TOP

Plamienok, ktorý nás spája

K Vianociam už nepredstaviteľne patrí malý plamienok, odpálený na mieste narodenia Ježiša Krista, v Betleheme, u nás známy ako betlehemské svetlo. Skauti ho roznášajú do chrámov, rodín či inštitúcií. Oslovili sme troch skautov, ktorí boli minulý rok pri dôležitých okamihoch jeho putovania: na severnej vlakovej trase Bratislava – Košice, pri odovzdávaní plamienka slovenskej prezidentke a pri jeho ceste na Lomnický štít.

Dominik Krupa študuje zdravotného záchranára v Banskej Bystrici, skautom je desať rokov. Betlehemské svetlo je pre neho symbolom, „ktorý spája počas svojho putovania, keď symbolizuje Krista, ktorý prichádza do rodín či rôznych inštitúcií“. Dominik potvrdzuje, že „vidieť, ako sa ľudia pri odpaľovaní plamienka stretávajú, rozprávajú spolu či si žehnajú, je úžasné“.

Na Slovensku roznášajú skauti svetielko od roku 1990, inšpirovala ich tradícia v susednom Rakúsku. Každé odpálenie svetielka je tichým prianím, aby sa pokoj a mier šírili v ľudských srdciach tak, ako sa šíri plamienok, ktorý si ľudia odpaľujú od človeka k človeku.

Pre Dominika je betlehemské svetlo symbolom blížiacich sa Vianoc a tiež pokoja, radosti a lásky.

Ako skaut už niekoľko rokov rozváža betlehemské svetlo na severnej vlakovej trase – z Bratislavy do Košíc: „Pre mňa a mojich priateľov sa už tento čas stal takou malou tradíciou.“ Ako si spomína na prvú trasu vlakom? „Bol to pocit veľkej pocty aj zodpovednosti – môcť priniesť toľkým ľuďom toto svetlo priamo z Betlehema… a dbať na to, aby nezhaslo je vždy veľká výzva,“ priznáva s úsmevom.

 

Na severnej trase Bratislava – Košice. Dominik Krupa je na fotke medzi skautkami.

 

NA STRECHE SLOVENSKA

Veronika Hamráková pracuje ako učiteľka na prvom stupni Spojenej školy svätej Uršule v Bratislave. Je tiež zborovým vodcom 122. zboru Anjelov strážnych v Poprade a koordinátorkou betlehemského svetla pre Podtatranskú skautskú oblasť. V skautingu je dvadsať rokov. Práve ona bola v skupinke skautov, ktorá minulý rok odniesla plamienok na Lomnický štít.

„Má to svoju jedinečnú atmosféru,“ priznáva Veronika. „Je to vždy radostná udalosť. Vybraní skauti sa stretnú pri lanovke v Tatranskej Lomnici, kde si každý odpáli svetielko, aby sme boli pripravení na všetko… aby sme mali poistku.“ S množstvom zapálených svetielok sa najprv zastavia na Skalnatom plese, tam prítomným zamestnancom koledujú, aby im spríjemnili predvianočné obdobie.

Potom už plamienok putuje ďalšou lanovkou na najvyššie osídlené miesto na Slovensku, na Lomnický štít. „Nie vždy sa nám podarí mať nádherný výhľad zo strechy Slovenska. Väčšinou je hmla, a tak fúka a väčšina lampášov zhasne,“ hovorí. No dodáva: „Našťastie, máme toľko svetielok, že púť betlehemského svetla neukončí ani tatranský vietor.“ Nasleduje spev skautskej hymny (často s drkotajúcimi zubami) a dobrý pocit, že svetielko je na mieste.

 

Na najvyššie obývanom mieste Slovenska. Veronika Hamráková je vpravo.

 

DO RÚK PREZIDENTKY

Skautka Kristína Šinkorová bola zas minulý rok pri tom, keď svetielko odovzdávali prezidentke Slovenska Zuzane Čaputovej. Kristína patrí do družiny Sovičky zo 45. zboru veľkého spojenectva Veľké Zálužie. Skautingu sa venuje od roku 2008, aktuálne študuje právo.

Plamienok odpálili vo Viedni a odtiaľ ho priniesli slovenskej prezidentke. „Odovzdávali sme ho na námestí v Pezinku, prišli aj pezinskí skauti a ďalší občania. Bola nám riadna zima, pretože sme mali oblečené len skautské rovnošaty, ale napriek chladu sme sa na to stretnutie veľmi tešili.“ Pani prezidentka si podala ruku s každým členom družiny a zaujímala sa o históriu svetla.

Pre Kristínu je betlehemské svetlo symbolom Vianoc a radostnej zvesti o narodení Pána. „My ho doma ako skauti roznášame na Štedrý deň dopoludnia, vždy od domu k domu, aby sa dostalo do každej domácnosti, ktorá ho chce prijať.“

 

V BETLEHEME

Nedá sa mi neopýtať, či už títo „poslovia“ plamienka boli už priamo v Betleheme, na mieste, kde sa svetielko odpaľuje.

Dominikovi Krupovi sa to podarilo minulý rok v rámci skupinky skautov. „Bol to pre mňa silný Boží dotyk – byť aspoň chvíľu pri prvých a pravých jasličkách, kde prišiel na svet Spasiteľ.“ V Betleheme bola už aj Veronika Hamráková: „Podarilo sa mi navštíviť Svätú zem a vidieť miesto, kde sa svetielko odpaľuje.“

Keďže je svetlo symbolom príchodu Ježiša Krista na svet, ktoré rozohnalo tmu, pýtam sa skautov, čo pre nich znamená narodenie Spasiteľa. Dominik Krupa zdôrazňuje, že „príchod malého batoľaťa, na prvý pohľad zraniteľného a bezmocného, je dôkazom, ako veľmi nás Boh miluje. Prišiel bez ovácií a honosného privítania, aby nám dodal nádej, že v jeho láske nájde každý pochopenie a odpustenie“. A dodáva, že Boh nás miloval až tak, že sa stal jedným z nás, aby sme my mohli bez strachu prichádzať k nemu.

Veronika Hamráková vníma Ježišovo narodenie ako veľký dar, ktorý by sme nemali premárniť a tento radostný okamih niesť vo svojom srdci aj v každodennom živote. Pre Kristínu Šinkorovú je narodenie Spasiteľa tiež „prejavom toho, že Boh miluje svet a približuje sa nám cez malé dieťatko, cez svojho Syna.“. Vianočné sviatky sú pre ňu časom radosti a nádeje.

Betlehemský plamienok roznesú skauti každoročne do asi 330 miest a obcí na Slovensku. V Európe po prvýkrát svetlo zažiarilo v roku 1986, od roku 2000 plamienok svieti aj na severoamerickom kontinente.

Autori fotografii: Marián Suvák, FB/ Podtatranská skautská oblasť



Komentáre