TOP

Pozor! Nálady nás dokážu zničiť.

Emócie sú bezprostrednou odpoveďou na podnet zvnútra (naša myšlienka, predstava, asociácia), alebo zvonku (zvuk, obraz, situácia, konverzácia). Rýchlo vznikajú a pomerne rýchlo aj odznievajú. Ak sa naučíme aj napriek tejto rýchlosti odpovedať a nielen reagovať, začínajú nám emócie lepšie slúžiť. Problém nastáva, ak niektorá emócia prerastie do nálady. Všetko, čo sa v nás a okolo nás vtedy deje, vnímame prifarbené jednostrannou optikou prevládajúcej nálady. A to už môže byť vážny problém.

Autor: Marián Kubeš

Príbeh môjho priateľa

Keď prišiel na koučovací rozhovor môj priateľ, videl som na ňom, že prežíva ťažké obdobie. Chvíľu trvalo, kým sa rozhovoril. V jeho príbehu bolo cítiť zmes bolesti, sklamania, hnevu, beznádeje aj smútku. Už rok sa snažil o to, aby v práci šéf viac ocenil jeho prácu a aby splnil sľuby, ktoré mu dal, keď nastupoval na túto pozíciu.

Zdalo sa mu, že šéf preniesol v poslednej dobe pozornosť na nového kolegu, poskytol mu rôzne bonusy, ako napríklad nové služobné auto, ktoré predtým sľúbil môjmu priateľovi. Chcel sa so mnou rozprávať o tom, ako ešte by mal na šéfa pôsobiť, aby ho presvedčil a donútil splniť sľúbené. Nevedel som sa najprv v jeho emóciách veľmi vyznať a až po chvíľke, keď sa ma spýtal, či to radšej celé nemá vzdať a z firmy odísť, som si uvedomil, že jeho emócie vyplývajú z celkovej nálady, v ktorej sa nachádza.

Bol v hlbokej nevôli. Nebola to však už iba emócia, ktorá by vznikla na základe nejakého vonkajšieho podnetu a ktorá by po čase zanikla. Bolo to dlhodobé zotrvávanie v nálade nevôle, do ktorej emócia prerástla.

 

Príbeh a impulz v pozadí

Nevôľa má príbeh, ktorý hovorí, že to, čo sa mi v živote deje, by sa mi nemalo diať. Život by jednoducho nemal takýto byť. Preto s tým zápasím niekedy až do vyčerpania, najmä vtedy, keď som presvedčený o svojej nespochybniteľnej pravde a neprávosti na druhej strane.

To je impulz v pozadí nevôle. Bojovať a bojovať. Nemôžem to predsa nechať jednoducho tak. Bolo to presne to, čo mi hovoril môj priateľ na našom stretnutí. Ale rozjasnilo sa mi to až vtedy, keď uvažoval o tom, že už by z firmy možno najradšej odišiel. To je druhá časť impulzu, ktorý sa skrýva za nevôľou: mať tajný úmysel odplatiť sa. V tomto prípade výpoveďou neférovému zamestnávateľovi.

 

 

Emócie a nálady

Emócie spúšťa nejaká udalosť, kým nálada je všetko prenikajúca energia, píšu vo svojej knihe Dan Newby a Lucy Núñez[i]. Dodávajú, že nálada, na rozdiel od emócie, je dlhodobá a môže trvať dni, týždne, ba aj roky. Cez optiku nálady posudzujeme a vyhodnocujeme všetky udalosti. Neprekvapuje potom, že podľa toho, aká emócia je v pozadí našej nálady, sú aj „prifarbené“ všetky naše interpretácie a následné emócie. Nálady vytvárajú naše zážitky. A zážitok vyvoláva emócie. Ak zmeníme náladu, začneme mať aj iné zážitky. Keďže bol môj priateľ v nálade nevôle, prevládali u neho práve tie emócie, ktoré som si mohol všimnúť na začiatku nášho stretnutia.

Nevôľa, zatrpknutosť, úzkosť, hnev aj depresia, ak pretrvávajú dlhodobo, môžu mať a spravidla aj majú devastačný účinok na naše zdravie, píše Don Colbert[ii]. Nielenže tieto toxické emócie spomaľujú uzdravovanie, ale zhoršujú chorobný stav tým, že spúšťajú ďalšie biochemické procesy, s ktorými sa telo musí vyrovnať. Tieto súvislosti sa potvrdili predovšetkým pri autoimunitných ochoreniach.

 

Cesta von

Východiskom je zmena postoja. Je to vedomé rozhodnutie, že v tejto nálade nechcem ďalej zotrvávať, pretože mi hrozí trvalé poškodenie zdravia alebo kvality života, ale najskôr oboje. Nevôľa je pritom veľmi bežná emócia, ktorá môže byť impulzom k náprave vecí. Ak prerastie do nálady, často bojujeme proti tomu, čo je nemenné, na čo nemáme vplyv. Napriek tomu nechceme realitu prijať a stále vynakladáme viac a viac energie na zmenu. Z nevôle však vedie cesta iba dvoma smermi: buď sa vyčerpáme tak, že upadneme do rezignácie, alebo akceptujeme realitu, zmeníme postoj a otvoríme si nové možnosti.

V rezignácii už nevynakladáme žiadnu energiu a nesnažíme sa zmeniť ani to, čo zmeniť môžeme. Zatrpknutosť nás môže priviesť až k nenávisti voči životu, aj vlastnému. Akceptácia je pohyb opačným smerom. Je to prijatie vecí takých, aké sú. Je to nadobudnutie pokoja napriek tomu, že sa dejú veci, s ktorými nesúhlasím, nepáčia sa mi a nepodporujem ich. Je to zrelý pohľad na svet a život v ňom. Na svet, v ktorom sa dejú dobré aj zlé veci.

 

 

Odpustenie a pokora

Najväčšia hodnota akceptácie spočíva práve v znovuzískaní pokoja. Šetríme energiu, ktorú by sme v nevôli premrhali celkom zbytočne. Je to dobrý východiskový bod pre náš ďalší život, pre nové rozhodnutie a objavenie nových možností. Tým, že uvažujeme o nových možnostiach, postupne sa vynára emócia ambície a nadšenia. Opúšťame náladu nevôle a nastavujeme sa na niečo lepšie.

Nedeje sa to však úplne ľahko – z dvoch dôvodov. Prvým je presvedčenie, že akceptácia stavu, ktorý nemôžem zmeniť, sa rovná prehre. Pokým nezmením toto presvedčenie, nedostaví sa pokoj. Na to však potrebujeme pokoru a prijatie skutočnosti, že sú veci, ktoré nás presahujú. Na akceptáciu sa dá pozrieť aj tak, že je to získanie nových možností rozhodnúť sa. Keď sa svojich klientov spýtam, ktorá interpretácia akceptácie im do budúcnosti môže poslúžiť viac – či prehra, alebo otvorenie nových možností –, nemajú problém vybrať si nové možnosti.

Čo však urobíme s tou krivdou, ktorú stále pociťujeme a ktorá je reálna? Neodpustenie nás vracia do nevôle a do zatrpknutosti. Aj tu vedia klienti rozpoznať, že odpustenie je pre ich život lepšie. Musíme spolu nájsť dôvod, v mene čoho dokážeme odpustiť. Odpustenie predstavuje silné oslobodenie. Preto sme nabádaní odpúšťať sedemdesiatsedem ráz.

 

Dokončenie príbehu

Môj priateľ uvažoval o týchto veciach, vybojoval svoj vnútorný zápas, do ktorého ho vťahovalo jeho ego. V istom momente sa mu rozžiarila tvár a povedal: „Prijatie toho, že niektoré veci nezmením, akoby ma doviezlo na prestupnú stanicu. Tu si môžem slobodne vybrať, na ktorý vlak nastúpim a ktorým smerom sa bude ďalej uberať môj život.“ V tomto momente sa začala prebúdzať nová životná nálada, ktorú sýtila predovšetkým emócia nadšenia a ambície.

 

Otázky

Akú skúsenosť s náladami máte vy?

Čo by ste chceli vedieť o ich zvládaní?

Čo robíte, keď sa dostanete do nálady, ktorá vám veľmi neslúži?

[i]     Dan Newby a Lucy Núňez: Neotvorený dar. Príručka emocionálnej gramotnosti, 2019.

[ii]     Don Colbert: Deadly emotions. Thomas Nelson, Nashville, 2003.



Komentáre