Pripomienkové dni
V civilnom dennom kalendári sú na rôzne dni priradené udalosti, osoby, situácie: Medzinárodný deň žien, Deň matiek, otcov, detí, učiteľov, študentov, darcov krvi, prvej pomoci, Deň boja proti xenofóbii a rasizmu, daňovej slobody a 365 iných. Myšlienka je v tom, aby sme si niekoho, niečo pripomenuli, zamysleli sa a prejavili úctu.
V praxi to vyzerá tak, že na deň žien si muži uctia ženy vypitím pohárika na ich počesť, ale na ďalší deň ofrflú doma večeru, nepomôžu s uprataním po rodinnom stretnutí. Dlho po Dni učiteľov sa oslávencom kazia bonboniéry a vädnú kvety, ale v rodine sa pokračuje nemiestnym kritizovaním práce učiteľa a školské výsledky dieťaťa sú nedostatočné len z jednostrannej viny pedagóga a školy. Bojujeme proti xenofóbii zároveň s účasťou na diskusiách v rámci rodiny a pracovného kolektívu o katastrofických následkoch migrácie. Bojíme sa utečencov, ktorí sa boja prísť na Slovensko, ale bez obáv si od ich predkov kupujeme balkánsku zmrzlinu a orientálny kebab. Súhlasíme s neprípustnosťou rasizmu, ale Cigánov (Rómov) si uctievame generalizovaním ich príslušnosti ku kriminálnej spodine a spotrebiteľom sociálnych dávok. Asi najčastejšie a najúprimnejšie vedia zovšeobecniť tí, čo nikdy osobne nestretli a ani náhodou nepoznajú nieto zlodeja, ale ani vysokoškolsky vzdelaného príslušníka tohto etnika. Naše deti sú geniálne a najlepšie, všetky ostatné sú skazená dnešná mládež. Takéto postoje odhaľujú, akí sme nekonzistentní v uvažovaní a nevzdelaní v logike. Cieľom rôznych pamätných dní nie je jeden deň v roku oslavovať a v ostatných dňoch hanobiť. Predstavujem si, že ako ľudia sme úctiví každodenne ku každému, len v konkrétny deň mimoriadnej spomienky sa pousilujem ešte o trochu viac. Kedysi bolo obľúbené porekadlo, ktoré som už dlho nepočul: Čo nechceš, aby robili tebe, nerob ani ty iným. Vhodnejšie by to bolo otočiť do pozitívnej podoby: „Ak chceš, aby tebe…
Som zo staršej generácie a skoro 40 rokov aj učiteľ, a tak moje konzervatívne zmýšľanie mi velí dodať aspoň skryté poučenie do každého textu. Keďže pri množstve pripomienok, termínov, povinností nikdy nevieme, kto dnes oslavuje, má pamätný deň, čo si pripomíname, najlepšie bude už v momente výskytu myšlienky na potupenie, vyjadrenie nenávisti kohokoľvek, čohokoľvek okamžite zapnúť brzdu a nedovoliť premenu myšlienky na slovo. Myšlienka nesmie opustiť mozgový závit, v ktorom sa objavila, vzniku slova zo zlej myšlienky treba zabrániť, a keď sa nedovolene ukáže, v žiadnom prípade nesmie opustiť ústa.
Viliam Dobiáš
prezident Slovenského Červeného kríža, záchranár