TOP

Prečo dostanem po spovedi pokánie?

Pýtali ste sa niekedy, na čo vám je svätá spoveď, prečo by ste mali vyznávať svoje hriechy kňazovi a čo vám ten má čo ukladať pokánie? Veď to je iba medzi vami a Bohom! Alebo nie?

Azda najznámejšie Ježišove slová týkajúce sa sviatosti zmierenia pochádzajú z Evanjelia podľa Jána: „Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ (Jn 20, 23) Adresuje ich svojim apošotolom, ktorým dáva moc odpúšťať hriechy. Ježiš sám na viacerých miestach poukazuje na dôležitosť odpúšťania hriechov (dokonca to dáva na vyššiu úroveň ako telesné uzdravenie – porov. Mt 9, 2 – 5, Mk 2, 5 – 9, Lk 5, 20 – 23). O verejnom vyznávaní hriechov jedni druhým sa dočítame v Jakubovom liste: „Vyznávajte si teda navzájom hriechy a modlite sa jeden za druhého, aby ste ozdraveli. Lebo veľa zmôže naliehavá modlitba spravodlivého.“ (Jk 5, 16). Verejné vyznanie hriechov praktizovali kresťania najmä v prvých storočiach a týkalo sa ťažkých hriechov ako cudzoložstvo, vražda či modloslužobníctvo. Toto vyznanie bolo spojené s verejným a často niekoľkoročným pokáním, ktoré musel kajúcnik konať na odčinenie svojho skutku, kým mohol prijať zmierenie. (por. KKC 1447)

 

KDE SA VZALA SPOVEĎ?

V 7. storočí írski misionári, ktorí sa inšpirovali východnou mníšskou tradíciou, priniesli do kontinentálnej Európy „súkromný“ spôsob pokánia, ktorý nevyžaduje verejné a dlhotrvajúce vykonávanie kajúcnych skutkov pred prijatím zmierenia s Cirkvou. Odvtedy sa táto sviatosť uskutočňuje tajnejším spôsobom, medzi kajúcnikom a kňazom. Táto nová prax predvídala možnosť opakovania, a tak otvorila cestu k pravidelnému pristupovaniu k tejto sviatosti. Umožňovala zahrnúť do jediného sviatostného slávenia odpustenie ťažkých i všedných hriechov. Túto formu pokánia Cirkev používa v hlavných črtách až dodnes. (KKC 1447)

Hoci sa forma mierne menila, zachovala si dve základné črty – úkony kajúcnika (ľútosť, vyznanie hriechov a zadosťučinenie – pokánie) a pôsobenie Boha skrze kňaza, ktorý udeľuje v mene Ježiša Krista odpustenie hriechov a určuje spôsob zadosťučinenia.

 

PREČO TEDA POKÁNIE?

Pokánie má za úlohu pobádať kajúcnika, aby napravil, čo pokazil a aby jeho zadosťučinenie prinášalo dobré ovocie. Mnohé hriechy si vyžadujú fyzickú nápravu – ak si niečo ukradol, vrátiť, ak si niečo zničil, nahradiť. Niektoré, naopak, ublížili nehmotne – duchovne či psychologicky –, no tiež vyžadujú minimálne pokus o vyriešenie. Ospravedlniť sa, venovať čas, modliť sa. Človek má napraviť spáchané zlo, ak je to možné. Zadosťučinenie je dôležité, pretože následkom hriechu je trest a vina.

Každý hriech vzdaľuje človeka od Boha, no niektoré hriechy vstupujú aj do medziľudských vzťahov. Práve pokáním sa môže kajúcnik pokúsiť v oboch prípadoch o nápravu. Pokánie, ktoré hriešnikovi ukladá kňaz, by malo zodpovedať povahe hriechov a malo by mať na zreteli duchovné dobro kajúcnika. Môže to byť modlitba, milodar, skutok milosrdenstva, náhrada škody, dobrovoľné odriekanie alebo služba blížnemu. Takéto pokánia nám pomáhajú pripodobňovať sa Kristovi, ktorý sám raz navždy odpykal naše hriechy.

Skutočné pokánie začína vtedy, keď sa stávame učeníkmi Ježiša Krista, plníme Božiu vôľu a realizujeme Božie Slovo v našich životoch. Ak pristupujem k sviatosti zmierenia, ale nemám vôľu konať pokánie či zriecť sa hriechu, sám si zatarasujem cestu k Bohu.

Predstavte si váš vzťah k Bohu ako lano. Jeden koniec držíte v rukách vy a druhý Boh. Lano je napnuté, silné, no hriechom sa roztrhne. Ak odmietnete konať pokánie, vzťah je narušený, lano roztrhnuté. Napravením svojich chýb a úprimnou ľútosťou však na lane môžete spolu s Bohom urobiť uzol – áno, možno to lano nebude bez chýb, ale práve vďaka uzlu, teda tomu, že konáte pokánie, a Božej milosti sa váš vzťah zintezívňuje a približujete sa k sebe. Správnou motiváciou pokánia však nemá byť dokazovanie Bohu – Pane, vidíš, aký som ja dobrý, už som sa polepšil! Motivovať k náprave nás má túžba byť s Bohom – len tak. Skrátka byť v jeho blízkosti, tešiť sa z jeho lásky a milosrdenstva. To nedokážeme, ak medzi nami stoja nevyriešné otázky a nenapravené hriechy.

Keď teda budete pri najbližšej spovedi počúvať slová kňaza o pokání, uvedomte si, aký význam skutočne nesú. Pokánie nie je len zadosťučinením za spáchané hriechy, ale najmä nástrojom, ktorý nás v konečnom dôsledku približuje k Božej láske.

 

Komentáre

v Slovo+ od roku 2014 Vyštudovala filmovú a televíznu réžiu na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Absolvovala stáž v YAP Italia v Ríme a Erazmus+ na Rome University of Fine Arts. Od strednej školy sa venovala písaniu pre Don Bosco dnes a do roku 2022 bola lektorkou a garantkou programu Mediálna škola. Dva roky pôsobila na Základnej škole v Turni nad Bodvou v rámci programu Teach for Slovakia. Je autorkou kníh Príbehy spoza katedry a Ruže uprostred zimy. Miluje Boha, svojho manžela, svoje deti a kávu. Venuje sa písaniu, fotografovaniu i nakrúcaniu videí a nebojí sa otvárať aj kontroverzné témy. Má vášeň pre čítanie kníh, vzdelávanie, storytelling a digitálny marketing.