TOP

POHĽAD DOPREDU: Čo môžeme očakávať v roku 2019? (2/4)

Nový rok je, dá sa povedať, čistý papier, na ktorý sa deň po dni budú zapisovať udalosti a je (aj) na nás, akými skutkami ho zaplníme. Isteže, máme aj očakávania a tiež nás neminú udalosti, ku ktorým bude nevyhnutné zaujať postoj. Čo nás teda čaká v roku 2019? Ako naň hľadia osobnosti zo spoločenskej, cirkevnej či politickej sféry? Opýtali sme sa za vás.

Lukáš Valach

(politológ)

V roku 2019 už nebude stačiť byť len „proti“

 

V posledných rokoch bolo trendom byť v celoslovenskej politike proti niekomu alebo niečomu. Protesty proti korupcii, proti vláde, proti systému alebo konkrétne proti Ficovi, proti Kotlebovi, proti Kaliňákovi… či komukoľvek inému. V súčasnosti sú však už najväčšie politické terče „vystrieľané“. Momentálne žijeme obdobie „po Ficovi“ – jeho kandidatúra na ústavného sudcu len potvrdzuje, že šanca stať sa opäť premiérom je takmer nulová. Marian Kotleba je síce stále v parlamente, avšak stratil županskú stoličku a jeho stranu opúšťa množstvo členov pre diktátorské praktiky v nej (kto by to bol na nich povedal). Exminister vnútra Robert Kaliňák sa vzdal poslaneckého mandátu a nič nenasvedčuje tomu, že by chcel pokračovať.
Terčov síce ubúda, no výziev pre Slovensko pribúda. Ekonomika rastie, ale rodiny sa rozpadávajú. Školský systém učí naše deti detaily o mitochondriách, no nespoznávajú v ňom základné životné hodnoty. Naša súčasnosť sa digitalizuje a zrýchľuje, štátne inštitúcie akoby naopak zastávajú v čase. Rastúca automatizácia síce zľahčuje prácu, ale z celej Európy ohrozuje najviac pracovné miesta práve u nás. Slovensko nevyhnutne potrebuje určiť svoju víziu. Kam bude smerovať, čomu bude venovať svoju pozornosť a energiu. Tomuto by v roku 2019 mali venovať energiu kresťanskí politici. Nie stáť na tribúnach a kričať pokriky, ale pripraviť koncept rozvoja Slovenska na najbližších 10, 20, 30 rokov. A mali by to urobiť čo najskôr. Zatiaľ čo oni bratsky stoja na tlačových konferenciách vedľa liberálov či progresívnych socialistov, tí druhí si pripravujú koncepty, kam povedú túto krajinu, ak sa dostanú k moci.

Netvrdím, že spájať sa pre vyšší cieľ je zlé – ale netreba pri tom zabúdať, koho mám po boku. Aj Churchill bol spojencom Stalina len do porazenia Hitlera.

 

Kam teda chcú Slovensko viesť kresťanskí politici? Nezaplatili za politickú spoluprácu niekedy príliš vysokú cenu – vzdanie sa boja za svoje hodnoty, za svoje princípy?

Tu nejde len o zákaz potratov či nechcené registrované partnerstvá. Kresťanská politika vidí hodnotu v človeku, v rodine, vo vzťahoch, v slobode slova či vierovyznania. Vidí ich tam, kde ich iné politiky často nevidia.

Rok 2019 by mal byť rokom, v ktorom sa kresťanskí politici jasnejšie prihlásia k svojim hodnotám. Mal by byť rokom, v ktorom vytýčia jasnú politickú líniu odlišnú od liberálnej či socialistickej. Rokom, v ktorom ukážu, kam má Slovensko smerovať a čo má prinášať do Európy, ktorá tak zúfalo potrebuje počuť evanjelium.

Buďme nároční na našich politikov, na zástupcov, ktorých sme si zvolili! Vyžadujme od nich jasné stanoviská v dôležitých témach. Ak sa totiž už teraz boja reakcií od liberálnych novinárov, ako sa odvážia niečo zmeniť, keď sa dostanú k moci?



Komentáre