Potrebujú ITčkárov v nebi?

Podľa najnovších správ a skutkov, ktoré sa stali na príhovor Carla Acutisa, tínedžera a génia v oblasti informatiky – áno. Kto to bol? Alebo sa spýtajme inak: Kto to je? Nebeský informatik.

Nedávno preletela internetom správa, že Carlovo telo exhumujú. Niektorí z nás, najmä tí pokrstení a nepraktizujúci, len nechápavo krútia hlavou: „To mu ani po smrti nemôžu dať pokoj?“

Čo jemu? Inak je to. Jeho život a jeho príhovor tam hore nedá pokoj nám. Nielen tínedžerom, ale ani Svätému Otcovi.

A tak sa chystá veľká udalosť. Carlove pozostatky prenesú do kostola v Assisi.

Prečo? Pre jeho zvláštnu cestu životom.

Mal len pätnásť a všetci o ňom tvrdili jedno: „Je to jasné. Carlo sa vyzná vo svete internetu, a okrem toho je génius.“

Je tam toho, koľko takých géniov chodí okolo nás? Čumia do mobilov či do tabletov. Ponárajú sa do sveta počítačových hier, ťukajú do klávesníc notebookov ako o dušu, mysliac si, že bez nich sociálne siete neprežijú.

A garantujem vám, že keď zomrú, nik sa nebude snažiť preniesť ich pozostatky do kostola.

Carlov život nebol sprevádzaný len tým pozemským enterom. Nezabúdal k nemu pridať aj ten nebeský.

Patril medzi tínedžerov sťahovavých. Neznamená to, že sťahoval tajne z internetu filmy, ale že menil miesta svojho bydliska. Narodil sa v Londýne a jeho rodičia Andrea Acutis a Antonia Salzano ho s radosťou prijali. Neskôr sa jeho domovom stalo Miláno, kde prežil väčšiu časť života. Zomrel v Monze a pochovali ho v Assisi.

V ten deň, 12. októbra 2006, keď odišiel do večnosti, zmenil svoje programátorské pole. Zameral ho na nás – pozemšťanov.

Ľudia, ktorí prosia o jeho príhovor, dostávajú jednoznačné odpovede. Je ich stále viac a viac.

Sú to jasné znaky, že Boží služobník Carlo nie je len programátorský génius, ale aj adept na proces blahorečenia.

Ako sa ním stal?

 

 

 

Dával všetko

Ak niečo robil, venoval sa tomu naplno. Bol vnímavý a ľahko nachádzal súvislosti. Čudovali sa mu aj inžinieri. Nechápali, ako on – stredoškolák – ovláda to, čo sa oni naučili niekoľkomesačným čítaním skrípt na vysokej škole. Carlo nielen rád počúval, ale aj načúval iným a snažil sa ich pochopiť. Možno aj preto mal veľa priateľov.

 

Kamarátil sa s nožnicami

Nie s tými, čo sa používajú v kuchyni alebo v škole, ale s takými – počítačovými. Na strihanie videí a filmov. Vedel si z množstva scén vybrať to múdre a dobré. Trpezlivo skúmal a hľadal, čo ho posunie dopredu. Vyhadzoval a vystrihoval to, čím žili ostatní, čo sa im páčilo, ale nenieslo v sebe hodnoty evanjelia.

 

 

Uverejňoval veci na internete

Jeho webové stránky boli, ako sa hovorí, „in“. Návštevnosť stúpala do vysokých čísel. Nezáležalo mu však na tom. Podstatný bol preňho obsah a posolstvo, ktoré na ne vkladal.

Držal sa hesla: Internet je dobrý sluha, ale zlý pán. Všetko, čo mu prichádzalo do života, využíval na šírenie dobra.

 

 

Nechodil bosý

Keď ho už omrzela práca pri počítačoch, vstal a vybehol von. Pomáhal núdznym a nevyhýbal sa ani bezdomovcom či chorým. Rozprával sa s nimi a z času na čas aj žartoval.

 

Mimochodom, jeho život bol napojený na zvláštny zdroj.

 

Eucharistia

Od jeho siedmich rokov, keď po prvý raz pristúpil k svätému prijímaniu, neprešiel ani jeden deň, aby si to nezopakoval. Raz za týždeň pristupoval k svätej spovedi a vyznával svoje hriechy.

 

 

Modlitba

Miloval modlitbu svätého ruženca. Panna Mária sa stala jeho spriaznenou dušou. Odovzdával jej všetky udalosti dňa. A nielen jej.

Svetlo, ktoré potreboval pre život, čerpal z eucharistickej adorácie. Možno práve v čase, keď sa ticho pozeral na Krista v Eucharistii, sa napĺňala jeho duša poznaním a láskou.

 

A ďalej?

Keď mal pätnásť, jeho život Boh preprogramoval na iné sféry. Zasiahla ho leukémia. Nasledovalo posledné sťahovanie. Carlo odišiel „programovať“ do neba. A darí sa mu. Už teraz ho voláme Boží služobník a premýšľame nad jeho slovami: „Našou métou nemá byť koniec, ale večnosť. Večnosť je naša vlasť. Už od počiatku sme v nebi očakávaní. Všetci sa rodia ako originály, ale mnohí zomierajú ako kópie.“

Nuž vždy, keď si sadneme k počítaču či k tabletu, poprosme ho o príhovor: „Carlo, vypros nám milosť originálnosti a múdrosti, aby sme nežili tak ako iní, ale aby sme rozvíjali dary z neba.“ Enter.