TOP

Pravá vernosť Cirkvi: Stačí ti mejkap kresťana?

Chcem sa ťa spýtať: Miluješ Cirkev?

V očiach sveta sa Cirkev neteší veľkej prestíži, pretože svet nerozumie jej hlasu ani srdcu. Tí, čo ju hodnotia zvonku, vnímajú viac našu ľudskú krehkosť než jej poklady. Dokonca niekedy akoby bolo príťažlivé kopnúť si do nej. Cirkev už len tým, že je, sa stáva tŕňom v oku. Zvonku sa jej neraz dostáva veľa nepochopenia i rozličných útokov.

Ale ako je to s nami, ktorí sme vo vnútri, ktorí sa k nej hlásime? Nie sme Cirkvi verní len naoko? Cítime sa v nej doma? Je pre nás matkou, alebo skôr macochou? Akými sme my deťmi? Nezraňujeme ju aj my svojimi postojmi? Aké postoje si potrebujeme osvojiť, aby naša vernosť Cirkvi bola zároveň i vernosťou Ježišovi?

 

Boh áno, ale Cirkev veľmi nemusím!

Kresťan, ktorý oddeľuje Boha od Cirkvi, nepochopil základnú pravdu, že Cirkev je Boh uprostred nás. Je to ako odmietnuť dar, ktorý nám bol venovaný z lásky, stvorený obetou Pána na kríži. Cirkev, to je objatie Boha, je to voľné miesto pre každého pri jeho štedrom stole, je to cesta, po ktorej k nám zostupuje Boh, a zároveň cesta, po ktorej sa my približujeme k nemu.

Cirkev je našou cestou do stredu Božieho srdca. On sám nás na tejto ceste sprevádza a vedie. Je s nami bytostne prítomný vo sviatostiach, ktoré vysluhujú jeho služobníci. V Eucharistii sa dokonca môžeme na neho dívať, môžeme sa ho dotknúť, môžeme ho jesť. Spája sa s nami, lieči nás a premieňa nás. Kde inde na tomto svete ti môže byť Boh bližšie ako v Cirkvi? Ale si ochotný ho takto prijať?

Kostoly sú plné pokrytcov! Ja zostanem radšej vonku!

Niekedy sa od Boha dobrovoľne vzďaľujeme poukazovaním na životy iných. Pohoršuje nás, ako si počínajú tí druhí, tí, ktorí sa otvorene hlásia ku Kristovi, ktorý ich krstom prijal za svojich. Posudzujeme Boha podľa toho, ako žijú jeho deti. Očakávame od nich dokonalosť? Nezodpovedajú ideálom? Lenže si azda ty lepší?

Áno, v Cirkvi sa to hriešnikmi len tak hmýri. Pretože Ježiš ju založil práve pre nich – pre nás slabých, neverných, nestálych, padajúcich. Cirkev je Božia podaná ruka každému, kto sa topí v bahne zla a vlastnej biedy. Je to ruka, ktorá nás dvíha. Neodmietajme ju len preto, že ju tak zúfalo potrebujeme všetci.

 

To, čo nám hlásajú, sa už dnes nenosí! My chceme byť in!

Pokračovanie článku je dostupné iba pre predplatiteľov

Existujeme takmer výhradne vďaka predplatiteľom. Objednajte si naše predplatné a o už niekoľko sekúnd môžete čítať všetky naše články. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť hodnotný obsah.


Vytvoriť účet a objednať predplatnéUž mám účet, prihlásiť

Komentáre