TOP

Psychológ Peter Hvorka: Muži dnes bojujú s rozhodnutím stať sa otcom

O otcovstve sme sa rozprávali s klinickým psychológom a psychoterapeutom Petrom Hvorkom (40). Sám je už trinásť rokov otcom a v tejto úlohe si najviac váži prítomný čas blízkosti, ktorý, ako sám hovorí, je možný iba jeden na jedného. V rozhovore prezrádza, že mnohí muži dnes zabúdajú na dôležitý princíp, ktorým je dobrodružstvo. Aké ďalšie veci prináša do výchovy otec, čo sa deje, ak v rodine chýba, aké sú zlyhania mužov a v čom im môže pomôcť napríklad ich manželka?

Čo máte najradšej na tom byť otcom?

Najradšej mám asi to uvedomenie, že som sa ním stal a že ním som. To, keď sa zastavím a uvedomím si, čo sa to stalo, že sú okolo mňa malí, živí ľudia a tí malí živí ľudia sú moje deti. A potom je určite aj veľa konkrétnych zážitkov a momentov, ktoré by som mohol spomenúť, ale najsilnejšia je pre mňa úroveň čistého bytia a existencie. To, že proste sú, žijú svoje životy a ja ich môžem sprevádzať.

 

Je láska otca odlišná od lásky mamy? V čom?

Áno je, určité rozdiely tu sú. Rodičia sa potrebujú deťom darovať vo svojej jedinečnosti, v jedinečnosti svojho partnerského vzťahu a následne v jedinečnosti svojho osobného vzťahu k nim. Vzťah matky a otca k deťom je rozdielny, vychádza z podstaty materstva a otcovstva, ktoré v sebe nesú ženské a mužské špecifiká.

V štádiách vývinu potrebuje dieťa zažívať inak otca a inak matku. Dieťa vo svojom zrení tieto potreby byť s otcom a matkou strieda, a táto pestrosť je dôležitá. Život vo svete je o tom, že sa v ňom stretneme s viacerými osobami, nielen s jednou osobou. Rodina je priestor, kde si to dieťa odskúša a naučí sa fungovať s dvomi rozdielnymi osobami, a tými sú matka a otec. To je pre dieťa nenahraditeľné.

 

 

OTEC PRINÁŠA DO RODINY TRETÍ ROZMER VZŤAHOV

Čo môže dať otec svojim deťom, čo im nevie dať mama?

Raz som niekde čítal, že otec, ktorý mal problém so správaním syna, sa prišiel poradiť s nejakým kňazom o tom, čo má so synom robiť. Myslím, že ten kňaz bol neskôr svätorečený, ale neviem si práve spomenúť, ako sa volal. Prišiel tam teda a pýta sa ho na rady. Kňaz sa zamyslí a povie mu: „Choď domov a miluj svoju ženu.“ Plne sa s tým stotožňujem.

 

Takže otec sa daruje svojim deťom v tom, že miluje svoju manželku?

Úloha rodičov je vytvoriť pre deti domov. Otec je v prvom rade partner a má budovať partnerské šťastie. Šťastní rodičia sú pre šťastie detí najdôležitejší faktor. Samozrejme, manželia nesmú upadnúť do extrému a nemôžu deti emočne zanedbávať.

 

Čo to znamená?

V rodine fungujú dva základné okruhy vzťahov. Jeden okruh je vzťah medzi manželmi a druhý okruh sú vzťahy matky k deťom a otca k deťom. Vzťah medzi matkou a dieťaťom je už od prenatálneho vývinu interakčne bližší a intenzívnejší, ako je vzťah otca a dieťaťa. Je to prirodzené a dieťa to potrebuje. Psychický vývin prebieha postupne, dieťa si v počiatku svoje „ja“ neuvedomuje, vníma sa ako súčasť matky.

V postupnom zrení úloha otca naberá na význame a matka ju nevie nahradiť. Dieťa si vytvára svoje „ja“ a objavuje svet okolo seba a aj svojho otca. Keď otec chýba a zrenie dieťaťa prebieha len v diáde matka – dieťa, je to nebezpečné.

 

V čom presnejšie je riziko chýbajúceho otca?

Úloha otca v zrení je prinášať tretí rozmer do dovtedy diadického vzťahu matky a dieťaťa.  Dieťa potrebuje žiť v triáde otec – matka – dieťa preto, aby zažívalo aj iný vzťah, ako ten medzi ním a matkou. Aby dieťa vedelo fungovať v nových budúcich vzťahoch, je dôležité, aby zažívalo v rodine pocit, že matka miluje jeho, ale inou láskou miluje súbežne aj otca. A takisto, že otec miluje jeho, ale inou láskou súbežne miluje matku.

Keď táto triáda chýba, v diáde zažíva, že je milované len ono a nenaučí sa prežívaniu pestrosti vzťahov. V budúcnosti sa stretne aj s potrebou viacerých vzťahov, a ak bude mať len diadickú výbavu od matky, môže emočne narážať a prežívať vzťahovú frustráciu.

 

Sú ešte nejaké riziká chýbajúceho vzťahu s otcom?

Pre dieťa tiež nie je prospešné, ak je výchova príliš úzkostná a vzťah matky a dieťaťa je silnejší, ako vzťah matky a otca. Dieťa zreje v nadmernej pozornosti a v pocite falošnej jedinečnosti. Na to sa dnes podľa mňa zabúda a tlačí sa na úzkostno-narcistický vzťah rodiča a dieťaťa.

Priamy vzťah otca alebo matky k dieťaťu je takisto dôležitý, ale bez správneho fungovania vzťahu otca a matky je jeho význam limitovaný. Sú situácie, kedy je vo výchove len jeden rodič z objektívnych dôvodov, ale je to špecifická situácia, na rozobratie ktorej teraz nie je priestor.

 

 

DÔLEŽITÝ JE ZÁŽITOK

Akú úlohu zohráva otec pri výchove dcéry?

Otec je muž a nesie mužské charakteristiky. Stretnúť sa s týmto je dôležité pre dcéru aj pre syna. Dieťa si cez rodičov a vzťahy medzi nimi vytvára svoju predstavu o svete.  Dôležitý je zážitok. Dcéra niečo pri otcovi zažíva – to ju celoživotne ovplyvní. To, aký je otec a hlavne ako sa vzťahuje k dcére a k jej matke, ako dovolí, aby sa dcéra vzťahovala k nemu, ako dovolí, aby sa jeho manželka k nemu mohla emočne priblížiť, je kľúčové pre dcérin vývin, jej vzťah k mužom a formovanie jej ženstva. Je to citlivá  a zložitá problematika, v skratke môžeme povedať, že význam otca pre dcéru je obrovský.

V celej histórii počúvame o znevýhodňovaní, ponižovaní žien a áno, pokladám to aj za dôsledok zlyhania otcovstva. Žena, ktorá má zdravý vzťah so svojím otcom, nesie  minimálne riziko, že vstúpi v budúcnosti do nezdravého vzťahu s iným mužom.

 

Aká je úloha otca pri výchove syna?

Vzťah otca a syna je rovnako veľká téma. Syn sa podvedome aj vedome učí od otca žiť, preberá jeho vzorce a stáva sa mu podobným. Zažíva otcovu dôveru, vidí jeho pohľad na seba, na iných a na matku. To všetko syna ovplyvňuje. A ovplyvňuje ho to oveľa viac, ako „múdre rady“ alebo umelá snaha o výchovu.

Syn sa pri otcovi učí byť mužom. Nikde inde sa to nenaučí. V období, keď sú deti malé, je otec hlavným živiteľom rodiny. Syn to všetko vníma. Je dobré, keď syn vidí, že otec sa stará o rodinu a matka prijíma jeho starostlivosť bez toho, aby sa stavala do submisívnej pozície.

Role majú vždy aj svoje opačné polarity, preto aj otec (manžel) je prijímateľom od manželky. Syn vidí, že nie vždy musí byť len ten silný a že aj otec vie prijímať a byť vďačný. Pre formáciu detí, ale aj pre manželské šťastie, nie je dobré, keď si manželia dokazujú svoju egocentrickú sebestačnosť, neukazujú aj svoje slabosti a neprijímajú pomoc jeden od druhého.

 

 

MUŽI ZABUDLI NA DOBRODRUŽSTVO

Čo je pre vás na otcovstve najťažšie?

Borím sa so všetkým, čo som popisoval vyššie. Snažím sa vnímať jedinečnosť mojich detí a to, čo potrebujú. Snažím sa byť s nimi v čo najplnšom prítomnom kontakte. To, samozrejme, ide vždy len s jedným dieťaťom. Plný kontakt je vždy možný len jeden na jedného. Keď som v kontakte s jedným dieťaťom, s ostatnými som vtedy vzdialenejší a naopak. Tak sa to strieda a zrazu je večer. Keď na to potom spätne myslím, vždy som rád, že sa to podarilo a spomeniem si, že som bol počas dňa s niektorým z mojich detí blízko.

Vnímam, ako sú pre nich aj pre mňa takéto zastavenia a stretnutia dôležité. Sú dôležité aj iné veci – ľahkosť, šport, všetky tie bežné veci, ktoré spolu zažívame. Ja nie som domáci psychológ, skôr naopak. Netreba to preháňať s prílišným rozmýšľaním nad tým, čo s deťmi robíme a o čom sa rozprávame. Tie blízke stretnutia sú však základ. O to sa snažím a nie je to ľahké vzhľadom na rýchlosť, v ktorej žijem.

 

S čím podľa vás muži najviac bojujú čo sa týka otcovstva?

V dnešnej dobe prežívame krízu záväzku. Ľudia sa všeobecne nechcú viazať. Založiť si rodinu a mať deti je celoživotný záväzok. Priniesť deti na svet si vyžaduje určité podmienky. Psychológia pracuje s pojmom psychologického hniezda. Takéto hniezdo manželia potrebujú vytvoriť. S problematikou psychologického hniezda sa pracuje aj pri pároch, ktoré nemôžu počať dieťa aj napriek tomu, že fyziologické prekážky nemajú. Ženské telo si jednoducho povie, že nie, neotehotnie. Je to psychosomatický problém, ktorý však ďalej nerozvádzajme.

 

Aké sú ďalšie problémy, s ktorými muži dnes bojujú?

Relativizácia stálosti manželstva a celkovo relativizácia stability partnerského vzťahu je v dnešnej spoločnosti silná. Sme zneisťovaní ekonomicky, kariérnymi ambíciami, máme osobné ciele a na evolučne najväčšiu úlohu, ktorou je vytváranie vzťahov, prinášanie potomstva na svet, neostáva priestor.

Vnímam, že muži v dnešnej dobe bojujú s rozhodnutím stať sa otcami. Následne, keď sa otcami stanú, ich otcovstvo a celkovo rodičovstvo dnešnej doby, je presiaknuté úzkosťou a snahou kontrolovať celý proces rastu detí. Muži zabudli na dobrodružstvo, na to, že veci sa nie vždy dajú kontrolovať a niekedy to treba celé pustiť a nechať plynúť. Vo vysokej miere to súvisí s absenciou dôvery v seba a dôvery v deti a v ich sebaregulačný proces. Rodičovská snaha o kontrolu často deti úplne udusí a naučí ich žiť v umelom, certifikovanom a ohradenom detskom ihrisku. Otcovia sú tí, ktorí deti môžu vyslobodiť spoza pletiva detských ihrísk. A samozrejme, nezabúdajme na ich partnerky, ktoré určite ich znovuobjavená nespútanosť osloví.

 

 

JE DÔLEŽITÉ BYŤ UKOTVENÝ VO VZŤAHOCH

Dá sa na rolu otca nejako špeciálne pripraviť?

Priamo asi nie, nepriamo áno. Ako som už spomínal, dobrý rodinný základ predurčuje mladého muža na to, aby raz založil rodinu a bol dobrým otcom. Okrem toho platí, že čím viac sa človek vníma, uvedomuje si, ako sa cíti, čo robí, či ide proti sebe, proti svojim túžbam, či ho neovláda strach, hnev alebo iná emócia, tým viac si môže dovoliť korigovať svoj život. V zmysle, že môže opúšťať to, čo mu škodí, čo nechce a rozhodnúť sa žiť to, čo je pre neho dobré. To je asi všeobecný rámec na to, ako  formovať svoju osobnosť, teda aj svoje otcovstvo. Je dôležité byť ukotvený vo vzťahoch a túto cestu prejsť vždy s niekým. Keď sa o to pokúsi človek sám, hrozí, že podľahne vlastným predstavám a nemusí to dopadnúť dobre.

 

Dá sa v otcovstve cielene rásť a zdokonaľovať? Ako?

Určite, spôsobom, ako hovorím vyššie. Zdokonaľovať sa v otcovstve znamená vždy sa zdokonaľovať vo svojej ľudskosti, inak povedané – správne zrieť. Neverím na techniky a kurzy zlepšovania hocičoho v oblasti osobnosti človeka, jeho psychiky a vzťahov. Či už je to otcovstvo, materstvo, manželstvo, líderstvo, komunikácia, alebo iná oblasť, ktorú dnes chce mnoho pseudoodborníkov na formáciu človeka úzkostne podľa seba  manipulovať. Ľudská psychika a ľudské vzťahy sú niečo, pred čím je potrebné mať pokoru a byť trpezlivý. To platí aj pri snahe zdokonaľovať sa v otcovstve. Zmeny sa dejú v čase, na niektoré si treba počkať.

 

Sú podľa vás muži, ktorí sa na otcovstvo jednoducho nehodia, nevedia byť dobrým otcom?

Tak to nevnímam, skôr si myslím, že niektorí muži majú inú cestu ako manželstvo a otcovstvo. A je to v poriadku, aj to je spoločensky dôležité.

 

Čo potrebujú deti od otca?

Jeho osobnostnú stabilitu, vzťahovú stabilitu medzi otcom a matkou a vzťahovú stabilitu medzi ním a dieťaťom. Na túto základnú stabilitu nasadá slobodná rozmanitosť šťastného rodinného a detského života.

 

A čo sa deje, ak túto stabilitu nedostávajú?

Ak ju nedostávajú, nenachádzajú vlastnú stabilitu a stabilitu vlastných vzťahov, do ktorých vstupujú a budú vstupovať. Ovplyvní to celý ich život. Vzťahová realita je dôležitejšia ako napr. pracovná. Dnes vidíme, ako ľudia podliehajú pracovnému naplneniu a povyšujú ho na priečky, ktoré mu nepatrí. Pokladám to za kompenzačný mechanizmus, ktorým si nahrádzajú iné, väčšinou vzťahové deficity. Tieto deficity pochádzajú primárne z raného detského veku, kde zlyhali rodičia.

 

Povedzte nám viac o sebe ako o otcovi. Je niečo, čo vás na otcovstve prekvapilo?

Otcom som trinásť rokov. Som spokojný a cítim, že som na správnom mieste. Rodinný život ma napĺňa, moje otcovstvo je dosť bohaté a pestré. Máme staršie deti, aj tie úplne malé. Žijeme na Liptove, kde sme s manželkou aj vyrastali.

Môj otec ma ovplyvnil tým, že ma viedol k rôznym aktivitám a športom v prírode. Túto tradíciu som zachoval a aj so svojou rodinou sa veľa pohybujeme v prírode.

A či ma niečo prekvapilo? Život ma prekvapuje stále, po všetkých stránkach. Niekedy je to ťažšie, ale celkovo to je dobré.

 

Ako vás otcovstvo zmenilo?

Neviem, je to už dlho… Zmenilo sa toho veľa, určite na mňa má otcovstvo vplyv. Uvedomujem si svoju zodpovednosť, to, že deti rastú a čas plynie. Čím sú deti staršie, tak viac rozmýšľam nad ich budúcnosťou, nad tým, aby žili v čo najviac normálnom, slobodnom a bezpečnom svete. To sú témy, nad ktorými som sa predtým nezamýšľal. Možno je za tým moja premena na otca.

 

 

ÚLOHA OTCA JE INÁ, AKO ÚLOHA MATKY

Ako ste už spomenuli, ženy majú cestu k rodičovstvu akúsi prirodzenejšiu. Z vašej praxe otca, i psychológa, vnímate, že to muži majú ťažšie – nájsť si cestu k dieťaťu?

Otcovstvo a materstvo sú celoživotné role, ktoré prenikajú do hĺbky a šírky celého života dieťaťa a cesta k nim je prirodzená pre obidvoch rodičov, podlieha však inému načasovaniu a prejavuje sa v iných formách. Matkina rola je v počiatku života dôležitejšia a nikým nezastupiteľná. Jej nástup je rýchly. Matka má telesné prežívanie svojho materstva od prvých dní po počatí, otec až keď drží dieťa v náručí. Popôrodné obdobie je prirodzené pre matku, a môže vzniknúť dojem, že otec je v úzadí. Ale nie je to tak. Otec sa mobilizuje inak.

 

Poviete nám ako?

Otcovstvo je v zabezpečení matky a dieťaťa v ich zraniteľnom období. Poznám prípady, kedy krátko po pôrode musel manžel zabezpečovať dovolenku v Egypte pre celú rodinu. A nešli tam letecky, ale pešo. Zvládol to a šťastne sa vrátili domov. Nie je aj to príklad otcovstva v úplnej blízkosti k matke a dieťaťu, aj keď v inej forme, ako to robí matka? Podľa mňa áno. Toto robia otcovia a je to legitímne naplnenie ich role. Je im to prirodzené, a tak je potrebné to vnímať. V praxi, ale aj v bežnom živote, sa stretávam s otcami, ktorí sa s rolou otca identifikujú ťažšie. Niekedy mám pocit, že by, symbolicky povedané, chceli svoje deti kojiť, a keďže to nie je možné a nevedia to dosiahnuť, sú frustrovaní. Úloha otcovstva je iná, ako úloha matky. Treba to rešpektovať a dovoliť jej rozvíjať sa.

 

Môže nejako žena pomôcť k tomu, aby bol muž dobrým otcom? Ako?

Áno, môže to spomedzi všetkých osôb ovplyvniť najviac. Tým, že spolu s mužom budú budovať a zveľaďovať svoj vzťah.

 

Máte z niečoho ako otec strach?

Strach prichádza a odchádza. Všeobecne nežijem v strachu, ale konkrétne udalosti ma vedia vystrašiť. Deti sú krehké a zraniteľné, jasné, že mám o nich často strach. Ale uvedomujem si, že je to v poriadku, inak to nemôže byť.

Keď je niečo dobré, nechceme to stratiť, chránime si to a bojíme sa. Takže je prirodzené, že mám ako otec niekedy strach o svoje deti. Len sa ním nemôžem dať ovládnuť, a to sa mi, myslím, zatiaľ celkom darí.

 

Spomeniete si na nejaký konkrétny okamih, zážitok, ktorý vo vás zarezonoval – niečo, kedy ste si uvedomili, aké krásne je byť otcom?

Tých momentov je veľa. Vždy je to o stretnutí, v rôznych formách. Nenahraditeľným zážitkom je, keď som s dieťaťom, vnímam ho, počúvam ho a som pri ňom skutočne prítomný.

Konkrétnejšie si spomínam na lyžovanie. Mám rád, keď vidím, že deti to robia s chuťou, snažia sa karvingovať a baví ich to, podobne, ako to baví mňa. To je pre mňa silné. Spomínam, ako si synovia sami postavili loď. V lete sa na nej plavia po jazere. Minulý rok pred Vianocami, keď jazero začalo zamŕzať, si obuli crocsy, vyhrnuli si tepláky do kolien, aby sa nenamočili a išli na lodi rozbíjať ľad. Studená voda sa im pri tom, samozrejme, prelievala cez loď aj nohy, ale oni rozbíjali ďalej. Alebo rád vidím dcéru ako behá, trénuje a zlepšuje sa a baví ju to. To sú situácie, keď si uvedomujem, že som rád otcom.

 

Čo by ste chceli odovzdať svojim deťom, čomu by ste ich chceli naučiť?

Chcem, aby deti zažili to, kým som a to, čím žijem. Ide mi o ich zrenie. Chcem, aby  objavili seba a dobýjali svet. Chcem vidieť, ako sa rozvíjajú. Chcem vidieť ich múdrosť a dobrotu. Chcem vidieť, ako raz budú dobrými dospelými ľuďmi. A ak budú chcieť, môžu mi potom v dospelosti občas kúpiť nejaké dobré auto, tomu sa nebránim. (úsmev)

 

 

 

Komentáre