz nimi pohŕdam. Že sa mnoho ráz zaoberám nepodstatnými vecami, nevyužívam dobre čas, ktorý som od Teba dostala do daru. Že ho zahadzujem a svoje dni nenapĺňam Tebou.

Odpusť, že svojou neláskou ubližujem sebe i druhým. Že často nemilujem tých, ktorých mi posielaš do cesty, a zostávam len uzatvorená v sebe. Že neraz nezvestujem Tvoju lásku, ale len svoje sebectvo.

Odpusť mi všetky moje pády, zlyhania, slabosti a hriechy. A aj to, keď ich držím vo svojich rukách a nechcem sa ich pustiť. Keď od teba utekám a skrývam sa a zosadzujem Ťa z prvého rebríčka vo svojom živote. Keď Ti nedávam priestor a nepozerám sa na veci, ľudí Tvojím pohľadom.

Odpusť mi chvíle, keď Ti nenačúvam, ale len vymenúvam svoj zoznam požiadaviek; keď je moja služba len mojou realizáciou a túžbou po pochvale; keď nehľadám nádej a lásku. Chvíle, keď som v utrpení zatrpknutá a ufrflaná a keď si svoje talenty a dary nechávam len pre seba. To, keď si zakladám masku za maskou, neodpúšťam sebe i druhým a keď som neverná voči prisľúbeniam, ktoré mi dávaš.

Odpusť, keď môj život nie je na tvoju chválu.

 

Prosím…

Prosím Ťa, nauč ma púšťať sa vecí a odovzdávať sa Ti – bezvýhradne. Nauč ma žiť – žiť naplno. Prosím Ťa, vezmi odo mňa všetko, čo ma odďaľuje od Teba, čo mi bráni na ceste (k) svätosti, a, naopak, prosím o všetko, čo mi na tejto ceste pomôže.

Prosím, buď mojou skrýšou v čase búrok, keď nemám síl. Buď mojím hradom, keď sa cítim bezmocná. Prosím, ukry ma vo svojich dlaniach a vo svojom srdci, prikry ma svojou láskou. Buď mojou oázou na púšti, lebo len s Tebou môže vykvitnúť. A nechaj ma rozkvitnúť tam, kde si ma zasadil.

Prosím, vráť do môjho srdca raj a daj, aby sa v mojich očiach odrážalo svetlo večnosti. Prosím, nauč ma trpieť utrpením lásky so zrakom stále upätým na Teba a na veľkonočné ráno. Nech trpím s Tebou a s Tebou sa i radujem. Nech si vo všetkom, čo robím, poviem, cítim, myslím, oslávený Ty.

Prosím, nauč ma modliť sa a buď tým najdôležitejším v mojom živote, číslom jeden.

A napokon, prosím, nauč ma milovať a nechať sa milovať.

 

Pane môj, túžim svojím životom spievať pieseň lásky. Na Tvojich notových osnovách, pod Tvojou dirigentskou taktovkou, Tvoju melódiu.

Ďakujem, že si so mnou.

 

S láskou

Tvoja Zuzi

Komentáre