Pôst naprieč dejinami: sypať si popol na hlavu či jeden orech denne
Obliekli by ste sa dnes do vrecoviny a sypali by ste si skutočný popol na hlavu?Aj takýto spôsob pôstu využívali ľudia pri úkone kajúcnosti. Nie nadarmo sa dnes zaužíval výraz „sypem si popol na hlavu“. Čo by ste boli schopní vykonať v rámci pôstu vy?
Pôst je neodmysliteľnou súčasťou náboženského života človeka, či už ide o pôst v judaizme, kresťanstve, islamizme či v iných existujúcich náboženstvách. Môže byť realizovaný rôzne, no primárny cieľ je spoločný – kajanie sa.
Ako sa postilo v Starom zákone
„Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov, aby sa kajali.“(Lk 5, 32) Ku kajaniu, teda ľutovaniu svojich hriechov, previnení a nedostatkov, ktorý je súčasťou pôstu, nás vyzýva v Písme samotný Ježiš.
No pôst siaha ďalej – už aj veľkí muži Starého zákona sa k nemu utiekali pred veľkými udalosťami či v čase nebezpečenstva. Príkladom nám môže byť aj prorok Mojžiš. Ten počas štyridsaťročného putovania ľudu púšťou vošiel do oblaku a zostal na vrchu štyridsať dní a štyridsať nocí. Počas tohto času sa modlil, postil a na konci dostal od Boha dve kamenné tabule s Božími prikázaniami. (porov. Ex 24, 18, Ex 31, 18)
Kráľ Dávid zhrešil proti Pánovi, keď zabil manžela Betsabe, pretože sa do nej zaľúbil. Keď mali spolu dieťa, Dávid bol prorokom Nátanom upozornený na svoj hriech. „Potom Nátan odišiel domov. Pán však udrel dieťa, ktoré Dávidovi porodila Uriášova manželka, a ochorelo. Dávid prosil Boha za chlapca, Dávid sa prísne postil a keď prišiel (domov), ležal celú noc na zemi.“(2Sam 12, 15– 16)
V príkladoch pôstu Starého zákona nesmieme zabudnúť na postenie sa za čias proroka Jonáša; stačilo jeho slovo o tom, ako bude Ninive o štyridsať dní zničené a ľudia sa zomkli, obliekli sa do vrecoviny a postili sa. Dokonca tak urobil aj samotný kráľ mesta: „Vec došla až k ninivskému kráľovi; i vstal zo svojho trónu, zhodil zo seba plášť, obliekol si vrecovinu a posadil sa do popola. Ľudia i zvieratá nech sa poobliekajú do vrecovín, nech hlasno volajú k Bohu a nech sa každý odvráti od svojej zlej cesty a od násilia, ktoré má v rukách. Ktovie, azda sa Boh odvráti a zmiluje sa; odvráti sa od svojho hnevu a nezahynieme.“ (Jon 3, 6. 8– 9)
Štyridsať dní pôstu
Príkladov zo Starého zákona by bolo neúrekom. Avšak posuňme sa v bádaní do Nového zákona. Najlepším príkladom je nám samotný Ježiš. Pripomeňme si jeho pôst pred verejným účinkovaním.
Trval štyridsať dní a bol realizovaný na púšti. V Písme sa ďalej píše, že Ježiš počas týchto dní nič nejedol ani nepil. Nepochybujeme o pravdivosti tohto výroku, ale poviete si, že bol predsa len človek a ten nevydrží tak dlho bez vody a jedla. Skúsme si teda predstaviť, že mal minimum vody a jedla. Viete si predstaviť v takýchto podmienkach svoj osobný pôst? A aby toho nebolo málo, na púšť mu prišiel „robiť spoločnosť“ samotný diabol. Pokúšal ho rôznymi spôsobmi. Okrem troch, ktoré sú spomínané v Písme, ich mohlo byť aj viac.
Myšlienky o moci, jedle, spánku. Diabol mu kládol ako pokušenie všetko, čoho mal v tej chvíli nedostatok. No Ježiš, posilnený Duchom, všetkému odolal. „Keď diabol skončil všetko pokúšanie, na čas od neho odišiel.“(Lk 4,13) Z tohto verša môžeme usúdiť, že to nebol jediný krát, čo bol Ježiš pokúšaný. To nám môže byť povzbudením, že Ježiš bol pokúšaný viackrát, ale s pomocou Otca a Ducha premohol všetky pokušenia.
Vo väčšine prípadov sa v Biblii uvádza trvanie pôstu štyridsať dní. Je to biblické číslo a nadväzuje na to aj kresťanská tradícia pretrvávajúca od piateho storočia – náš Veľký pôst pred Veľkou nocou trvá tiež štyridsať dní.
Žiť len z jedného orecha denne
Od slov Prach si a na prach sa obrátiš alebo Kajajte sa a verte v evanjelium na Popolcovú stredu až po Veľký piatok, alebo po novom Piatok utrpenia Pána, vstupujeme na cestu pôstu, cestu premeny alebo cestu vytrvalosti vo vernosti. Nemusíme plánovať nič veľké, stačí len zostať verný v tom, čo sme si zaumienili doteraz. Byť, kde sme, konať, čo konáme. No pozrime sa na zvyklosti púštnych otcov či niektorých svätých naprieč dejinami.
Medzi prísne formy pôstu môžeme radiť napríklad aj pôst svätého Andreja-Svorada a jeho nasledovníka svätého Beňadika, ktorí žili prísny život a riadili sa heslom rehole, z ktorej pochádzali – benediktínov. Ich heslo „Modli sa a pracuj!“ odráža ich životnú cestu. Počas štyridsaťdenného pôstu, ktorý sa vykonáva pred sviatkami Veľkej noci, mal svätý Andrej-Svorad k dispozícii len štyridsať orechov, teda na každý deň jeden. Svätec si odriekal aj spánok. „V noci sedával v otesanom dubovom kláte, do ktorého napichal ostré bodce. Akonáhle mu hlava klesla od únavy a telo sa naklonilo, okamžite bol hore a pokračoval v modlitbe.“ (Podľa životopisca, biskupa Maura, z roku 1064)
Takýto spôsob postenia je nanajvýš náročný a málo predstaviteľný v dnešnej dobe. Ak by ste si predstavili seba, že máte vykonávať takýto pôst, zvládli by ste to? Možno deň, dva? Týždeň? Bolo by to skutočne náročné. No aj púštni otcovia radia, že okrem telesného pôstu je potrebný aj pôst duše – teda odriekať si „všedné“ hriechy, ako sú hnev, závisť, ohováranie a iné. Preto by mal ísť telesný pôst ruka v ruke s tým duchovným. Ak by ste si aj zvolili prísny pôst a vydržíte ho, je potrebné stále si zachovať pokoru. Ako spomína AbbaIzidor: „Ak sa postíš pravidelne, nenadúvaj sa v pýche. Ak kvôli tomu o sebe vysoko zmýšľaš, radšej jedz mäso. Je lepšie, keď človek je mäso, ako keď je namyslený a oslavuje sa.“
Načo sa teda postiť?
Naprieč biblickými príbehmi badáme, že pôst bol účinným zdrojom Božieho požehnania či slúžil na odvrátenie nešťastia. Vidíme to na príklade, ako sa končí príbeh s mestom Ninive: „Boh videl ich skutky, že sa odvrátili od svojich zlých ciest, a Boh sa zmiloval a nepostihol ich nešťastím, ktorým ich zamýšľal postihnúť.“ (Jon 3, 10) Alebo po pôste Mojžiša mu Boh daroval kamenné tabule s prikázaniami. Pôst na púšti priniesol hojné požehnanie aj samotnému Ježišovi: „Ježiš sa v sile Ducha vrátil do Galiley a chýr o ňom sa rozniesol po celom kraji.“ (Lk 4, 14)
Pôst môže byť veľmi osožným časom. Dnes existujú mnohé spôsoby, výzvy, ako ho prežiť. No niekedy stačí aj málo, v tichosti nášho srdca. Nemusíme sa obliekať do vrecoviny či odriekať si spánok. Za pomyselnými zatvorenými dverami sa v skrytosti a nenápadnosti môžeme malými krokmi vzďaľovať od našich hriechov či zlozvykov, pretože náš nebeský Otec vidí aj v skrytosti. Niekedy ovocie pôstu nevidíme hneď, no v budúcnosti môže priniesť nečakané dobrá v živote každého jedného z nás či pomôcť nám na ceste k svätosti.